Jany Landl: Nepodliehajte trendom!

Jany Landl | 23. Apr 2020
Jany Landl: Nepodliehajte trendom!

Je veľmi dôležité odísť od svojich zlozvykov a nájsť si tie správne zvyky, ktoré mi dopomôžu k zdravému životnému štýlu.

V dobe, keď ešte nebol internet a všetky dnešné vymoženosti, ktoré máme k dispozícii, sme si mysleli, že ľudská hlúposť je spôsobená práve nedostatkom informácií. V dnešnej dobe má každý z nás prístup k informáciám, skáču na nás do slova a do písmena z každej strany, je ich až pretlak. A ľudská hlúposť stále existuje. Tak to asi v minulosti nebolo spôsobené nedostatkom informácií, ale ľudskou hlúposťou, ktorá je večná...

S tým je spojené to, že informácií je tak veľa, že sa v nich ľudia strácajú a nevedia, čo si majú vybrať, čo s nimi majú robiť. Nehovoriac o tom, že prichádzajú nové a nové trendy. A to je dôležité vedieť rozlíšiť...
Trendy a oproti tomu napríklad vedecké štúdie, ktoré sú postavené na faktoch a dôkazoch. Napríklad vegánstvo je v dnešnej dobe trend, pre niektorých ľudí určite, ale je podložené vedeckými faktami, ktoré napríklad popisuje kniha Čínska štúdia. Tá hovorí o 40-ročnom štúdiu a praxi rastlinnej stravy a jej pozitívnych účinkoch a naopak, negatívnych účinkoch živočíšnej bielkoviny. Sú to podložené veci, ktoré sa v určitom čase stali trendom, pretože im čoraz viac ľudí začalo venovať pozornosť.

Potom máme trendy, ako napríklad keto strava, ktorá je postavená na znížených sacharidoch a na príjme tukov. Samozrejme, že človek schudne, pretože nemá žiaden príjem sacharidov, ale dobre vieme, že aj tie sú pre naše telo veľmi dôležité. Rovnako, ako sú dôležité aj bielkoviny a tuky. Vegánska strava môže byť zostavená tak, že všetky tieto potrebné látky prijmeš, v keto strave napríklad cukry neprijímaš v takom pomere, ako je stanovené. Automaticky teda telu niečo chýba. Preto si myslím, že človek by mal aj v strave používať zdravý sedliacky rozum. Samozrejme, cesty k chudnutiu, či udržaniu si „dobrej postavy“ sú rôzne. To už som spomínal v minulom blogu.

Napríklad aj cesta, že človek nebude vôbec jesť, že bude držať 40-dňový pôst, je známa cesta k úbytku hmotnosti. Otázkou je, ako je to zdravé pre toho človeka, pretože každý môže mať nejaký zdravotný handicap, o ktorom ani nemusí vedieť, a každý musí prispôsobiť  stravu prispôsobiť svojmu zdravotnému stavu. Veľmi dôležité je, aby človek nepodliehal „panike“ a napríklad aj tlaku okolia a neskákal zo stravy do stravy. Keď sa už rozhodnem pre nejakú cestu, mal by som sa o ňu zaujímať. To znamená, že idem sa stravovať vegánsky, alebo keto, alebo low-carbo (nízko sacharidovo), alebo inou formou, ktorú si vyberiem, mal by som si o tom niečo naštudovať a už to mi napovie, či je to relevantné pre mňa, alebo nie. A hlavne, či zdroj informácií je dôveryhodný. Pretože v dnešnej dobe už si môže každý napísať kdekoľvek, čokoľvek. Aj ja v mojom blogu by som vám mohol odporučiť na raňajky kávu s alkoholickým nápojom ako súčasť zaručenej diéty a sú určite ľudia, ktorí by mi uverili, pretože mi dôverujú. Ja o tom môžem byť presvedčený, že toto kombo vám pomôže naštartovať metabolizmus, ale nie je to vedecky podložené.

Moje poznatky, ktoré zdieľam, mám naštudované z oficiálnych zdrojov, zo štúdií, ktoré sa robili v minulosti, z vedeckých poznatkov, a podľa toho sa aj vo svojom živote správam a aj konám.

