Majkin príbeh - Ako som prekonala strach zo soférovania.
... Strach ma blokoval, nedokázala som sa sústrediť... Ako Majka strach zo šoférovania prekonala?
So strachom zo šoférovania som bojovala viac ako desať rokov. Svoje prvé auto som si kúpila asi tri roky po tom, ako som získala vodičský preukaz. Niekoľko jázd som absolvovala so svojím otcom, ktorý sa na mne doslova vyventiloval. Večer predtým, ako som mala sadnúť do auta, som nemohla spať a prenasledovali ma tie najhoršie scenáre.
V aute to nebolo o nič lepšie. Strach ma blokoval, nedokázala som sa sústrediť. Zopárkrát som sa musela vrátiť, pretože mi bolo ťažko od žalúdka a ani moje črevá neboli vôbec v pohode. Nehovoriac o pocitoch, ktoré ma premkli, keď som videla v správach reportáž o autonehode. Nakoniec som to vzdala a auto predala. Všade som chodila autobusom, peši alebo ma vozil priateľ. Cítila som sa nemožne. Skoro každý deň som si kládla otázku, prečo s tým iní nemajú problém, a ja áno?
Čítajte tiež: Máte strach šoférovať? Prekonajte ho!
Postupom času som si uvedomovala, že to nie je o mojej neschopnosti, ale o nízkom sebavedomí a strachu, ktorý ma opantal už len pri pomyslení na šoférovanie. Okrem toho bola však vo mne aj veľká túžba strach prekonať. Verila som, že príde správny čas a ja to dokážem. Stalo sa. O niekoľko rokov neskôr, ale stalo.
V tridsiatke som sa rozhodla radikálne zmeniť svoj život. Odišla som z práce, ktorá ma ubíjala, i z nefunkčného vzťahu. Vedela som, že sa musím posunúť ďalej aj v oblasti šoférovania. Uvedomila som si, že ak sa budem báť, celý život sa nikde nepohnem a ak sa mi má niečo zlé stať, tak sa mi to aj tak stane.
Mohlo by vás zaujímať: 7 užitočných rád, ako zostať pri práci zdravý
Je jedno, či doma alebo v aute. Toto bol u mňa prelomový bod. Krátko na to som si kúpila ojazdené, ale štýlové auto s manuálnou prevodovkou (hoci som predtým bola zásadne za automat). Tento model som vždy chcela, tak som dlho nerozmýšľala a dnes je mojou veľkou láskou (aj niektorí chlapi mi ho závidia).
Keď naučia medveďa v cirkuse bicyklovať, tak každý sa naučí bez problémov šoférovať.
Najskôr som absolvovala kondičné jazdy v autoškole. Už pri prvej z nich mi inštruktor povedal, že nemá pochybnosti o tom, že budem skvelou šoférkou a schovám do vrecka aj niektorých mužov a že viac ako tri „kondičky“ určite nepotrebujem. Raz darmo, gény sa nezaprú.
Rada by som spomenula aj slová staršieho pána inštruktora, s ktorým som mala ďalšiu kondičnú jazdu a dal mi naozaj zabrať. Snáď „nakopnú“ aj ďalších, ktorí čítajú tieto riadky. Povedal mi, že keď naučia medveďa v cirkuse bicyklovať, tak každý sa naučí bez problémov šoférovať.
Po kondičných jazdách som hneď sadla do auta a skúšala to sama. Nebudem zo seba robiť hrdinku, stále som mala v sebe strach, ale už som sa mu nepoddala. Jednoducho som išla. Prvé dva týždne som dokola opakovala tú istú trasu v ranných hodinách, aby som si na auto zvykla. Postupne som pridávala ďalšie a ďalšie.
Pocit, keď sedíte v aute a idete, kam chcete a nemusíte sa nikomu prosiť, je jednoducho skvelý. Nehovoriac o tom, ako vám narastie sebavedomie, keď prvýkrát zaparkujete. Síce nie na prvý pokus, ale zaparkujete.
Nedá mi nespomenúť ešte dve veci. Asi po troch mesiacoch šoférovania mi otec povedal, že jazdím ako pirát. Po dlhoročnom boji so strachom to beriem ako kompliment a som na seba hrdá. Niekedy sa pristihnem pri tom, ako frflem na šoféra, ktorý sa vlečie predo mnou. Na záver by som ešte rada povzbudila všetky ženy i mužov, ktorí bojujú so strachom zo šoférovania. Všetko sa dá, keď človek chce. Nedajte sa blokovať svojimi pocitmi a bojujte. Stojí to za to!
Mohlo by vás zaujímať: Chorobná žiarlivost - viete, čo ju spúšťa?