Nevera nemusí byť dôvod na rozchod. Súhlasíte?
Množstvu vzťahov nevera dokázala otvoriť oči, vrátiť narušené domáce prostredie späť do úprimnosti a radosti a odvrátičť rozchod.
Ani samotná nevera teda nemusí byť dôvodom na rozchod. „Veľmi často sú za neveru zodpovední obaja partneri, avšak zase treba povedať, že niektoré z podvodov sa nedejú v dôsledku akéhosi nenaplnenia vzťahu.
Nevera (nie) je čiernobiela
Keď nevera vzťah utuží
To sú však väčšinou tie patologické nevery, za ktoré druhý partner nemôže. Klasická nevera väčšinou odzrkadľuje akúsi krajnú možnosť, keď už muž, či žena nevie, ako ďalej a skĺzne ku krajnému riešeniu – jednorazovému, či dlhodobejšiemu podvádzaniu,“ hovorí psychologička.
Aj v tomto krajnom príklade je nevyhnutné problém vydiskutovať a pri komunikácii sa pokúsiť oslobodiť od nutkania osočovať a urážať. Možno to znie až píliš nereálne, ale množstvu vzťahov nevera dokázala otvoriť oči, vrátiť narušené domáce prostredie späť do úprimnosti a radosti, či osvetliť problém, ktorý už dlho vrel pod povrchom.
Zatĺkať? Alebo ísť s pravdou von?
Mnoho žien, aj mužov má však názor, že ak sa partner dopustí nevery, nechcú sa o tom dozvedieť. Psychológovia tento model správania nepovažujú za najšťastnejší. „To klasické „zatloukat, zatloukat, zatloukat“ je kompenzačným mechanizmom a znamená útek pred situáciou, problémom. A to z pohľadu podvádzaného i neverníka.
Postoj „nechcem o tom vedieť“ signalizuje neschopnosť čeliť problému a väčšinou potom nejde už len o neveru, ale o problémy všeobecne.“ Zjednodušene teda môžeme povedať, že nie problémy sú problémom, ale neschopnosť ich riešiť. Rozhovor o našich potrebách, pocitoch, pohľadoch na svet, je dôležitou súčasťou každého kvalitného vzťahu.
Klamstvá zo spálne: ako klamú muži a ako ženy?
Pozor na prejavy týrania
My ženy, by sme sa mali naučiť ovládať svoju emocionálnosť, nevyvíjať na partnera tlak a nepristupovať k citovému vydieraniu, muži nesmú opomínať vnímanie citlivého sveta žien a potrebu komunikácie.
Otázkou však ostáva, kedy povedať vzťahu nie. Ani tu nie sú pravidlá presne zadefinované a záleží v mnohom i od nás, čo sme schopní tolerovať a na aký kompromis sme ochotní pristúpiť.
Ak však v partnerskom vzťahu dochádza k patologických javom, akým je napríklad fyzické týranie, je dôležité sa ohradiť a uhájiť si svoje zdravé ja. Definícia fyzického útlaku je vcelku jasná a zrozumiteľná.
Ako však rozpoznáme podobne nebezpečné prejavy týrania psychického? „Hranicu psychického týrania môžeme popísať ako stav, keď už tlak na moju osobu je neúnosný, ťažko definovateľný a neviem s ním nič urobiť. V praktickej rovine sa za ním skrývajú urážky, nadávky, ponižovanie a opovrhovanie.
Niekedy je tento tlak výsledkom hádky, keď už je jeden z partnerov natoľko zúfalý, že používa nátlak. Pokiaľ nedostáva spätnú väzbu, problémy nie sú odkomunikované tak, ako by mali, tlak zvyšuje a ani si neuvedomuje, že už presiahol hranicu únosnosti,“ vysvetľuje psychologička Katarína Hatráková. Neriešené psychické násilie má katastrofálne dôsledky, preto je dôležité si problémy včas a efektívne rozobrať.
Aj hádka môže zbližovať
A na záver ešte jedna rada. Správajme sa k svojmu partnerovi podľa toho, aké chovanie vyžadujeme od neho. Partnerský vzťah nie je boj, ani hra. Pomsta, vydieranie a ješitnosť v ňom nemajú svoje miesto. Prirodzene, každý deň slnko nesvieti a aj vo vzťahu prichádzajú obdobia problémov (či už zamlčaných, alebo prekričaných).
Snažme sa nestrácať v týchto obdobiach naše racio, nespadajme do obviňovania seba, či partnera a radšej sa s otvorenou mysľou a srdcom porozprávajme o možných riešeniach. Vyplatí sa nám to. Len vo vzájomnej tolerancii a rešpekte môžeme prežiť láskyplný vzťah, trebárs aj na celý život!
