VŠETKO SA ZAČÍNA V HLAVE, Andy Winson

VŠETKO SA ZAČÍNA V HLAVE, Andy Winson

20.9.2016 v kategórii Wellness foto: iStock.com

Počas svojej kariéry získal množstvo certifikátov a osvedčení z oblasti psychológie, psychoterapeutického výcviku, rozvoja ľudského potenciálu, finančnej gramotnosti, rétoriky, zdravia a výživy. Učil sa od tých najlepších lektorov, koučov a biznismenov na svete. Jeho školeniami prešli tisícky ľudí na Slovensku, v Čechách, Ukrajine a Rumunsku. Je autorom mnohých seminárov na osobnostný rozvoj, komunikáciu, predaj, vedenie ľudí, budovanie tímu, rétoriku, dosahovanie výnimočných výsledkov a programovanie mysle.

Osvojiť si filozofiu zdravého životného štýlu je podľa teba jednoduché alebo náročné? Ľudia tvrdia, že nemajú čas, musia zvládať veľa vecí naraz, chodia do práce, starajú sa o rodinu, o deti, sú v strese... Ty však tvrdíš, že všetko sa začína v hlave. Ako to myslíš?

Nastúpiť cestu zdravého životného štýlu je podľa teba ťažké alebo jednoduché? Ak človek vie, ako na to, je to ľahké. Ak nievie, môže to byť preňho náročné až nepredstaviteľné, dôkazom sú ľudia, ktorí sa o to pokúšajú, či už schudnúť, alebo pravidelne cvičiť. Vždy len začínajú, začínajú, a nikdy to nedotiahnu do konca. A po čase sa v ich hlave vytvorí program: „Už som sa toľkokrát pokúšal, ja to aj tak nedokážem, som nedisciplovaný, nie som vytrvalý, nie som zodpovedný“ – takéto príbehy im začnú chodiť v hlave. A potom samozrejme prestanú čomukoľvek veriť.

Na začiatku je najdôležitejšie rozhodnutie, alebo lepšie povedané voľba. Voľba čo robiť chcem a čo nie. Potom, keď príde k skutkom, pre niekoho je to náročné a pre niekoho jednoduché. Záleží aj na tom, akú má človek motiváciu.Príkladom je žena, ktorá otehotnie. Ak predtým pila, fajčila, tak s tým okamžite končí, pretože jej hodnota – zdravé dieťa, zdravá rodina, je veľmi veľká. Bolesť z toho, že by mohla dieťaťu ublížiť, ustúpi všetkým slastiam.

Potom záleží aj na tom, ako hlboko má človek v hlave starý program uložený. Možno sa aj odhodlá, rozhodne, chce, nájde cieľ, ale príde domov, kde je ten stereotyp tak hlboko zakorenený, že ho nedokáže prekonať. Nájde si tisíc dôvodov, prečo sa to nedá. Nemá čas, nemá peniaze, deti to nedovolia, o manžela sa treba starať, manželovi by to bolo divné, má toho strašne veľa a treba si aj oddýchnuť.Obvykle prichádzajú myšlienky: začnem od pondelka, od nového roku, keď skončí leto, keď budú prázdniny, keď bude teplejšie, keď nebude tak teplo a pod. A človek sa cyklí dookola. Možno je to niekedy opodstatnené, ale poväčšine určite nie.

Človek si preto musí uzavrieť vo svojej hlave svoju minulosť a naprogramovať nový program, ktorý nahradí ten starý. Aby som sa vrátil k otázke, ak si to v hlave všetko naprogramujú a budú sa novým programom riadiť, budú úspešní. Dnes existuje množstvo motivačných kníh, ktoré môžu byť začiatkom tohto procesu, ale samotnú zmenu svojho myslenia musí človek urobiť sám. Nestačí si vizualizovať, na to už mnohí prišli. Je potrebné siahnuť do svojho najhlbšieho vnútra. Pretože na to, aby ste si veci nielen zapamätali, ale aj osvojili, musíte prežívať emocionálnu skúsenosť, ktorá vás transformuje a vryje sa hlboko do vašich buniek. Kľúčový je prežitok a nie informácie. Informácie prídu a zasa rýchlo odídu. Zabúdame ich. Ak si človek nevie sám pomôcť, hľadá pomoc inde. Musí sa vzdelávať, učiť. Číta, vyhľadá výživových špecialistov, fitness trénerov, fizioterapeutov, iných trénerov. Ja robím tréningy – semináre. Venujem sa osobnostnému rozvoju.

