„Mojím snom je precestovať všetky krajiny sveta“. Rozhovor so Soňou Kršňákovou

„Mojím snom je precestovať všetky krajiny sveta“. Rozhovor so Soňou Kršňákovou

12.9.2017 v kategórii Wellness, autor redakcia FIT štýl foto: archív Soni Kršňákovej

Soňa Kršňáková má v krvi dobrodružstvo, chuť spoznávať svet, radosť z prírody a športu. Jej vášňou sa stal surfing a snowboarding, ktorým sa roky aktívne venuje, a to až natoľko, že sa naučila vyrábať vlastné dosky. Aký je jej život v Kanade a čo na surfingu zbožňuje?

Venuješ sa snowboardingu aj surfingu. Ktorá športová láska prišla skôr?

Už odjakživa ma lákali takzvané boardové športy – asi preto, že mám rada adrenalín a kreativitu. Páči sa mi tá voľnosť jazdiť, robiť rôzne štýlové triky s neobmedzenými možnosťami a dať do toho všetko. Ak sa mi podarí niečo nové, mám z toho neopísateľný pocit radosti a každý nový trik ma potom viac motivuje. Všetko to začalo snowboardingom, keď som mala sedemnásť.

Aktívne jazdím asi osem rokov a po štyroch rokoch som našla letný variant a začala som windsurfovať, kiteboardovať a nakoniec som skončila pri surfingu, ktorému sa aktívnejšie venujem zhruba štyri roky...

Zaujímavosťou je, že vyrábaš aj vlastné dosky. Ako si sa k tejto aktivite dostala?

Ako dizajnérka a surférka bolo vždy mojím snom naučiť sa vyrábať surfové dosky. Ak by som sa tým mohla raz živiť, bol by to asi môj „dream job“. Ale radšej nebudem predbiehať. Začalo to všetko v Kanade, kde som stretla lokálneho surféra a keďže som vedela, že vyrába surfy, začala som ho s tým troška otravovať a zaujímať sa o jeho prácu.

Najprv ma naučil základné veci, ako sa dosky opravujú, a potom ma krok za krokom vzdelával v tom, ako si takú dosku vyrobiť. Je to zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje presnosť a precíznosť. Od vytvarovania dosky, brúsenia, cez dizajn, až po laminovanie. Je veľmi dôležité, aby ste pri výrobe dosky nič nedobabrali, keďže to môže ovplyvniť jej celkovú funkciu.

Je doska pre surfera čímsi ako kamarátom? Musíš svojej doske dôverovať?

Existujú rôzne dizajny dosiek pre rozličné typy vĺn, preto je dôležite, akú dosku si zvolíte. No nie je to všetko len o surfovej doske. Musíte dôverovať hlavne sebe a nepreceňovať svoje schopnosti. Nevyhnutné je vedieť správne vyčítať oceán, prúdy a vedieť, ako sa zachovať v určitých situáciách.

Si jednou z mála dievčat, ktoré sú držiteľom ISA licencie. Prezraď, o čo ide a v čom ti ISA otvorila dvere?

ISA (International Surfing Accociation) je medzinárodne uznávaný certifikát, vďaka ktorému môžem pracovať ako surfový inštruktor všade vo svete. Je veľmi jednoduché zamestnať sa a odísť hocikedy a pracovať, kde sa mi len zachce. Nič nie je lepšie, ako robiť každý deň to, čo vás baví. Je to pre mňa ako dovolenka, za ktorú mám zaplatené, plus radosť z toho, že niekoho niečo nové naučím a on sa z toho veľmi teší. Pocit na nezaplatenie.

Vyštudovala si dizajn. Pracuješ ešte v tomto obore, alebo je tvojou jedinou vášňou šport?

Vyštudovala som síce dizajn, no odkedy som odišla na cesty, sprevádzajú ma hlavne sezónne práce ako inštruktor. Či už na snehu alebo na vlnách. Snažím sa nájsť nové projekty a prácu na doma ako „freelance“ dizajnér. Stále na tom pracujem, no jednoduchšie to bude, keď sa už konečne usadím a začnem venovať dizajnu na 100 %.

