Slováci sú unavení. Viac ako polovica má vyčerpaný organizmus

Redakcia | 11. október 2016

foto: istockphoto.com

Viac ako polovica Slovákov má vyčerpaný alebo veľmi vyčerpaný organizmus. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu na vzorke 852 ľudí z celého Slovenska, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera v júli a auguste 2016 vypracoval Inštitút stresu.

Zvýšenú únavu pritom prieskum odhalil aj u najmladšej vekovej skupiny – medzi 18- až 29- ročnými ľuďmi. Boli na tom najhoršie, hneď za najstaršou vekovou kategóriou nad 65 rokov. Najmenej vyčerpaní sú ľudia, ktorí sa vedia efektívnejšie vyrovnať so stresovými situáciami a ktorí netrpia bolesťami a inými telesnými problémami.

U ľudí, u ktorých bola zistená zvýšená únava (vyčerpanosť), prieskum odhalil aj vysoký alebo dokonca veľmi vysoký telesný stres a zníženú stresovú odolnosť. „Vo vzťahu medzi indexom únavy a stresovou odolnosťou je priama úmera. Teda o čo je organizmus v lepšej kondícii, tým je odolnejší voči stresu,“ hovorí vedúci Inštitútu stresu Karol Kováč.

Podľa zistení Európskej komisie pre zdravie trpí až 25 percent obyvateľov únie chronickou bolesťou vyvolanou ochoreniami svalov, kĺbov a chrbtice. Štatistické údaje Dôvery ukázali, že každý druhý takýto človek zároveň užíva aj lieky na duševné ochorenia.

„Ukázalo sa, že v priebehu minulého roka až 56 percent všetkých pacientov, ktorí mali predpísané minimálne tri balenia liekov proti bolesti v rámci ochorenia pohybového aparátu, zároveň vybrali aspoň jedno balenie antidepresív či lieku proti úzkosti. Dlhodobo lieky na duševné ochorenia užívala až tretina pacientov s bolesťami pohybového aparátu,“ uviedla Monika Lainczová, manažérka odboru liekovej politiky zdravotnej poisťovne Dôvera.

Takýto vysoký počet pacientov, u ktorých sa k pohybovým problémom pridali aj duševné, pritom nie je len vo vyšších vekových kategóriách, ale vo všetkých nad 20 rokov. Pri porovnávaní žien a mužov sa opäť ukázalo, že väčšiu spotrebu liekov na duševné ochorenia, ale i proti bolesti pri ochorení pohybového aparátu, majú ženy.

„Každé telesné ochorenie znamená veľký stres. Ochorenia pohybového aparátu a bolesť ako taká veľkou mierou ovplyvňujú kvalitu život. Majú za následok viaceré obmedzenia. Často, najmä keď sú dlhodobé, prinášajú so sebou nutné zmeny v doteraz zaužívanom životnom štýle. Tie majú dopad na mnohé sféry fungovania – či už v rodine, v práci alebo vo voľnom čase. To môže viesť k pocitom neistoty, obavám z budúcnosti s následne sa rozvíjajúcou úzkosťou, prípadne depresiou,“ vysvetľuje psychiater MUDr. Matúš Martinka z polikliniky ProCare v Bratislave.

Keďže telesné a duševné zdravie spolu veľmi úzko súvisia, platí to aj naopak. „Byť vystavený dlhodobo nadmernému stresu sa spolupodieľa na vzniku mnohých civilizačných ochorení, medzi ktoré okrem iného môžeme zaradiť aj niektoré ochorenia pohybového aparátu,“ dodáva.

Najlepšou prevenciou, aby sa zdravotné problémy neskomplikovali až do štádia, keď treba liečiť už aj dušu, je zdravý životný štýl, dostatok spánku a psychohygiena. Teda činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu.

Pre manuálne pracujúceho je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita, ako kniha či krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe. Každý človek, ak si chce zachovať zdravého ducha, by mal do svojho každodenného života zaviesť určité rituály a aspoň časť dňa venovať činnosti, ktorá ho veľmi baví a napĺňa.

Ak sa už objaví nejaký zdravotný problém, je veľmi dôležitý zodpovedný prístup k liečbe. Teda dodržiavanie odporúčaní lekára, aby sa zdravotný stav ešte viac nezhoršil, ale naopak, urýchlilo sa uzdravenie.

Podiel poistencov, ktorí v roku 2015 užívali minimálne tri balenia liekov na problémy pohybového systému (antiflogistiká a antireumatiká) a aspoň jedno balenie liekov na duševné ochorenia (antidepresíva a proti úzkosti):

Ako si poradiť s vyčerpanosťou organizmu podľa Inštutútu stresu

Spite

Najvýznamnejšie vplýva na vyčerpanosť organizmu spánok. Je to proces, ktorý napomáha regenerácii psychických a fyzických síl. Počas spánku sa najvýraznejšie aktivuje parasympatický nervový systém.

Upokojte sa  

Parasympatickú (regeneračnú) aktivitu je možné podporiť aj pravidelnou meditáciou, praktizovaním relaxačných techník, masážou, strečingom, počúvaním upokojujúcej hudby.

Hýbte sa

Človek prirodzene nie je uspôsobený na sedavý typ zamestnania. Preto ďalším odporúčaním je pohyb. My odporúčame najmä prechádzky (razantnejšia chôdza). Na základe výskumov pravidelné prechádzky zmierňujú stres, osviežujú myseľ, uvoľňujú telo, pozitívne ovplyvňujú činnosť kardiovaskulárneho systému, prechádzky v prírode uľavujú očiam, zlepšujú dýchanie, telesnú kondíciu a majú dopad na kvalitu spánku. Pokiaľ človek chce zapájať celé telo, v tom prípade v rámci prevencie odporúčame nordickú chôdzu.

Jedzte zdravo

Existujú potraviny podporujúce tvorbu stresových hormónov, ktoré následne dvíhajú činnosť sympatického nervového systému (nabudí, ale vyčerpáva – vplyv na index únavy):

• kofeín – často sa spája s problémami so spánkom a úzkosťou. Aj po 5 hodinách po vypití sa nachádza viac ako 50% v krvnom obehu, čo môže narúšať spánok. K celkovému vyplaveniu dochádza po 24 hodinách.
• alkohol – je do určitej miery efektívny na navodenie relaxácie, dokonca môže dopomôcť k zaspávaniu. Alkohol si vyberá svoj daň, keď sa začína v priebehu noci odbúravať z organizmu - začínajú malé abstinenčné príznaky. Tie výrazne zhoršujú kvalitu spánku.
• zrejúce, fermentované, konzervované a údené jedlá - Pri výrobe syra či vína sa používajú baktérie, ktoré spôsobujú kvasenie. Počas kvasenia baktérie rozkladajú bielkoviny na malé molekuly, ktoré sa zhromažďujú pri zrení potravín. Jednou z týchto molekúl je histamín, silný neurotransmiter, ktorý môže priťažiť tráviacemu, hormonálnemu, kardiovaskulárnemu a nervovému systému. Histamín môže citlivejším jedincom spôsobiť úzkosť a nespavosť. Je to aj vďaka jeho schopnosti zvýšiť hladinu stresového hormónu, adrenalínu.
• cukry a škroby - v štúdii (Jones et al.) zistili, že jediná porcia glukózového sladeného nápoja spôsobila 2-krát vyššiu úroveň adrenalínu u dospelých a 4krát vyššiu u detí. Adrenalín u citlivejších ľudí spôsobuje príznaky paniky ako potenie, závraty a búšenie srdca.