BASKETBALL je môj život: Rozhovor s talentovanou Stellou Tarkovičovou
Stella Tarkovičová je vo svojich 21 rokoch reprezentantkou žien do 23 rokov, ktorá mala so svojím tímom zastupovať Slovensko na Majstrovstvách sveta FIBA 3x3 U23 WorldCupe v mongolskom Ulanbátore.
Mal ich čakať 5-dňový turnaj s TOP 20 tímov sveta, no veci sa dnes rýchlo menia v celom svete. Nič to však nemení na tom, že táto mladá slečna je už dnes obrovským športovým vzorom a výbornou reprezentáciou pohybu.
Stella, nemôžem si odpustiť, keď basketbal, tak otázka: aká je tvoja výška?
Meriam približne 181 centimetrov, vždy je to totiž s každou teniskou a bez nich inak.
Čo znamená 3x3 basket?
3x3 basket je v podstate normálny basket, so skoro rovnakými pravidlami ako päťkový basket, s tým rozdielom, že hrajú len traja hráči na troch a na jeden kôš. Takže je rýchlejší a tvrdší.
Nepodceňujte strečing! Znížite riziko úrazu a stuhnutia svalov.
Povedz nám o tvojom vzťahu k športu od detstva. Čo všetko si skúšala a od koľkých rokov?
Ja a šport sme kamoši už odmala. Celá moja rodina sa venuje športu. Obaja rodičia vyštudovali športovú fakultu a venujeme sa tomu amatérsky, ale aj profesionálne. V každom prípade to určite nebola nejaká donucovacia cesta, ťahalo ma to ku všetkému možnému fakt už odmala. Ako dvojročná som pobehovala v gymnastickej hale, k tomu som asi od štyroch vyskúšala tenis, ktorý ma držal asi do ôsmich. Následne ma chytil basket, ktorému sa venujem až doteraz. Popritom som na ZŠ a gymnáziu reprezentovala školu asi vo všetkom,v čom sa dalo, atletika, volejbal, futbal, florbal.
„Mojou výzvou je chodiť občas behať s mojou maminou. Je mi úžasným príkladom a vzorom.“
Viedli ťa k športu tvoji rodičia aktívnym príkladom?
Ako som spomínala vyššie, tak áno, ale nenásilne. Či už to boli lyžovačky alebo rôzne iné výlety. Mamina behá, čo mám asi aj ako výzvu, lebo sama behanie príliš nemusím. Občas ma už ale prehovorila, aby som išla s ňou. Takže veľké áno za to, ako mi rodičia idú dodnes príkladom s pohybom.
Aká bola tvoja cesta do reprezentácie?
Basketbal som začala hrať v Bratislave, v Petržalke. Bola to prípravka, kde nás zoznamovali s loptou a nejakými základmi. No potom sme sa sťahovali do Košíc, a tam to začalo byť trošku vážnejšie. Hrala som za košické dnešné YoungAngels, ale vtedy sa to volalo Danax, a aj keď som sa tam nezdržala dlho, pretože sme sa sťahovali naspäť do Bratislavy, tam ma to začalo úplne baviť. Následne som hrala od svojich 12 rokov v Slovan Bratislava, kde už to celé nabralo pre mňa rozhodný smer. Od žiačok, kadetiek a junioriek, až do žien. Moja cesta v reprezentácii začala, keď som mala 16 rokov. Vtedy si ma všimli a vybrali do mládežníckej reprezentácie do U18. Keďže som bola mladšia, tak ma U18 čakala aj na ďalší rok. Následne to bola pozvánka do U20. Dostala som sa na 3 mládežnícke Majstrovstvá Európy. Ďalšia zastávka bola svetová Univerziáda v Neapole. Po maturite som odišla hrať basket a študovať do Brna. V KP Brne som bola 2 roky a následne potom až doteraz je moje pôsobisko v SBŠ Ostrave. Školu momentálne študujem externe. Počas týchto rokov ma vítali pozvánky do reprezentácie širšieho výberu žien, rôzne profesionálne sústredenia a toto leto som reprezentovala aj spomínaný 3x3 basket. Bola som súčasťou ženského tímu a aj tímu do 23 rokov.
A čo škola?
Študujem na Masarykovej univerzite športový management, momentálne externe. Bakalárku už napísanú mám, ale štátnice som si kvôli reprezentácii posunula o rok.
JANY LANDL: Keď nevládzeš, pridaj!
Koľko trénuješ?
V tejto sezóne sme mali v tzv. pre-season, čiže letnej príprave sme mali 9 tréningov za týždeň. Väčšinou trvajú hodinu a pol alebo až dve. Súčasťou boli 2 kondičné a atletický tréning, tie boli ráno. Poobede sme trénovali basket, rôzne individuálne činnosti alebo priamo už hra od 1na1 do zápasového 5na5. Letná príprava trvala celý august a od septembra trénujeme trošku inak vzhľadom na to, že už nám začali zápasy. V utorok a štvrtok máme ráno aj večer tréningy, strelecké, a pondelok, streda, piatok máme len jeden basketový, respektíve hrací tréning. Keď som bola v Brne, mala som o trochu viac tréningov. Súčasťou boli aj tréningy v posilňovni. V každom tíme je to nastavené trochu inak.