To isté by mali robiť ľudia. Mali by si vyberať informácie zo spoľahlivých zdrojov, sledovať ľudí, ktorí majú relevantné informácie, nepodľahnúť iba tlaku kamarátky. Lebo ona drží túto diétu, tak začnem aj ja. Síce ani neviem prečo, ale jej to funguje, bude to fungovať aj mne.

Strava má byť life style. Má to byť príbeh, má to byť to, s čím sa stotožňujeme a v čom sa nájdeme. Celý problém nastáva v zlyhaní a zlozvykoch. To znamená, že môžem robiť čokoľvek, ale keď nemám zvyk, môžem robiť, čo chcem, vždy spadnem k zlozvykom. Základ je osvojiť si nové zvyky, nové pravidlá. Ako keď nám starí rodičia hovoria „My sme jedávali na raňajky chlieb a slaninu“. Bol to zvyk a neznamená to vôbec, že to bolo správne. To neznamená, že keď budeme naše deti učiť jesť sušienky, rezne a pod., že to jej správne. Iba v nich pestujeme zvyk, ktorý si osvoja a povedia, že „nás to tak učili“. Je veľmi dôležité odísť od svojich zlozvykov a nájsť si tie správne zvyky, ktoré mi dopomôžu k zdravému životnému štýlu. A to napríklad rezne nikdy nedokázali.

A potom už len vydržať. Lebo zautomatizovať si nový zvyk sa nedá zo dňa na deň. Dobre vieme, že keď napríklad chceme prestať piť alkohol, alebo fajčiť, trvá to dlhú dobu. Kým sa telo zbaví toxínov a závislosti. Tak isto je to aj s jedlom, aj s cukrom, či mäsom. Samozrejme, nikto to nedodrží na 100 %. Ani ja. Ale hľadám vždy aspoň zdravšiu alternatívu. Nezhreším klasickým hamburgerom, ale dám si hamburger vegánsky. Je to kalorická bomba, aj keď vegánska, je to „nekalá vec“ pre moje telo. Len mi z toho nie je ťažko. Ale kalorický príjem mám jednoznačne zvýšený.

Preto si treba nájsť svoj vlastný spôsob stravovania, osvojiť si nové zvyky a hlavne ZOTRVAŤ. Veľmi rád používam ten môj príklad s autom. Len preto, že pán pri vedľajšom stojane tankuje diesel, nedám do svojho benzínového auta diesel. Viem, že je to nesprávne.

Ja sa musím tiež zaujímať o to, čo sedí môjmu telu a čo mu robí dobre. A musíme byť aj sebakritickí, priatelia, a nepovedať si, že moje telo si pýta cukor. Áno, lebo je závislé. Rovnako si pýta cigaretu, alebo kávu, víno každý večer. Lebo to máte ako zaužívaný zvyk. Nie je to potreba!

