Ako sa zmenila Zora Czoborová? Zora vtedy a dnes jej vlastnými slovami.

Ako sa zmenila Zora Czoborová? Zora vtedy a dnes jej vlastnými slovami.

9.9.2017 v kategórii Wellness, autor Patricia Zlámalová foto: iStock.com

Taká bola a taká je. Vždy plná energie, aktivít, ktorými posúva nielen samu seba, ale odovzdáva a pomáha aj iným. Zora o sebe a svojich aktivitách, Zora vtedy a Zora dnes jej vlastnými slovami.

Máš za sebou aktívnu a veľmi úspešnú športovú kariéru, bola si a si úspešná trénerka a podnikateľka. No určite si aj ty prešla istým vývojom. Aká je Zora dnes oproti Zore spred rokov...? Ako sa zmenila Zora profesionálne?

Po poriadku, najprv opíšem Zoru kedysi a to, čo ju ovplyvňovalo, aby sme sa mohli dostať k dnešnej Zore. Bola som hlavne dynamický športovec, ktorý miluje pohyb už od narodenia v akejkoľvek forme, hlavne ten rýchly, skákavý, tanečný.

Športovec, ktorý si štartoval kariéru, trénoval, bojoval. Mala som vtedy obrovské šťastie, že som sa v roku 1994 čírou náhodou v Ríme dostala k najlepšiemu trénerovi, ktorý trénoval najlepších svetových pretekárov, robil im choreografie, na ktoré bol v tom čase absolútny špecialista.

U nás vtedy existovalo jediné fitko – Bezinka, takže, keď som videla, čo majú v tom čase k dispozícii v Ríme, cítila som sa tam naozaj ako Alenka v ríši divov (smiech). Mali tam šesť aerobikových sál, hermeticky uzatvárateľných, kde sa dala regulovať teplota podľa potreby a boli tam najlepší inštruktori, naozaj z celého sveta, každý mal svoju špecializáciu na step, na hip-hop, kruhový tréning, latino dance aerobic (dnes sa to volá Zumba), atď.

Pre mňa vtedy rozprávkové podmienky. V tom čase som sa kvalifikovala na Majstrovstvá sveta a keďže som si dovtedy robila všetky choreografie sama, uvedomila som si, že v konkurencii, aká tam bude, nemám šancu.

Tento tréner mi bol odporučený, oslovila som ho a mala som sa prísť do Ríma ukázať. Pamätám si na cestu, kedy som presedela noc vo vlaku, v uličke, keďže som nemala na ležadlový vlak. Ráno som vystúpila v Ríme, kde ma tréner dokonca čakal na stanici, odviezol ma do tréningového centra, ukázal mi 20 cvičebných prvkov, ktoré som mala urobiť (na vysvetlenie – boli to ako v gymnastike povinné prvky, ktoré musí každá choreografia obsahovať, aby som mohla získať dobrú známku u porotcov).

Z tých dvadsiatich prvkov som spravila len jeden a aj ten asi na 70 %. No, priznám sa, že zostal dosť prekvapený, lebo čakal, že keď už som sa kvalifikovala na MS, toto všetko budem vedieť. Ale nevzdal to so mnou. Podrobne didakticky mi každý cvik rozpísal a poslal ma domov s tým, že o dva týždne mám prísť a predviesť mu výsledok.

20 cvikov, 2 týždne, 4 zrkadlá, 4 vedrá

Dva týždne som doma poctivo trénovala. Jediná sála, kde boli 4 zrkadlá, ktoré som k tréningu potrebovala, bola v Mladosti a voľné tam bolo len o 6 ráno. Keď pršalo, tak tam šialene zatekalo, takže som rozmiestnila po sále 4 vedrá, ktoré mi síce v tréningu zavadzali, ale iná možnosť nebola.

Veľmi som chcela, bavilo ma to... A potom prišiel deň D. Znova som sa vo Viedni postavila do vlakovej uličky, presedela tam celú noc, už som bola v Ríme trochu zorientovaná, takže fitko som našla sama a tých dvadsať cvikov som mu predviedla.