Vďaka surfingu a snowboardingu si precestovala veľký kus sveta. Ktoré miesta ťa očarili a ktoré „vlny“ ti ostali v pamäti?

Z mojich cestovateľských dobrodružstiev sa mi najviac páčil „roadtrip“ z Kanady cez Kaliforniu do Mexika a naspäť. Asi sedem týždňov na cestách kempovania v aute s najlepšou kamarátkou a neopísateľnými zážitkami, ktorým by neuveril hocikto. Najviac si budem pamätať tú najhoršiu vlnu v San Franciscu, kedy nás vlny pomleli ako v gigantickej práčke, trikrát veľké kolečko, doslova ako na „roller coaster“, húsenkovej dráhe.

Ešte teraz to predychávam... No musím priznať, že najlepšie vlny som si zjazdila tu v Kanade. Kto by to bol povedal – surfovať v studenej Britskej Kolumbii? Práve to, že nijakí ľudia, len ja, vlny a kamoši. Surfing v lese s veľrybami a mrožmi je na dennom poriadnu a občas aj nejaký ten medveď prebehne po pláži.

Je to tu čistý „wildlife“. Do Kanady som sa dostala vďaka Working Holiday vízam. Páči sa mi tu hlavne preto, že je to obrovská krajina s malým množstvom obyvateľstva, čo znamená všadeprítomnú prírodu. Momentálne žijem v malom mestečku Ucluelet pri Tofíne a musím priznať, že ide o jedno z najkrajších miest na svete.

Plánuješ sa v Kanade usadiť, alebo ťa to ťahá niekde inde?

Budem robiť všetko preto, aby som tu mohla čo najdlhšie ostať. To, kde sa usadím, ešte neviem, ale Kanada je horúci kandidát. Každý by mal ísť za svojím snom a nebáť sa vycestovať a spoznať svet vonku. Nevravím, že každý musí odísť preč, ale kedysi naši rodičia a starí rodičia nemali také možnosti ako my dnes. Ešte mám čo robiť, aby som precestovala celý svet.

Cez zimu snowboarduješ, cez leto surfuješ. Máš ešte čas, trebárs, na iné športy?

Momentálne sa venujem aj surfingu aj snowboardingu zároveň, čo je super. Cez týždeň sa snažím surfovať každý deň po práci. Cez víkend ideme s kamarátmi na hory, ktoré sú vzdialené asi dve hodiny odtiaľto. Stále sa snažím mať nejaký ten pohyb, minimálne štyrikrát do týždňa. Niekedy podmienky nie sú najvhodnejšie, v tom prípade si zájdem do posilňovne.

Nakoľko si športovo dosť vyťažená, musíš svojim fyzickým aktivitám prispôsobovať aj stravu? Dodržiavaš nejaké stravovacie návyky?

Surfing je fyzicky dosť náročný šport. „More paddling – more ice cream!“ Vravím si – čím viac športu, tým viac zmrzliny. No už niekoľko rokov sa stravujem dosť zdravo. Jem štyrikrát denne. Moje jedlá obsahujú veľa proteínov. Vyhýbam sa múčnym jedlám a cukru.

Samozrejme, občas urobím výnimku, veď žijeme len raz. Do môjho jedálnička patrí hlavne veľa zeleniny, ovocia, orechov, hovädzie a kuracie mäso. Takisto konzumujem veľa rýb, hlavne lososa, keďže tých je tu kopec. Rada si varím rôzne druhy polievok. Raňajky sú pre mňa veľmi dôležité. Bez nich by som nemohla začať deň.

Moje najobľúbenejšie, ktoré si robievam skoro každý deň, je toast s volským okom a opraženou slaninkou (jedna malá porcia ma nezabije). K tomu čerstvý špenát a avokádo. Chlieb som nahradila celozrnným, ktorý neobsahuje droždie a je plný vláknin a proteínu. Najradšej mám ten nemecký, vollkornbrot. Deň si bez sladkého predstaviť neviem, preto si každý deň robím proteínový šejk s ovocím.