„Tréner? – podpora, pochvala, vysvetlenie, rešpekt, férovosť, úprimnosť a rozhodne aj prísnosť.“
Máte viacerých trénerov? Aké vlastnosti by mal mať podľa teba dobrý tréner?
Máme hlavnú trénerku, asistenta a máme aj kondičného trénera. Myslím si, že dobrý tréner by mal vedieť dobre komunikovať so svojimi hráčmi. Mal by vedieť podporiť, pochváliť aj vysvetliť. Na druhej strane by mal určite mať alebo vyžarovať určitý rešpekt a byť prísny, ale férový a úprimný. Tiež by mal určiť nejaké pravidlá, ktoré platia pre všetkých rovnako.
Ako sa majú tvoje kolená? Basketbal vyzerá byť tvrdý šport. Ktoré sú najčastejšie boliestky, ktoré vás trápia?
Kolená sa majú zatiaľ dobre a dúfam, že to tak aj ostane. Áno, basket, hlavne pre baby, je na kolená celkom nebezpečný. Rovnako aj na členky a rôzne iné zranenia. Väčšinou sú to tie kolená, členky, ramená a najčastejšie asi narazené prsty na ruke. Je to dosť kontaktný šport a tvrdá lopta, takže každý zápas nejaká malá modrina pribudne.
Venuješ sa aj iným športom?
Keď sa dá, rada si zahrám volejbal. V lete chodím na wake, a tak rôzne. V zime som chodila na snowboard, ale vzhľadom na to, že už hrám basket profesionálne, tak niektoré športy robiť ani nemôžem.
„Človek sa naučí aj prehrávať a následne sa hecnúť a byť lepším, ako bol.“
Dnes je pohyb a aktivita detí a mládeže veľmi diskutovanou témou. Ako to vidíš ty?
Áno, myslím si, že celkovo je doba, kedy sme zleniveli všetci, respektíve, všetko je nám pohodlnejšie. Ani táto doba kovidová a neustále sa zlepšujúce technológie nám k tomu nepridali. Decká radšej sedia doma pri telefónoch a hrách ako ísť von. Samozrejme to neplatí pre všetkých, ale určite sa to percento zvýšilo. V školách je menej telesnej, a pokiaľ v sebe deti nemajú nejaký ten „chtíč“, niečo robiť alebo doma niekoho, aby ich k tomu trošku popohnal, tak v podstate ani nič navyše nerobia. Šport a pohyb majú celkovo pozitívny vplyv ako na psychiku, tak na fyzičku človeka, takže by bolo určite namieste túto tému nielen riešiť, ale aj ju realizovať, aby sa decká viac hýbali a športovali.
Čo ti ten šport dáva?
Dáva mi veľa. Spoznala som veľa nových ľudí, naučil ma sebadisciplíne a určite aj to, že sa človek naučí prehrávať a následne sa hecnúť a byť lepším. Učiť sa na chybách, ale brať ich pozitívne, aby som ich už nerobila. V neposlednom rade mi ten šport robí radosť. Niekedy je to aj trošku ťažšie, tiež som mala chvíle, keď som tú radosť hľadala. Ale šport je pre mňa prostriedok, ako vypnúť, neriešiť veci okolo a robiť to, čo viem a čo ma baví.
Je niečo, o čo ťa povedzme, aj oberá?
Určite, áno, aj toho je veľa. Je to veľa piatkov a víkendov bez párty, veľa zrušených výletov so spolužiakmi alebo kamarátmi, ohromné obetovanie voľného času, nielen môjho, ale aj celej mojej rodiny. Pre šport obetujem aj celé leto a dovolenky, už 4 roky po sebe, a o lyžovačke ani nehovorím. Ale všetko niečo stojí, a ak sa chce tomu človek venovať naplno, inak to nejde.
5 tipov, ako urobiť z prechádzky tréning
Ako vznikol basket?
James Naismith, kanadský profesor telesnej výchovy v štáte Massauchusetts, sa pokúšal udržať svoju triedu v telocvični v daždivom počasí aktívnu. Hľadal dynamickú halovú hru, aby udržal svojich študentov v dobrej kondícii aj počas zimy. Vynašiel tak novú hru, v ktorej hráči podávajú loptu ďalším spoluhráčom a zároveň sa pokúšajú získať body hodením lopty do koša zaveseného na stene. Iste ste uhádli, o ktorú hru ide. Áno, je to Basketball...alebo, ako ho povolaní volajú: Basket.