SLOW FOOD - nový trend v gastronómii?

Jana Trundová | 10. august 2017
SLOW FOOD - nový trend v gastronómii?

Kvalita, pôžitok, pokoj, pohoda, pohostinnosť, spolupatričnosť pri jednom stole, rešpekt k tradícii a ohľaduplnosť ku krajine, záchrana starých tradičných plodín, to je Slow Food.

Jedzte poriadne, slušne uvarené jedlá zo solídnych lokálnych surovín, vychutnávajte si pokrmy i nápoje, a neplytvajte. Pôjdete na vlne Slow Food, gastronomického trendu so slimákom v znaku.

Mimochodom, ak sa stravujete v štýle Slow Food, ste aktivistami bez nutnosti zvečniť sa na podpisových hárkoch, hádzať kamene do výkladov alebo sa nechať naháňať ochrankou.

Mohlo by vás zaujímať: Vegánstvo - diéta alebo životný štýl?

Tento protest proti fast foodu a globalizácii je nielen legálny, ale prirodzený a šetrný k prírode, živým bytostiam aj zdraviu. Hnutie sa stalo pred štvrť storočím „trucpodnikom po taliansky“ a svoj potenciál preukazuje už len tým, že podľa prieskumov ovplyvnilo stravovacie návyky miliónov ľudí na svete.

SLOW FOOD? Kto za to môže?

Môže za to temperamentná nátura talianskeho enológa, gurmána a novinára Carla Petriniho, ktorého roku 1986 navýsosť popudil nový fast food otvorený v historickom centre Ríma. Keď založil recesné „združenie pomalých jedákov", evidentne netušil, akú lavínu spustí a že sa zapíše do dejín gastronómie.

Taliansky „trucpodnik“, ktorý sa stal gastronomickým fenoménom zvaným Slow Food, obletel svet a len tak ho niečo netromfne. Rešpektujú ho ekológovia, ctitelia lokálnych produktov, foodies, gurmáni, kuchári, ktorí stavili na tradície miestnej kuchyne, aj majstri ovenčení michelinskými hviezdami.

Trocha filozofie ako nový trend vznikol

„Nechceme prijať stratégiu otvoreného konfliktu proti nadnárodným spoločnostiam, ale posilňovať odolnosť proti rýchlemu občerstveniu budovaním povedomia o bohatstve tradičných potravín," tvrdil spočiatku Petrini a vskutku štýlovo vsadil na pomalú, zato vytrvalú cestu k cieľu.

Nuž, ako slimák. Najprv vyburcoval gurmánov a potom pokračoval presviedčaním príkladom medzi širokou verejnosťou.

V Taliansku to nemal zložité, tam filozofia pomalého jedla rástla z hlbokých koreňov dedinského života ako olivovníky. Čo región, to vlastné produkty a kuchyňa, na ktorú sú miestni patrične hrdí. Dodnes si vážia jedlá, spoločné stolovanie, a dodnes sa z neho dokážu radovať.

Čítajte tiež: Francúzi a dlhovekosť. Ako to len robia? Poďme sa inšpirovať.

Tiež vedia pripraviť pokrmy, nad ktorými sa olizuje celý svet, nech pochádzajú z akýchkoľvek prostých surovín. No a že svoje poctivo vypestované a chovom zvierat získané suroviny zužitkujú bezo zvyšku, teda neplytvajú, je samozrejmosťou.

Takže Taliani svojmu Petrinimu rozumeli a čoskoro sa dočkal vnímavých uší aj za hranicami. O tri roky neskôr bol v Paríži vydaný manifest hnutia. Jeho myšlienka sa rozvinula do celého životného štýlu a v tom je tiež jeho sila.

Proti univerzálnemu šialenstvo fast life (rýchleho života) musíme zvoliť obranu v podobe pokojného materiálneho potešenie, tvrdí Petrini. Podľa neho túžbam ľudí tretieho tisícročia veľmi zodpovedá mýtická postava Promethea, ktorý ukradol oheň bohom.

„Mali by sme sa ale obrátiť na postavu Noema. Tvárou v tvár excesom modernizácie by sme sa nemali toľko snažiť zmeniť svet, ale zachrániť ho. "

Čítajte tiež: Hurá na piknik! V záhrade alebo mimo domu?

Známe vízie aj buričské výroky Petriniho

  • Dobré jedlo nesmie byť výsadou ekonomickej elity.
  • Rodiny, zomknite sa okolo stola!
  • Rodičia, varte svojim deťom! Cibríte ich chute a učíte ich rozpoznávať kvalitu.
  • Labužník, ktorý nie je ekológ, je hlúpy. Ekológ, ktorý nie je labužník, je nudný.
  • Šéfkuchári, vzlietnite na zem, ukážte, že viete dobre uvariť v obecnej vývarovni a školskej jedálni.
  • Televízia nás pornograficky bombarduje receptami. Tradičná výroba potravín a spôsob varenia sú aktom lásky, a to je rozdiel ako medzi pornografiou a milovaním. 
Čítajte tiež: Vyrobte si hormóny šťastia. Behajte, milujte sa a jedzte dobré jedlo!