Myslím, že som taký malý – veľký bojovník (rozhovor)

Myslím, že som taký malý – veľký bojovník (rozhovor)

16.11.2016 v kategórii Cvičenie a športy foto: iStock.com

Katka Berešová je slovenskou top vytrvalostnou bežkyňou. Povyhrávala množstvo medzinárodných maratónov a polmaratónov, dokonca je šampiónkou v behoch do kopca a cezpoľných behoch.

Naša mladá olympionička je jednoducho bojovníčkou, ktorá sa nevzdáva. Napriek útlej postave z nej srší energia, pracovitosť a šarm. O svojom živote plnom vytrvalosti a úspechov nám prezradila viac.

Behávate polmaratóny, maratóny, cestné i cezpoľné behy, dokonca ste úspešná aj v behu do vrchu. Máte predsa len k nejakej kategórii najbližšie?

Každý z týchto behov má svoje špecifiká a je niečím zaujímavý. Napríklad na majstrovstvách Európy v Zürichu som bežala na atletickom štadióne Letzigrund finále 10 000 m žien, ktoré bolo plné ľudí – bolo krásne vidieť veľké tribúny a zažiť tú atmosféru.

Pri behoch do vrchu je zase úžasná príroda, keďže sú stále organizované vo vysokohorskom prostredí, ktoré je samo osebe balzamom pre dušu. Ja osobne mám ale aktuálne asi najradšej polmaratónsku trať.

Na olympijských hrách v Londýne ste sa ocitli v najlepšej stovke, ste niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska v rôznych kategóriách a máte za sebou viacero triumfov v medzinárodných behoch. Narodili ste sa pre kariéru atlétky?

Áno, dovedna mám 6 juniorských a 24 seniorských titulov majsterky SR v rôznych kategóriách. To, či som sa narodila pre kariéru atlétky, ukáže najbližšie obdobie, keďže by som sa chcela medzi „ozajstných“ profesionálnych atlétov zaradiť.

Sú isté fyzické danosti, ktoré pretekárov predurčujú k víťazstvám, alebo je všetko iba o kvalitnom tréningu?

Danosti – talent sú obrovskou výhodou. Avšak, ak tento talent nie je ďalej podchytený správnym trénerom, je táto výhoda len dočasná.

Súťažne ste sa behu začali venovať vo veľmi ranom veku, už v roku 2005 ste získali titul juniorskej majsterky Slovenska. Nebolo pre také mladé dievča ťažké zvládať náročné tréningové prípravy?

Mnoho atlétov začína s tréningami už v detskom veku, kedy ja som ešte vôbec nevedela, či budem behávať, alebo sa venovať nejakému športu. Ako dieťa som sa venovala všeobecnej športovej príprave, keďže som mala veľa energie. Som rada, že som z volejbalu prešla k atletike „až“ v 16-tich rokoch, pretože mnohí, ktorí začali ako deti, práve v tomto veku 17-18 rokov často kariéru bežca ukončia kvôli stagnácii – je to dosť zlomový vek, a u dievčat obzvlášť. Čo sa týka tréningovej prípravy, bolo to náročné predovšetkým časovo. Stíhať aj školu aj tréningy, a následné preteky, cestovanie, sústredenia. Ale bola to moja voľba, vybrala som si ju sama, pretože som si povedala, že sa to zvládnuť dá.

Prečo ste sa zamilovali práve do behu?

Beh je niečo, čo ma baví a robí ma šťastnou – aj keď, samozrejme, sú aj ťažké obdobia (zranenie, choroba, únava). Kto nebehá, nikdy nezažije ten príjemný pocit po dobehnutí do cieľa, keď ste síce totálne vysilení a vyčerpaní, ale ŠŤASTNÍ. Je to niečo zvláštne, ale pekné a fascinujúce.

Vytrvalostné behy ovplyvňuje okrem kondície a zdravia aj psychika. Čo vás motivuje v krízových situáciách?

Často sú to ľudia, ktorí ma spoznali práve vďaka behaniu a vedia, ako sa asi cítim. Mám zopár takýchto osôb, ktoré ma presvedčia, že treba bojovať ďalej. Ale to, či sa chcem zdvihnúť a kráčať ďalej, je len a len moje rozhodnutie. Iba ja sama rozhodnem, či chcem alebo nie – motivovať a povzbudiť vás môžu ostatní, avšak je na vás, čo urobíte. Či sa vzdáte, alebo si zas a znova poviete – „dokážem to“.