19 z nich som spravila na 100 % a jeden mi nešiel. No a tak sme začali spolu pracovať. Čiže, v praxi to vyzeralo tak, že som si musela platiť trénera a sálu na tréning. Robila som vtedy v kasíne a všetky peniaze, ktoré som si našetrila, išli do tréningov.

Bavilo ma to a nič som neľutovala. Vždy po nejakom čase spoločného tréningu som sa vrátila na Slovensko, kde so pokračovala sama v tréningu na choreografii, potom zase do vlaku do uličky a takto som sa mu postupne chodila ukazovať, ako sa pripravujem na Majstrovstvá sveta.

Vyšlo to a ja som ich vyhrala. Až potom sa mi priznal, že keď som vtedy po dvoch týždňoch tréningu zacvičila tých 19 cvikov z 20 na 100 %, vedel, že na to mám a nie som len talent, ale mám aj vôľu, takú, ako má vrcholový športovec mať. Takže, ak to zhrnieme, Zora kedysi bola maximálne odhodlaná, rýchla, cvičiaca s energiou mladosti.

Zora dnes

Druhou mojou časťou je Zora dnes, ktorá sa už tak neponáhľa a cvičenia, ktoré robím sú zamerané viac zdravotne. Ale všetko to aj tak súvisí s tým, čo bolo – ako som začala súťažiť, dostavili sa výsledky.

V septembri 1994 som vyhrala MS v aerobiku v Johanesburgu a potom som začal rozbiehať Fitnes u nás – začala som v ňom aj súťažiť a prišli výsledky aj tu. Takže, aerobik a fitnes boli dva športy, v ktorých som dosiahla výsledky na svetovej úrovni.

Trénovala som naozaj poctivo a pamätám si, že napríklad v Taliansku medzi tréningami som oddychovala a pozorovala cez sklo inštruktorov, ktorí tam viedli hodiny, bola som z toho nadšená a chcela som to všetko priniesť aj na Slovensko.

Moje cvičebné hodiny sa vtedy naozaj skladali z celkom náročných choreografií s rotáciami, skokmi atď. Okrem toho, že to bol vtedy trend, bolo mi to aj blízke a neuvedomovala som si, že nie každý je tak motoricky nadaný...

Dnes už viem, že to nie je potrebné, posunula som sa aj ako tréner aj ako pedagóg zároveň. Už sa nevenujem až takým dynamickým cvičeniam, ale preferujem skôr tie zdravotné a kompenzačné cvičenia.

Zora ako tréner

Väčšinou som trénovala ľudí vo fitnes. A pracovala som s ľuďmi, ktorí naozaj veľmi chceli a vážili si to. Nerobila som to za peniaze, mala som z toho radosť a bola som šťastná, keď som videla výsledky mojich zverencov.

Brala som to tak, že mne život pomohol, mne niekto dohodil trénera a teraz je rad na mne. Krásnym príkladom je veľmi úspešná Iveta Chrťanová, ktorá prišla za mnou vo fitku, že či by mohla chodiť na moje aerobikové hodiny a zdôverila sa mi, že chce ísť na súťaž, kde sa jej ale, bohužiaľ, nepodarilo postúpiť.

Videla som ju v Istropolise, po súťaži, ako plače, pretože jej povedali, že z nej v živote nebude fitneska, pretože má silné členky a má sa na to vykašľať. Vtedy som sa len zasmiala a povedala, že uvidíme o rok.

Tak sme začali spolupracovať – tréning, strava, choreografie, strihala som jej hudbu, navrhovala kostýmy. Všetko od A po Z a úspech sa dostavil. Potom prišili roky 2001 – 2003, kedy ma oslovil tréner hokejistov Janko Filc, s ktorým sme sa poznali ešte z vysokej školy, kde bol mojím profesorom.

Viedol slovenskú hokejovú reprezentáciu a o mne vedel, že sa venujem aj cvičeniu na fit loptách, ktoré bolo špeciálne zamerané pre športovcov, ktorí majú jednostranne zameraný šport, napr. tenis alebo hokej. Ak položíte hokejistov na chrbát a poviete im, aby sa uvoľnili, hneď vidíte, na ktorú stranu ktorý z nich hrá, pretože všetci majú vytočené špičky do tej svojej strany.