Tak ako miesta na dovolenkách, miesta v práci sa nám fixujú na nejaké spomienky, či ľudí, ranné, či večerné rituály typu „konečne som si po celom dni sadla, môžem si vyložiť nohy a dať si pohár vína“, je to len a len zvyk. Osvojili sme si ich, ale čo je pozitívne, vieme ich aj zmeniť. Vieme ich pretransformovať. Miesto každodenného raňajšieho rožka s maslom sa viem po zobudení popreťahovať, dať si teplú vodu s citrónom, naštartovať organizmus po spánku a môžem jesť po prebudení po dvoch, či troch hodinách. Je to všetko o nastavení, musím naozaj chcieť, ísť na to pomaličky a zotrvať. Keď to ja totiž nebudem chcieť, nebudem o tom presvedčený, môžem robiť čokoľvek na svete a ten zvyk si neosvojím. Bude to len do tej miery, pokiaľ vydržím. A keď si po pár dňoch poviem, že končím s diétou, lebo to nezvládam, vrátim sa k starým zvykom. To ale nie je cesta. Hlavne z dlhodobého hľadiska. A to je to, čo sa snažím ľudí učiť, aby sa zdravo stravovali, aby si tieto veci osvojili na celý život. To neznamená, že si už nikdy nedajú nič „negatívne pôsobiace na našej telo“, aj ja si to dám. Ale opäť sa vrátim do svojej rutiny a do svojich zvykov. A tu sa dostávame k ďalšiemu trendu, a to je cheat day, alebo rôzne hladovky. Sám som si tým prešiel. Chodil som na súťaže a tiež som mal veľa cheat days. Lenže problém je ten, že mnohí si ho predstavujú tak, že po zobudení začnú do seba tlačiť od rána do večera nezmysly jeden za druhým. Tak sa zamyslime, čo je lepšie pre naše telo? Dať si trikrát do týždňa kúsok zdravej čokolády s vysokým podielom kakaa bez pridania cukru, alebo jeden celý deň zjesť všetko, čo mi príde do cesty...? 10 čokolád, 3 hamburgery, je mi zle a tlačím to až do polnoci, lebo mám cheat day. Na druhý deň mi je zle, pretože telo dostane šok, nevládzem nič robiť... Je to voči telu absolútne nezdravé. Ja osobne hovorím, buďme duchaprítomní, kontrolujme svoje emócie, svoje pocity a zvyky, ale rozmýšľajme nad tým, čo robíme. Cheat day je pre ľudí, ktorí sa nevedia kontrolovať a vedia, že „v sobotu majú odmenu vo forme „zjedz ,čo chceš“. Ak to tak máte, tak si dajte odmenu, ale jednu. Nie prijať 50 000 kalórií. Ja osobne cheat days už nemávam. Počúvam svoje telo a keď mám pocit, že telo si pýta, tak si to dám. Pri týchto cheat days je problém, že ľudia sa nevedia zastaviť, z jedného dňa sú zrazu dni dva, alebo začnú už v piatok večer a potiahnu až do nedele, lebo veď nedeľný obed a koláčik si nemôžem nechať ujsť. Treba si na to dávať pozor. Človek by sa mal vedieť kontrolovať a nemal by byť otrokom jedla. Jeme na to, aby sme žili. Nežijeme na to, aby sme jedli. My európania jeme o 30 % viac, ako by sme mali. A to je naozaj veľmi veľa.

Ďalším trendom, ktorému sa chcem venovať, je tzv. fasting. Je to hladovka postavená na princípe 16 hodín neješ, 8 hodín ješ. Mám ju odskúšanú a naozaj veľmi osvedčenú. Prvé jedlo si dám okolo 10. hodiny ráno, posledné jedlo prichádza okolo siedmej večer a potom už nejem až do ďalšieho rána. Mne to tak vychádza, lebo ráno mám tréning a až po ňom si dám ľahké raňajky. Veľmi som si na tento systém zvykol, myslím si, že sa neprejedám a telo mi funguje na 100 %. Mám výborné výsledky krvných testov, a to aj napriek tomu, že som športovec s vysokým výkonom a vegán. Zaujímavé je, že som sa nestretol so štúdiou, ktorá by preukázala pozitívny vplyv mäsa na ľudský organizmus. Naopak, pri rastlinnej strave je tých blahodarných účinkov neúrekom. Často ľudí k rastlinnej strave dovedie choroba, vtedy siahajú „po zelenom“, idú do odľahčených jedál, lebo tak prirodzene cítia, že je to pre nich dobre.

Posledným trendom, s ktorým sa teraz veľmi často stretávame, sú „krabičky“  – 5-krát do dňa, 6-krát do dňa, jedlo zo škatuľky. Tento systém, aj keď som ho sám vyskúšal, vo mne vzbudzuje dojem otroctva. A ja otrokom jedla nechcem byť. Nebuďte extrémisti, nestriedajte dni totálnej diéty, bez jedla, bez soli, jete mäso na vode, vajíčková diéta, potom skočíte do cheat day a extrémne sa najete. Skôr sa snažme osvojiť si veci, ktoré sú zdravé, pre nás prospešné, ale nás nezaťažujú. Choďte si 2 – 3-krát do týždňa zacvičiť. Neexperimentujte, choďte do jednoduchosti. Lebo v jednoduchosti je krása. To je cesta.

Jany Landl

Komentáre