Jedným z mnohých tvojich seminárov je aj seminár o chudnutí s názvom „Telo ako dôkaz“. Dôkaz čoho?

Názov Telo ako dôkaz vyjadruje fakt, že telo je dôkazom stavu nášho vnútorného prostredia, počnúc tým, ako to máme nastavené, pokračujúc tým, ako je nastavená naša fiziológia, ako nám bije srdce, ako pracujú orgány, pretože ak niečo z toho nefunguje, naše telo nám dáva signál. O tom viac hovorí čínska medicína, nie tá naša štandardná klasická západná. Hovorí o tom, že každá jedna vráska, každá vyrážka, každý fľak na pokožke, alebo bodka v zreničke oka, fľak na jazyku, je vlastne dôsledkom, alebo predzvesťou skutočného problému, ktorý niekde vnútri je. Čiže telo nám vždy dáva signál, že niečo vnútri nie je OK, alebo sa to práve lieči, alebo niekde posúva. Dôkazom toho sú aj tzv. svalové reťazce, keď napr. človeka bolí koleno, ale v skutočnosti má zablokovaný chrbát. Darmo mu potom liečia koleno, chodí na terapie, rehabilitácie, masáže, keď problém je inde, v chrbte. Je potrebné nájsť a liečiť skutočnú príčinu a nie jej prejav.

Je možné, že niekomu aj v chudnutí bráni práve zdravotný problém...

Je otázka, do akej miery a ako vážne je človek chorý. Určite by som neobchádzal lekára, vždy veľa záleží od toho, aký zdravotný problém človeka trápi. Ak je to vysoké štádium cukrovky, človek nemôže ísť do extrémneho chudnutia. No a paradoxne, väčšina cukrovkárov si tento problém spôsobila práve nesprávnym životným štýlom. Konzultácia s odborníkom pri vážnych ochoreniach je však vždy nevyhnutná.

Čo s dedičnými ochoreniami? Je možné zmeniť ich myslením?

Verím v to, že človek si je tvorcom svojho osudu a že ovplyvňuje to, ako jeho život vyzerá. Samozrejme nechcem genetiku popierať, máme nejaké genetické predpoklady, avšak svojím životným štýlom môže niektoré procesy urýchliť, niektoré spomaliť. Je obrovské množstvo prípadov, keď v rodine, kde mali všetci nádorové ochorenie, jeden z nich ho nemal, alebo cukrovku, pri viacerých deťoch, jeden/dvaja ju jednoducho nedostali. Takže ja by som to nebral ako dogmu, verím, že všetko je možné a zázraky sa dejú. Sú ľudia, ktorí vo vysokom štádiu ochorenia rakoviny zobrali všetko do svojich rúk a dokázali sa z toho dostať a dnes žijú plnohodnotný život. 10, 20, 40 rokov po diagnostikovaní a choroba sa nevrátila späť. Je to teda aj o hlave, ako je človek schopný tieto životné situácie spracovať, ako sa s nimi dokáže vysporiadať a následne žiť ten svoj život.

Áno, vráťme sa však späť k príjemnejším témam. Čo je podľa teba pri formovaní postavy dôležitejšie? Strava alebo pohyb?

Najdôležitejšia je hlava. A ak je to tam správne nastavené, môžeme ísť ďalej. Ja viem, že dlhodobo chudnúť sa dá bez jojo efektu aj bez akéhokoľvek zvýšeného pohybu, teda úpravou stravy. Z pohľadu chudnutia je to strava, ale z pohľadu celkového zdravia je to podľa mňa pohyb. Jeden z ľudí, ktorého obdivujem, Dr. John Scharffenberg MD,MPH, sa už 50 rokov venuje výskumu v oblasti výživy a zdravého životného štýlu.