Sila vôle je teda predpokladom na zvládnutie maratónu. Máte ju vrodenú, alebo sa jednoducho dokážete v pravých chvíľach „hecnúť“?

Myslím, že som dosť zvláštna osobnosť. Maratón je natoľko náročná a špecifická disciplína, že sila vôle tam už aj u mňa zohrala viackrát hlavnú rolu. 

Váš tréner je zároveň ortopéd a telovýchovný lekár. V čom vás posunul vpred? Je výhodou mať trénera lekára?

Spolupracujeme už 10 rokov a teda sme už skoro ako rodina. Posunul ma vpred hlavne výkonnostne, čo ukazuje aj aktuálna sezóna, ktorá je pre mňa zatiaľ najúspešnejšia z hľadiska zlepšovania osobných rekordov. Aj on je jedným z tých, ktorí ma presvedčili, aby som ešte bojovala ďalej, keď som počas zranenia už nevidela zmysel pokračovať a trápiť sa. Má to určite svoje výhody, počas zranení vieme skôr zistiť, o čo ide, a následne konzultovať alternatívne tréningové plány.

Ako teda vyzerá váš tréningový plán?

To je veľmi všeobecná otázka. Všetko závisí od toho, o akú fázu sezóny ide, čo je vrcholom danej sezóny, koľko štartov mám naplánovaných a kedy. Príprava nezahŕňa len samotné behanie, ale aj rôzne doplnky – posilňovacie a strečingové cvičenia, SM techniky, plávanie, regenerácia (sauna), zaraďujeme aj bicyklovanie a vysokohorské túry. Súčasťou tréningu je, samozrejme, aj správna strava. Tréningy, príprava a výživa, správne stravovanie spolu nevyhnutne súvisia.

Ako by ste charakterizovali vašu techniku behu?Čo sú vaše prednosti a čo, naopak, slabiny?

Neviem, či má moja technika behu nejaké konkrétne prednosti, avšak spolu s trénerom pracujeme na vylepšovaní nedostatkov – došľap, predklon, práca rúk.

Ste slovenskou top bežkyňou. Vnímate beh ako svoju profesiu, alebo si ho ešte stále dokážete užiť aj v rámci relaxu?

Mám aj tréningy, keď si môžem pri behu oddýchnuť, avšak nie je ich veľa, je to len minimum – predovšetkým po pretekoch v rámci akejsi regenerácie. Bola by som veľmi rada, ak by bol beh mojou profesiou.

Aký máte názor na súčasný boom, ktorý beh zažíva? Čo by ste poradili amatérskym bežcom – na čo by sa mali sústrediť, keď chcú zlepšiť svoje výsledky? Amatérskym bežcom neporadím nič iné, ako to, aby si beh užívali – veď to robia pre radosť a svoje zdravie. 

Na ktorý zo svojich športových výkonov ste najviac hrdá?

Cením si každý výkon, ktorý som dosiahla, lebo viem, že ma to stálo veľmi veľa námahy a síl a dala som do toho všetko. Najkrajší výsledok som dosiahla určite v roku 2006 – juniorská majsterka Sveta v behu do vrchu. Následne som sa však zúčastnila mnohých šampionátov, ktorých výsledky si taktiež veľmi cením. Veľmi ma teší aktuálna sezóna (mám za sebou MS v polmaratóne, ME na 10 km a čakajú ma MS v behu do vrchu) a zlepšenie osobných rekordov – viem, koľko ma to stálo námahy, odriekania, bolesti, síl, aby som sa dostala tam, kde som výkonnostne teraz a splnila nominačné kritériá na vrcholné podujatia.

Ste vytrvalostnou bežkyňou aj v osobnom živote?

Určite áno. Je to jednoducho skryté v osobnosti človeka. Beh mi po psychickej stránke dal veľmi veľa. Myslím, že som taký „malý-veľký bojovník“. Naučil ma nevzdať sa, aj keď spadnem a zakopnem, a to mnohokrát a opakovane.

Čo pre vás znamená oddych?

Najkrajšie voľné dni sú tie, ktoré strávime v spoločnosti ľudí, ktorí nás majú radi a na ktorých nám naozaj záleží. Pre mňa je na oddych najlepšie vysokohorské prostredie a príroda.

Aký je momentálne váš najväčší športový sen?

Mojím snom je stať sa vrcholovým športovcom a mať vhodné podmienky na to, aby som dosahovala čo najlepšie výsledky na európskych, či svetových podujatiach. Verím, že raz sa dostanem na stupeň víťazov na niektorom zo známych svetových maratónov. 

 

 

Fotogaléria

Komentáre