Ako termogenéza chladom ovplyvňuje organizmus? Máme chlad v našej DNA?

Ako termogenéza chladom ovplyvňuje organizmus? Máme chlad v našej DNA?

12.7.2017 v kategórii Wellness, autor AUTOR: Martin Chudý; SPRACOVALA: Dagmar Baluchová foto: iStock.com

Počas celej evolúcie boli organizmy vystavované extrémnemu chladu a je možné predpokladať, že samotný život vznikol v zamrznutom svete na dne oceánov.

Chlad máme v DNA

Nielen to, väčšina života na našej planéte stále žije v chladných podmienkach (v oceánoch a horských oblastiach) a 90 % života na našej planéte je adaptovaných na chlad. Preto naše organizmy doslova očakávajú pravidelný chlad, ako keď cicavce v zime hibernujú (prespia obdobie zimy), ale v dnešnej dobe im ho nedávame a tým strácame obrovskú výhodu.

Aké sú jej výhody? Čítajte: Termogenéza chladom. Otužujte a dopracujte sa ku zdraviu! 

Aj vďaka absencii očakávaného chladu dnes môžeme vidieť obrovský nárast inzulínovej rezistencie, cukrovky, autoimúnnych ochorení či slabú imunitu u ľudí.

Prečo?

Pretože chlad mení našu biológiu, chémiu a fyziku

A naša biológia je nastavená tak, aby zima napravila poškodenia vytvorené v lete. V chlade fungujú hormóny a nervový systém úplne inak.

V chlade napríklad nefungujú hormóny inzulín a leptín ako zvyčajne a dominuje sympatický nervový systém.

Pri nízkych teplotách sa v tele spomaľujú chemické reakcie a proteíny a enzýmy sa správajú odlišne. Preto cicavce adaptované na teplo nikdy nedokážu to, čo dokážu cicavce adaptované na chlad. Zamysleli ste sa niekedy, prečo obsahujú ryby žijúce v chladných vodách tak veľa omega-3 mastných kyselín (DHA a EPA) vo svojich tkanivách?

Poradím vám, skúste dať rybí olej a bravčovú masť do chladu, čo sa stane? A čo by sa stalo rybám, ak by mali v sebe zloženie, ako má masť (veľa mononenasýtených a nasýtených tukov)? Presne tak, zmrzli by na kameň.

Čítajte tiež: Veľká TUKOVÁ záhada: Omega-3 vs. omega-6 mastné kyseliny

Preto musia ich bunkové membrány obsahovať veľa omega-3 tukov, ktoré sú tekuté aj pri nízkych teplotách a sú potrebné pre správnu bunkovú signalizáciu. V tomto smere sú tiež oveľa účinnejšie než omega-6 tuky.

Tu, mimochodom, prichádza zaujímavá teória, ak ste adaptovaný na teplo, pravdepodobne nepotrebujete toľko omega-3 tukov v strave (ale stále nejaké potrebujete a viac než prijíma väčšina ľudí v dnešnej dobe).

Takže chlad vyžaduje, aby sa niektoré polynenasýtené mastné kyseliny (omega-3 a 6) dostali do bunkových membrán. A presne to sa deje u cicavcov, ktorí sa chystajú hibernovať. Tesne pred zimným obdobím sa prirodzene a nezávisle na strave zvyšuje obsah omega-6 tukov v ich bunkových membránach, najmä v srdci a pečeni, a počas zimy sa zvýši aj ich obsah omega-3.

Mohlo by vás zaujímať: Môže byť dostatok bielkovín, omega 3 a jódu u vegetariánov problém?

To im umožní bezpečne prežiť chladné obdobie. Tieto poznatky zároveň menia doterajšie vnímanie polynenasýtených tukov, pretože donedávna sa myslelo, že len strava môže zmeniť ich množstvo v bunkových membránach. 

ALE, počkať...

Nie je vysoký obsah omega-6 tukov v bunkových membránach pro-zápalový a nie je spojený so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou, Alzheimerovou chorobou a inými chronickými ochoreniami?

Áno, je.

A tento proces je podporený vyšším príjmom sacharidov v strave a inzulínom, ktoré urýchľujú pridávanie omega-6 tukov do bunkových membrán. Takže, keď konzumujete sacharidy, dávate telu signál, že príde zima.

Sacharidy sú hojne dostupné v teplom podnebí, pretože vtedy majú rastliny ideálne prostredie pre rast. Takže, konzumácia niektorých prirodzených sacharidov má svoje opodstatnenie v jarnom a letnom období, aspoň v našom podnebí.

