Beh so psom – canicross alebo dogtrekking. Je to zábava!

Beh so psom – canicross alebo dogtrekking. Je to zábava!

18.10.2016 v kategórii Cvičenie a športy foto: iStock.com

Pes je miláčik. Príjemný spoločník, hravý priateľ, ďalší člen rodiny. Ale čo tak urobiť zo psíka športového parťáka? Počuli ste už o dogtrekkingu?

Janka Mareková, slovenská priekopníčka hobby behu so psami, má so svojím štvornohým kamarátom zabehnutých už desiatky, možno až stovky kilometrov a jej skúsenosti a tipy sú dôkazom, že športová aktivita s chlpatým kamarátom je nielen zábavná, ale tiež obojstranne prospešná.

Beh so psom – canicross alebo dogtrekking?

Dá sa zladiť motivácia psíka a človeka? Čo môže obom priniesť spoločný beh a ako by taký beh vlastne mal vyzerať? „Beh so psami, zvaný tiež canicross, je športová disciplína, kde je majiteľ spojený špeciálnou vôdzkou (pripnutou jednou stranou o postroj psa, druhou o takzvaný bežecký sedák majiteľa) so psíkom a spolu zdolávajú trať dlhú cca 4 - 5 km, samozrejme, v čo najkratšom čase.

Ďalšou podobnou disciplínou je dogtrekking, alebo aj turistika so psom, kde s rovnakým výstrojom dvojica väčšinou chôdzou zdoláva trasu od 20 kilometrov (hobby mini), až po viac ako 100 kilometrov (long). My sa venujeme behu so psom na hobby úrovni, kde je vítaný každý, kto si tento šport chce vyskúšať.

Vzdialenosti na pretekoch sa pohybujú od 5 do 15 kilometrov, a je na samotných účastníkoch, aby si určili, či chcú trať odbehnúť alebo sa poprechádzať,“ vysvetľuje Janka základy canicrossu a dogtrekkingu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že beh so psom sa od toho klasického ničím nelíši. Zoberiete miláčika a ide sa. Avšak, benefity pre organizmus, a najmä psychiku, sú odlišné.

„Beh so psíkom je oproti klasickému behu omnoho lepší z viacerých dôvodov. Ako hlavný by som uviedla to, že človek nie je sám, má spoločníka, ktorý ho vždy podporí – či už pri samotnom behu, alebo keď sa mu práve vybehnúť veľmi nechce. Spája sa príjemné s užitočným – zabeháte si a spokojne unavíte aj svojho chlpáča. Ďalším benefitom je, že správne trénovaný psík vás v behu zrýchli a naučí viac predlžovať krok, čím sa vaše minúty na kilometer budú znižovať,“ dodáva známa slovenská bežkyňa so psom.

Canicross? A čo môj psík?

Ako každý šport, aj beh so psom má svoje pravidlá, ktoré na hobby pretekoch musí každý účastník dodržať. Jedným z nich je vek psíka. Janka Mareková radí: „Nezačínajte so psíkom behať príliš skoro a doprajte mu „detstvo“ – či už po psychickej, ale aj fyzickej stránke. Na pretekoch je povolené štartovať so psíkom starším ako jeden rok.

Psík počas behu musí mať špeciálny bežecký výstroj a musí byť po celú dobu behu spojený vôdzkou so svojím majiteľom. Porušenie sa aj na hobby pretekoch trestá diskvalifikáciou dvojice. Samozrejme, behať sa dá s akýmkoľvek psíkom, či už je to yorkshire alebo nemecký ovčiak. Ak človek chce, aby psík pri behu nezavadzal, ale, naopak, pomáhal, musí ho na to pripraviť a naučiť základné potrebné povely.

Takže, predtým, ako sa vyberiete na svoje prvé preteky, ideálny priestor na prípravu psíka sú spoločné tréningy behu, ktoré sú určené pre každého, kto sa chce venovať tomuto športu či už na hobby alebo profesionálnej úrovni,“ hovorí bežkyňa a dodáva aj čosi o benefitoch spoločných organizovaných tréningov s inými „behuchtivými“ majiteľmi.

„Okrem samotného tréningu psíka v ťahu a jeho socializácie v kolektíve, majiteľom pomôžeme s výberom vhodnej výbavy na beh, ktorú si v rámci tréningu môžu so svojím psíkom vyskúšať, vytvoríme tréningový plán, poradíme s výživou, a takisto s veľmi dôležitým bodom, ktorým je zavodňovanie a správne ochladzovanie psíka, na ktoré, žiaľ, ľudia neraz zabúdajú.“

Beh so psom - radosť a zábava

Mať dobrý pocit z odbehnutých kilometrov je krásny pocit. Každý, kto sa pokúšal, alebo so svojím psíkom pravidelne beháva, vám istotne povie, že tento pocit je po spoločnom výkone s chlpáčom dvojnásobný. „Psy majú pri behu, na rozdiel od ľudí, jedinú motiváciu, a tou je zábava. Nebehajú, aby zhodili nadbytočné kilogramy, nešportujú pre víťazstvá a nechcú si nič dokazovať.

Psy behajú len tak, pre radosť z pohybu. No túto spomínanú radosť a nadšenie majú dostatočne veľkú na to, aby ňou pokryli všetky ostatné (ľudské) motivácie. A okrem toho budete mať doma vďaka behu spokojné a zdravé zvieratko,“ prezrádza Janka Mareková, ktorá trénovala už množstvo psíkov a o ich chúťkach a problémoch vie svoje.