Dnes už všetci športovci vedia, aké sú pre nich potrebné kompenzačné cvičenia, no vtedy to bolo v začiatkoch... Takže, samozrejme, keď som chalanom rozdala lopty a povedala, že ideme na nich trénovať, tak si asi v duchu hovorili, že čo tu táto s nami chce stvárať, ale po prvej hodine, keď ležali na lopte a z nosa im kvapkal pot pochopili, že je to náročné cvičene a že asi viem, čo robím.

Musela som však u nich rešpektovať, že každý je iná osobnosť a na každého platila iná taktika. Napríklad Peter Bondra, ten urobil všetko do bodky, ako som mu povedala a pridal ešte 50 % navyše. Iný zas potrebovali doslova hravý prístup typu – dali sme do kopy bandu troch-štyroch chalanov, išli sme na atletickú dráhu a nechala som ich súťažiť, čiže ich to bavilo a zároveň aj super v dobrej atmosfére odtrénovali. Rada na to obdobie spomínam.

Aktívny vek športovcov sa predlžuje, čo ty na to? V čom to podľa teba je?

Určite sa zmenil aj prístup k samotnému tréningu, k mentálnemu koučingu, regenerácii, ale aj k strave, ktorá je pre športovcov dôležitá. V knihe tenistu Novaka Jokoviča sa dočítate, ako jemu zmena výživy doslova naštartovala kariéru.

Takže, tam niekde bude ten kľúč. Všetko musí do seba jednoducho zapadnúť. Aj ja som mala najlepšiu formu na mojej poslednej súťaži, kde som z hľadiska športovej tréningovej prípravy spotrebovala najmenej času, viac som sa venovala regenerácii.

Určite to súvisí aj s tým, že každý športovec už v tomto veku svoje telo geniálne pozná, rozumie mu, tiež mentálne dozrie, čo tiež forme dokáže veľmi pomôcť. Vekový posun vidno napríklad v tenise, vidíme ho aj u našej lyžiarky Veroniky Zuzulovej, ktorá momentálne úplne hviezdi medzi o desať rokov mladšími kolegyňami.

Ale ako najlepší príklad je Jaromír Jágr, kde klobúk dolu, pretože to je pán športovec. No v jeho prípade treba brať ohľad aj na to, že okrem toho, že je extrémne talentovaný, je pripravený aj extrémne trénovať a v hlave to má tiež upratané.

A čo výživa?

No, samozrejme, že aj ja som si prešla v tomto ohľade všeličím. Cvičiť som začala ako dievča, čo malo 74 kíl a víziu schudnúť. Po ukončení aktívnej dráhy atlétky som v prvom ročníku na FTVŠ za rok pribrala 14 kíl.

Popri škole, ktorá bola hlavne z časového hľadiska náročná, mi akosi na samotné cvičenie čas nezostával a keď bol, tak sme so spolužiakmi skočili na vysmážaný syr s hranolčekmi a pivkom do Machnáča. No, takže s tým bolo treba niečo urobiť. Takže tak som sa nejako dostala do fitka...

A následne som postupne našla aj svoj systém stravovania, ktorý, samozrejme, prešiel tiež rôznymi obmenami, aj prísnou diétou pred pretekmi. Dnes už viem, čo môjmu telu vyhovuje.

Prezradíš denný jedálniček?

Priznám sa, že od detstva nie som veľmi raňajkový typ, bolo mi po raňajkách vždy ťažko a bola som unavená. Takže ráno neraňajkujem, okolo 10. – 11. hod. dostanem hlad a vtedy si dám jogurt a müsli a veľa semiačok, menej orechov.

Okolo 14. hod. si dám šalát, niekedy s mäsom, niekedy bez. Večer o 17. – 18. hod. mäso so zeleninou či na štýl wok, na pare, so zapekanou alebo grilovanou zeleninou.

No a ešte tesne pred spaním, ak mám chuť na niečo, dám si pokojne tesne pred spaním napr. malú misku jogurtu so semiačkami a müsli a potom do 20 minút spím ako zarezaná. Jednoducho, mozog dostane trochu cukru a uspokojí sa.

Čomu sa dnes Zora aktívne venuje? Čítajte: ZORA o sebe a svojich aktivitách.

Komentáre