Avšak, naše biologické rytmy očakávajú príchod zimy, ktorá opäť zmení obsah polynenasýtených tukov (PUFA) v membránach. Ako preukázal výskum na alpských svišťoch, obsah PUFA v bunkových membránach sa na jar po skončení hibernácie prudko zníži a vráti do pôvodných hodnôt.

Podľa vedcov tento mechanizmus pravdepodobne platí aj u ľudí, pretože výskyt infarktov spojený s vyšším pomerom omega-6/omega-3 v membránach dosahuje vrchol na konci zimy.

Lenže, človek je jediný tvor, ktorý dokáže kontrolovať svoje prostredie, a preto zima nikdy nepríde u väčšiny ľudí.

Vďaka tomu sa nezníži hladina omega-6 tukov v membránach buniek, čo zvyšuje riziko chronických ochorení. Nielen to, väčšina ľudí sa celoročne „napcháva“ sacharidmi, čo je absolútne v rozpore s našimi biologickými rytmami.

Jedli naši dávni predkovia banány v zime?

Dokážete v zime dopestovať nejaké obilniny, strukoviny, ovocie či zeleninu? Áno, dnes si ich možno dokážete uskladniť aj na zimu, ale ako dlho majú ľudia túto možnosť? 5 000 - 12 000 rokov? Menej či viac? Z pohľadu evolúcie je to len kvapka v mori.

Takže, rovnako, ako je prirodzené konzumovať niektoré čerstvo dopestované sacharidy v teplom období, je prirodzené v zimnom období konzumovať nízkosacharidovú až ketogenickú stravu, ktorá by mala obsahovať dostatok omega-3 tukov DHA a EPA, aby organizmus fungoval na plné obrátky.

Napríklad, šerpovia musia jesť len čistú masť a maslo pre udržanie hmotnosti (a aj tak schudnú), keď opustia základný kemp a šplhajú k vrcholu. Rovnako cicavce preferujú v zime zvierací tuk, čo je ovplyvnené chuťovým receptorom na jazyku (CD36), ktorý je prepojený s mozgom a sprostredkováva chuť tukov. Okrem toho, chlad znižuje hladinu NPY (Neuropeptide Y) a AgRP (Agouti-related peptide), čo potláča chuť na sacharidy a jedlo všeobecne.

Čítajte tiež: Ako opraviť svoj metabolizmus? Viete, že musíte mať zdravé mitochondrie?

Výskum - termogenéza - chlad

Napríklad výskum NASA zo 70-tych rokov zistil, že cicavce nedokážu zvýšiť vstrebanie glukózy do svalov, ak sú vystavené chladnému prostrediu, pretože chlad si vyberá epigenetický program, ktorý zvyšuje dodávku tukov a ketónov do aktívnych svalov počas cvičenia. Lenže, čo sa stane, keď zima nepríde a vy jete ďalej sacharidy, a ešte k tomu tie neprirodzené, „ne-lokálne“ a „ne-čerstvé“?

Presne tak, obsah omega-6 tukov v bunkových membránach bude príliš vysoký, čo zvyšuje tvorbu zápalových cytokínov, vedie k leptínovej a inzulínovej rezistencii a urýchľuje starnutie. Zvyšok si domyslite.

Možno vám napadla otázka, čo by mal jesť človek žijúci celoročne v teplom podnebí. Dobrá otázka. Ešte raz pripomínam, že zvýšenie obsahu omega-6 tukov v bunkových membránach pravdepodobne nie je úplne závislé na strave ani u človeka.

Takže, aj biologické rytmy človeka žijúceho v teplom podnebí sú nastavené tak, že obsah omega-6 v membránach sa zvýši v určitom období tak či tak. To znamená, že tento človek má stále vo svojom DNA zapísaný chlad a jeho organizmus očakáva jeho pravidelný príchod.

Ak je táto teória správna, človek žijúci v teplom podnebí by sa mal snažiť byť adaptovaný na chlad a mal by vystavovať svoje telo chladu, minimálne v určitom období roka. Zároveň by v tomto období mal výrazne znížiť príjem sacharidov vo svojej strave, aby nedával telu signál, že zima ešte len príde.

Ak tento človek bude adaptovaný na chlad celoročne, ketogenická alebo nízkosacharidová strava môže byť pre neho veľmi vhodná počas celého roka. Mimochodom, prečo „megatučné“ rastliny, ako kokos, palmy, orechy a semená rastú v tropických oblastiach?

Ak bude, naopak, adaptovaný na teplo a bude konzumovať nadbytok sacharidov celoročne, tak bude musieť niesť následky, ktoré pre neho nebudú príjemné (pozrite sa, ako dopadli Inuiti po prechode do teplého prostredia a na stravu s ním spojenú).

Čítajte tiež: Letné otužovanie. Prečo s ním začať práve v lete a čo je jeho podstatou?

Komentáre