Je na udržanie kondície nutná aj nejaká iná športová príprava? Fitko, beh?

Čo sa týka športovej prípravy, je dobré surfing kombinovať s jogou. Keďže joga je pre mňa veľmi pomalá, radšej mám vysoko intenzívne cviky a cvičenie s hmotnosťou. Keď som doma na Slovensku, chodím trénovať do crossfitového klubu. Myslím, že joga a crossfit je najlepšou kombináciou pre zlepšenie sa v surfingu. Strečing je taktiež veľmi dôležitý.

Vraví sa, že surfing nie je len šport, ale aj životný štýl. Ako to vnímaš ty?

Surfing je skutočne životný štýl. Beriem ho už ako každodennú rutinu. Znamená pre mňa radosť, pohyb a relax. A pritom to nestojí nič. Oceán je úplne zadarmo (zatiaľ). No takisto to vyžaduje veľa pádlovania a trpezlivosti. Pravdupovediac, neviem si svoj život predstaviť inak. Toto ma robí veľmi šťastnou.

Surfing sa spája aj s módou. Máš vzťah aj k tomuto aspektu – k oblečeniu?

Surfing sa, podľa mňa, s módou príliš nespája. Páči sa mi, že je to taký „freedom“. Existuje veľa surfových značiek, ktoré sú prehnane drahé, no ja si radšej kúpim niečo štýlové, pokojne aj zo sekáča, alebo si zájdem do outletu.

Mám rada zaujímavé kúsky oblečenia. Rozdiel medzi Slovenskom a celým svetom v tom, že ľudia neriešia, čo máte na sebe. Každý si oblieka čo chce a v čom sa cíti dobre. Nakupujem len veľmi málo. Radšej si peniaze odložím na cestovanie. Ale každý má predsa iné priority...

Pracuješ ako surfový inštruktor. Čo sa snažíš svojim klientom odovzdať, čo ich učíš?

Učenie surfingu je hlavne o zábave. Nie je dôležité postaviť sa, ale užiť si to a odchádzať s úsmevom na tvári a s tým, že to bol jeden z najlepších zážitkov v živote. Samozrejme, neskutočne ma teší, ak vidím progres. Niektorí ľudia sú veľmi talentovaní, iní zasa nie.

No netreba sa vzdať po prvej lekcii. Je to veľmi náročný šport, fyzicky aj psychicky. Snažím sa ľuďom odovzdať základné znalosti a bezpečnosť v oceáne, aby vedeli, ako správne vyčítať vlny a prúdy. Učím ich rôzne techniky stavania sa na dosku.

Za aký dlhý čas sa vlastne človek môže naučiť surfovať?

Je ťažké povedať, ako dlho trvá naučiť sa surfovať. Učíte sa celý život. Progres je veľmi pomalý a stále je čo zlepšovať. Každý človek je iný, niekto sa na dosku dokáže postaviť na prvý pokus, niekomu to trvá pár dní. Naozaj záleží na type človeka.

Ako surfovanie posilňuje telo?

Oceán je posilňovňa doslova pre celé telo. Aj keď surfing na prvý pohľad pôsobí, že je náročný na nohy, väčšinu času trávite pádlovaním, kde posilňujete hlavne hornú časť tela. Ruky, ramená, chrbát a brucho. Nohy a zadok trošku menej, preto to kombinujem s fitkom.

Čo plánuješ zažiť, „zjazdiť“ tento rok?

Mojím snom je precestovať všetky krajiny sveta. Usadiť sa na tom najkrajšom mieste, kde môžem robiť to, čo ma baví.

Rozhovor so Zorou: ZORA o sebe a svojich aktivitách. Čomu sa dnes aktívne venuje Zora Czoborová?

Fotogaléria

Komentáre