Svojho času robil výskum o tom, ktorí ľudia majú väčšie predpoklady k infarktu. Tí, ktorí fajčia a dobre sa stravujú, alebo tí, ktorí fajčia a športujú. Jasne im vyšlo, že tí, ktorí fajčia a športujú majú menšiu pravdepodobnosť, že ich infarkt postihne. Mohli by sme o strave dlho diskutovať, je toľko 100 %-ných odporúčaní, rôznych smerov, niektorí hovoria o bielkovinách, o sacharidoch, o tukoch... A ak každý má tu svoju pravdu, neexistuje 100 %-ný návod na ideálne stravovanie pre všetkých.

Pohyb však je jednoznačný a jasný v tom, že dáva telu signál, že žije. Hýbeš sa = žiješ! Nehýbeš sa = zomieraš. Ľudský organizmus je stvorený na to, aby sa hýbal. Keď sa hýbe, vytvára energiu. Urýchľujú sa metabolické procesy. Keď sa človek správne hýbe, je vitálnejší, silnejší, má pevnejšie svalstvo, kosti, menšiu náchylnosť na ochorenia. Takže ak sa bavíme v kontexte zdravia, dávam na prvé miesto pohyb. Ak v kontexte chudnutia, prvé miesto patrí strave. V ideálnom kontexte je to kombinácia oboch, aj stravy aj pohybu. Hneď potom, ako si to nastavíte v hlave. V mojej filozofii by som to neoddeľoval.

Ty sám si sa venoval športu. Boli to myslím bojové umenia...

Okrem tenisu som robil asi všetko. Teraz si chodím zacvičiť do posilňovne, v lete na bicykel, chodím si trošku zabehať. Každý šport mal niečo do seba. Začínal som v troch rokoch lyžovaním, a to mi dalo odhodlanie a vášeň. Ako 5 – 6-ročný som bol prihlásený do lyžiarskeho klubu. Od miestnej Telovýchovnej jednoty chodil autobus na zjazdovku a my sme tam už o 6-tej ráno museli byť nastúpení. Mama ma vystrojila a ja som musel ísť sám cez pol mesta s lyžami, lyžiarkami a ruksakom na chrbte. A to mi dalo odhodlanie. Ak ťa niečo baví, musíš pre to aj niečo obetovať. Odhodlať sa, ráno skoro vstať a ísť si za tou svojou vášňou, ktorá ťa baví a niečo ti dáva. Potom to bol fotbal, skoré ranné hokejové tréningy, ako asi u každého chalana. Ďalej som štyri roky závodne plával, a to sme mali tréningy každý deň. Zima, teplo, leto, prší, mrzne, o 5-tej sme skočili do bazéna a do 6-tej sme plávali.

Šport mi dal disciplínu a vytrvalosť, pretože výsledok športu sa dostaví až po niekoľkých mesiacoch či rokoch trénovania. Keď sa ti nechce ísť ráno v zime na tréning a hľadáš dôvody, ako to prekonať, prečo tam ísť. Že sú tam aj kamaráti a že robíš niečo pre seba. Takže ak by sme sa bavili o tom, čo mi dal do života šport, dal mi veľmi veľa. A väčšina veľkých biznismanov, s ktorými som sa stretol, boli v minulosti aktívni športovci, mali už vypestované vlastnosti ako vytrvalosť, disciplína, rozhodnosť v danom okamihu.

Šport je fantastický „budovateľ“ pozitívnych návykov, ktoré sa dajú veľmi efektívne využiť v biznise, v živote. Športovec je ako keby v permamentnom napätí, ale aj v akomsi strese, v ktorom sa naučí fungovať na určitej úrovni adrenalínu, potom jednoduchšie zvládne stres aj v živote. Nechcem tým ale povedať, že kto nešportuje, nebude úspešný :). A nakoniec bojové umenia mi dali najviac z pohľadu prepojenia vnútorného sveta s vonkajším. Tam som prvýkrát pochopil, že ak to mám v hlave nastavené správne, neexistuje fyzická bolesť. Tréner nás tĺkol palicou, keď sme cvičili a my sme tú bolesť dokázali absolútne odignorovať, čím viac sme boli koncentrovaní a zjednotení myseľ/telo, fyzickú bolesť sme nevnímali. Potom som sa priblížil k zen budhizmu, k východným kultúram, k východným bojovým umeniam, kde som pochopil, akú obrovskú silu má jednotlivec, človek, bytosť. Keď som videl šaolinských mníchov, čo všetko dokážu, vyzeralo to neskutočné.

