Mám problém! Som emočný jedák!?

Mám problém! Som emočný jedák!?

31.1.2017 v kategórii Chudnutie, autor Zuzana Jirková foto: iStock.com

Problém emočného jedáka spočíva v tom, že konzumuje viac jedla, ako telo v rámci jeho životného štýlu potrebuje.

V pokluse, po neskutočne náročnom dni letíte domov, hladná a unavená. Ešte teraz spomínate na to, ako vás ráno šéfka zhodila pred kolegami, ste naštvaná a hneď po príchode domov máte chuť niekoho uškrtiť, pretože ste medzi dverami zakopla opäť o vrecia s odpadkami.

Ale vy viete, čo vám zaručene zdvihne náladu – urobíte v rúre pizzu s poriadnou čapicou syra alebo si dáte svoju obľúbenú mliečnu čokoládu, a možno by pomohla aj tá karamelová zmrzlina, čo sa krčí vzadu v mrazničke...

Je vám to povedomé?
Tiež využívate jedlo ako útechu?

V posledných rokoch trávime príliš veľa času v práci a stretávame sa s oveľa väčším stresom, ktorý zajedáme sladkosťami alebo tučnými jedlami.

Dôležité je priznať si, že v danej situácii nejeme preto, aby sme zahnali hlad a dodali telu potrebné "palivo", ale pretože sa snažíme zahnať smútok, nepríjemné pocity, nudu a pod. Telo prijatú energiu nespotrebuje a začne si vytvárať zásoby na horšie časy.

„Nerada to priznávam, ale áno, som alebo (ako dúfam) bola som emočným jedákom... Môj problém ani tak nebol v tom, že by som jedlom zajedala stres či smútok, mojím problémom bola nuda! Znie to asi zvláštne, ale keď som bola doma a mala som zrazu veľa voľného času a nevedela som, „do čoho pichnúť“, skončilo to vždy rovnako – sem tam nejaká čokoláda, gumový cukrík, kúsok klobásky, zvyšok arašidových chrumiek a pod. Kombinácie to boli často vážne šialené a dodnes nechápem, že to môj žalúdok dokázal spracovať," uvádza mladá mamička Martina (25 rokov).

Mám problém!? Som emočný jedák?

Problém emočného jedáka spočíva v tom, že konzumuje viac jedla, ako telo v rámci jeho životného štýlu potrebuje. To sa neskôr prejaví nárastom telesnej hmotnosti a následnými pocitmi vlastného zlyhania, výčitiek zo slabej vôle a negatívnym vnímaním vlastného tela, nehovoriac o zdravotných dopadoch.

V prvom rade je dôležité priznať si, že máte problém, a pomenovať ho. Sprvu to možno vyzerá ľahko, ale čím viac sa budete snažiť dôjsť k správnemu záveru, tým viac sa vám do myšlienok začnú vkrádať "povrchné" dôvody, prečo je vlastne zajedanie stresu, smútku či problémov "dobré". A to vás bude stále viac odďaľovať od riešenia.

Nemusíte nikomu nič hovoriť, veďte iba vnútorný rozhovor a snažte sa sama v sebe si priznať, ako sa veci majú.

„Nežijem preto, aby som jedol, ale jem preto, aby som žil!"

Problém emočného jedenia začína už v našej výchove

Odborníci na výživu sa zhodujú, že samotný problém pramení už v našej výchove, keď bolo jedlo v niektorých situáciách vnímané ako odmena alebo trest.

Sladkosti na smútok, bolesť či ako vidina odmeny za upratovanie izby, vzorné správanie, zjedený obed a pod. Na rozbité kolienko platilo vždy lízatko, za prázdny tanier po obede zase sušienka alebo čokoládka...

Odvtedy žijeme v ilúzii, že keď sa poriadne "napcháme", bude nám lepšie. Úzkostné zvieranie v žalúdku si skrátka pletieme s hladom... Naša kultúra je nadbytková (netrpíme akútnym nedostatkom potravy).

Stravu už dávno nevnímame ako prostriedok k nasýteniu – súhrn bielkovín, sacharidov, minerálov a pod., ale vytvárame si k nej doslova emočný vzťah. Obraciame sa na ňu vo chvíli napätia, smútku, nudy, hnevu, úzkosti či vzrušenia...

Toto správanie je popísané ako emočné jedenie. Do istej miery sme emočnými jedákmi všetci – jedlo nám dokáže meniť nálady. Problém však nastáva v okamihu, keď sa množstvo jedla stáva neúnosným a začína mať vplyv na naše zdravie. Emočné jedlo je akýmsi zlozvykom, drogou na utíšenie zlého psychického stavu.

Čítajte tiež: Máte svoje denné menu pod kontrolou?

„...Nemôžem povedať, že by pre mňa bolo ťažké priznať si svoj problém. Ja som si totiž ani nepripúšťala, že nejaký mám. Až neskôr , keď mi začalo byť po náletoch na chladničku a špajzu zle, začala som premýšľať, čím to môže byť. Celé toto priznanie malo niekoľko fáz. Najťažšie ale bolo asi to, že som sa začala hanbiť nielen pred sebou, ale aj pred manželom, keď som sa pchala, a zrazu mi to prestalo prinášať tú úľavu ," hovorí Martina.

Emočné jedenie je zlozvyk, ktorý oveľa častejšie postihuje ženy. Taktiež sú viac ohrození ľudia, ktorí sú viac emotívni a sú zvyknutí svoje emócie nedávať najavo a uzatvárať ich v sebe. Najčastejším prejavom emocionálneho jedenia je narastanie telesnej hmotnosti a znižovanie sebadôvery.

Mohlo by vás zaujímať:
Dajte si pozor na prázdne kalórie!
Dámy, ak chcete schudnúť, do boja s tukom!

Komentáre