Čo obsahuje bežné pečivo a aký má vplyv na váš organizmus?

Čo obsahuje bežné pečivo a aký má vplyv na váš organizmus?

26.4.2017 v kategórii Diéty, autor Dagmar Baluchová foto: iStock.com

Poznáte to keď rozvoniavajú desiatky druhov chutného, chrumkavého a často ešte teplého pečiva. Šišky, koláče, croissanty, vianočky alebo iné dobroty...

Čo obsahuje bežné pečivo?

Prídete do obchodu a zamierite k oddeleniu pečiva. Všade tam na vás rozvoniavajú desiatky druhov chutného, chrumkavého a často ešte teplého pečiva. Mnohé z nich sú navyše ochutené rôznymi ingredienciami ako šunka, syr alebo slanina.

Prípadne si môžete vybrať sladšie varianty ako šišky, koláče, croissanty, vianočky alebo iné dobroty. A všetko je navyše relatívne lacné a hlavne chutné. Určite to všetci dobre poznáte.

Napadlo vám však niekedy, z čoho sú zložené tieto výrobky a aký majú vplyv na vaše telo? Možno by stačilo, ak by ste si otvorili hrubú bielu knihu, o ktorej vám nepovedali a ktorá visí niekde medzi jednotlivými pečivami.

Čítajte tiež: Podozrivé ÉČKA. Za čo všetko môžu?

V nej by ste sa dozvedeli veľa čísel, zložitých názvov a prekvapivých odhalení. Napríklad, prečo má ten chlieb 20 alebo 30 ingrediencií, alebo prečo má tá šiška v sebe nejaké umelé farbivá...

Dnešné pečivo je prepchaté prídavnými látkami, ktoré zaručujú väčší objem, trvanlivosť, chrumkavosť, farbu či vôňu. Z veľkej časti teda platíte prakticky za nič.

Taktiež mnohé z druhov pečív obsahujú nevhodné rastlinné tuky, stužené tuky a margaríny. Čiže látky, ktoré patria medzi nevhodné tuky a ktoré sú telu cudzie.

Jednoducho povedané, bežné pečivo už dávno nie je to pečivo, ktoré jedli naši predkovia. To však už asi viete. Asi však neviete to, aký vplyv majú tieto potraviny na váš organizmus. 

Najhoršia vlastnosť pečiva

Najväčším problémom pečiva v skutočnosti nie sú ani tak prídavné látky, ktoré pre telo predstavujú zbytočnú záťaž. Horšie je to s margarínmi a stuženými tukmi, ale tie sa nachádzajú skôr v sladkom alebo slanom pečive, prípadne sa používajú vo fast foodoch a reštauráciách. V bežnom chlebe, bagetách alebo rožkoch by ste ich nemali nájsť, aj keď ani tam si nemôžete byť istí.

Najhoršou vlastnosťou pečiva, a všeobecne sacharidov, je ich vplyv na krvný cukor. Všetko, čo dvíha hladinu cukru v krvi (iba sacharidy a niektoré aminokyseliny), provokuje vylučovanie hormónu inzulínu, ktorý musí tento cukor niekde upratať.

A uprace ho prevažne do tukových zásob, pretože glykogénové zásoby, kam by najprv mali smerovať prijaté sacharidy, sú u väčšiny ľudí preplnené.

Samozrejme, to záleží aj od množstva skonzumovaných sacharidov, citlivosti na hormón inzulín, rýchlosti metabolizmu, glykemického indexu skonzumovaných sacharidov a pod.

V princípe však platí, že čím vyšší glykemický index, tým viac inzulínu sa musí vylúčiť. A neustála konzumácia sacharidov vedie k neustálemu vylučovaniu inzulínu a tiež leptínu (hormónu tukových buniek).

Neustále vylučovanie inzulínu a leptínu zasa vedie k problémom s týmito hormónmi, t.j. k inzulínovej a leptínovej rezistencii, čo prechádza do nadváhy až obezity, odtiaľ k srdcovo-cievnym ochoreniam a cukrovke.

Ďalej to pokračuje k rakovine, Alzheimerovej chorobe, demencii či iným vážnym ochoreniam. Preto pravidelná konzumácia sacharidov, hlavne tých jednoduchých s vysokým glykemickým indexom, akým je aj pečivo, nie je dobrá pre vaše telo.

Široká verejnosť je, bohužiaľ, už vyše 40 rokov zámerne klamaná, že potrebuje konzumovať množstvo sacharidov, aby sme všetci mali veľa energie. Zároveň sú tuky, hlavne tie nasýtené, obviňované z toho, čo vôbec nespáchali...

Môže vás tiež zaujať: Ako jesť lokálne potraviny?

 

Komentáre