Čo konkrétne učíš ľudí na svojich seminároch? Čo si odnesú z „Telo ako dôkaz“?

Každému to dá to, čo si chce odtiaľ odniesť. Dá mu to úplne iný pohľad na seba, úplne iný pohľad na jedlo, na zdravie a životný štýl, ale hlavne sa mu tam v hlave niečo transformuje a bude rozmýšľať úplne inak ako predtým. Ľudia, ktorí boli na tomto tréningu pred štyrmi mesiacmi, schudli 23, 18, 14 kíl. A pozor, niektorí úplne bez cvičenia. Dnes sú to iní ľudia, kompletne sa im zmenil život.

Nedávno mi volala pani, ktorá tento tréning absolvovala, prerozprávala to celé manželovi a išli do toho spoločne. Zmenili svoj životný štýl, on schudol 15 a ona 10 kíl. Na kurze hosťujú veľmi zaujímaví ľudia, odborníci na výživu, lekári, fitnes tréneri, je to veľmi hodnotný tréning s odbornými informáciami, možnosťou okamžite sa zapojiť do akcie. Pre tých, ktorí sa rozhodnú nasleduje 30-dňová podpora, aby človek vytrval vo svojom rozhodnutí a vytvoril si nové návyky, ktoré túži mať, aby zmenil svoj životný štýl a budoval si svoje zdravie s výsledkom, že schudne. Aj keď na tréning chodia nielen ľudia, ktorí chcú schudnúť, ale naopak aj pribrať, formovať si postavu opačným smerom a zdravým spôsobom.

Medzi absolventmi kurzu sú veľmi úspešní ľudia, ktorí reálne schudli, nájdu sa však aj takí, ktorým sa to nedarí. Čo by si poradil? Kde robia ľudia zásadnú chybu?

Tie dva dni sú veľmi intenzívne a transformačné. Človek je správne nastavený, naladený. Ja však neviem, čo sa s ľuďmi deje doma. Mnohí majú samozrejme aj iný životný problém. Jednou z úloh seminára je nájsť si medzi účastníkmi svojho podporovateľa, trénera. Pretože počas dvoch dní prechádzame tromi fázami.

Prvá fáza je, že zisťujeme východiskový stav. Kde som, prečo som tu. Druhá fáza je, kam sa chcem dostať, čo je mojím cieľom. Tretia fáza je, ako sa tam dostanem. Za dva dni je to veľmi náročné. Tréning je zameraný na psychologickú stránku. Absolvent sa môže cítiť fajn, ale telu ešte potrvá, kým sa nastaví. Človek sa vráti do svojho starého prostredia, ktorý mú spúšťa staré programy. Keď nevie identifikovať, čo je spúšťačom a nasleduje reakcia, logika to nevie odsledovať a emócie ho ovládnu.

Cesta ako z toho von existuje, len človek musí na tom pracovať, vzdelávať sa, aby vedel ako je možné bloky prekonať a dosiahnuť svoj vytýčený cieľ. Kurz človeka ovplyvní stopercentne. Tým, že sú tam veľké emócie a ide sa do hĺbky. To, čo je rozdielne, sú výsledky. Pretože niekto je pevne odhodlaný, snaží sa štyri, päť rokov a toto je len posledná bodka, ktorá ho odštartuje. Ale keď niekto presne nevie čo chce, a tu na to príde, je to začiatok jeho procesu. Píšu mi ľudia, ktorým sa darí, niektorí urobili úplné zázraky.

Tí, ktorým to nejde, mi nenapíšu, pretože sa hanbia, vedia, že niečo oklamali, primárne sami seba. Je to boj medzi bolesťou a radosťou. Keď si vytvorí na tréningu nový program, ten je ešte slabučký na svojej neurologickej úrovni, potrebuje podporu, a tú mu môžeme dať len my sami, nikto to za nás neurobí.

Poradíš našim čitateľom jeden jednoduchý trik – postup pre „úspešné chudnutie“? Čo môže urobiť každý hneď odteraz?

Minimálne môže každý predĺžiť dobu jedenia. Zdvojnásobte ju a budete prekvapení.

Komentáre