Keď sa ale rozhodneme začať beh so psíkom praktizovať, je dobré vedieť, kam ísť. Ideálne je zo začiatku pracovať v špecializovanej skupine, kde vám poradia, pomôžu a pripravia vás na beh tak, aby bol obojstranne prospešný a správny. Pokiaľ máte chuť vybehnúť si s miláčikom len tak pre radosť, sú isté limity, na ktoré netreba zabúdať. „Pre psíka je najideálnejšie behať v prírode, a teda v teréne – či už je to tráva, kopce alebo lesné chodníky. Asfaltčiže cesta, betónový chodník, nie sú vhodným miestom pre našich chlpatých parťákov. V letných mesiacoch si navyše na rozžeravenom chodníku môžu nepekne popáliť labky a ani v chladných obdobiach nie je pre psíka v ťahu vhodné behať po cestách. Jednak kvôli labkám, ale aj kvôli kĺbom.

Ak však predsa musíte výnimočne bežať po ceste, odporúčam aspoň použiť špeciálne papučky určené na ochranu labiek športových psíkov.“ Povedzme, že vás myšlienka hobby behu so psom zaujala a vy už uvažujete, kedy a ako nastúpiť na dobrodružnú cestu takejto športovej aktivity. Jednou z prvých otázok, ktorá vám asi napadne je výstroj. Ten pri hobby behu nefunguje len na parádu, je dôležitou súčasťou komfortu a dobrých podmienok a nemožno ho opomínať.

Janka Mareková prízvukuje, že „ak chceme, aby sa náš psík cítil pri behu komfortne a s radosťou „pracoval“, nesmieme zabudnúť na dôležitosť správneho výstroja. Tak, ako je pre bežca najdôležitejší výber tenisiek, tak pri behu so psom je na prvom mieste výber správneho postroja. Ten musí psíkovi sedieť rovnako dobre ako nám tenisky. Nevhodne zvoleným postrojom môžeme štvornohého kamaráta od behu veľmi rýchlo odradiť, a to by bola škoda.

 Nikdy nebehajte so svojím psíkom na obojku!

Veľa ľudí prichádza na tréning s tým, že ich psík neťahá, no väčšinou sa tento problém da rýchlo vyriešiť výmenou postroja za správny záprahový, špeciálne určený pre tento šport. Nikdy teda nebehajte so svojím psíkom na obojku! Neodmysliteľnou súčasťou behu so psom je aj odpružená vôdzka, ktorá tlmí nárazy a šetrí chrbát psíka aj majiteľa. Poslednou, nemenej podstatnou súčasťou je takzvaný bežecký opasok – sedák, ktorý má bežec upevnený v oblasti bedrových kostí pod ťažiskom tak, aby nijako neobmedzoval jeho prirodzený pohyb.

Neodporúčame ani behať so psíkom s vôdzkou v ruke, nakoľko si tým bežec deformuje správne držanie tela pri behu, ani omotanie šnúrky okolo brucha nad ťažiskom. Oboje môžu mat veľmi negatívne následky pre chrbát.“

Beh so psom.. Ide sa na preteky!

Trénovali ste so svojím psíkom a máte konečne chuť ukázať sa na pretekoch a skúsiť si, aké to je bežať spolu s viacerými súťažiacimi? Samotná atmosféra takéhoto behu je fantastická. Nad konkurenčným bojom akosi vyhráva radosť vyžarujúca zo psíkov, ktorí premieňajú preteky na hru a nabádajú najmä k nadšeniu zo spoločne strávených chvíľ.

„Čo sa týka samotných pretekov, tie profi canicrossové sú zväčša organizované na kratšie vzdialenosti, cca štyri až päť kilometrov. Psíkovia majú buď individuálny štart po 15 - 30 sekundách, alebo štart hromadný. Naše hobby preteky, ktoré zatiaľ poväčšine organizujeme v rámci crossových pretekov pre bežcov bez psov – len s oddelenou kategóriou, majú rovnakú dĺžku trate ako konkrétne preteky, iba s oddeleným štartom. Väčšinou to býva tých 5 až 15 kilometrov.

Tu by som rada podotkla, že u psíka je to rovnaké ako u bežca. Ak je na takúto vzdialenosť trénovaný, nerobí mu to problém. V prípade, že by ste však na beh zobrali psíka z búdky alebo gauča bez prípravy, mohli by ste mu daný šport znechutiť navždy. Na nami organizovaných pretekoch preferujeme hromadné štarty. Je to veľmi atraktívne najmä pre divákov, pretože psíky dokážu vytvoriť neuveriteľnú atmosféru.

Veľmi dôležitou súčasťou pretekov je aj ochladzovanie chlpáčov, preto na štarte, počas trate, aj v cieli sú vždy pripravené okrem misiek s vodou aj nádoby napustené vodou, sprcha, či potok, kde sa psíci môžu ovlažiť, aby sa schladili. Nesmieme totiž zabúdať, že psík sa nepotí nikde inde, iba na vankúšikoch labiek a ochladzuje sa výlučne jazykom. Veľmi rýchlo sa preto pri behu prehreje a už teplota nad 15 stupňov Celzia môže mať bez správneho chladenia veľmi negatívne následky,“ dodáva Janka.

A na záver jedna dobrá rada – nezabúdajte, že aj s najrozmaznanejšieho psíka gaučového sa pri dobrom vedení rýchlo môže stáť psí športovec! Preto neleňte a dožičte sebe aj svojmu miláčikovi radosť a dobrý pocit zo športu a spoločného dobrodružstva.

Komentáre