JANY LANDL o jedle, behu a o projektoch

Angelika Kutišová | 27. Jan 2020
jany landl, trener, fit, strava, projekty, rozhovor, fitastyl.sk, tréner, ako sa stravovať, fitko, fitness, svaly, fitastyl.sk
foto: Jany Landl

Trénoval osobnosti zo showbiznisu a z politiky a videli ste ho aj ako trénera z projektu TV Markíza „Najväčší víťaz“. Založil preteky UCR. V roku 2020 oslávi 20 rokov vo fitnes.

Janyho sme vyspovedali dopodrobna ako sa patrí. Medzi otázkami nemohla chýbať ani tá o jedle, LEBO TO KAŽDÉHO ZAUJÍMA AKO PRVÉ.

Ako sa stravuješ? Si fanúšikom niektorej stravovacej metódy?

Ja som prešiel množstvom stravovacích metód, viacerými obdobiami. Od „všetko“, vrátane fast foodov a hamburgerov. Myslím si, že je úplne normálne priznať to a netváriť sa, že sme neomylní. Nikto nie je 100-percentný. Ako mladý karatista som zjedol celú vianočku alebo kilo cestovín a nič mi nebolo. Neriešil som, aký to má dopad na moje zdravie. Keď som chcel schudnúť, tak som iba ubral jedlo a bolo. V období fitnes som držal striktné diéty, vážil som každý gram, škatuľkoval. Bol som v tomto neuveriteľne 100-percentný a striktný.

Dnes som viac menej vegán. Hovorím to „viac menej“ preto, lebo nemám rád extrémy. Dám si občas syr, ochutnám rybu, dám si aj med, dal som si vajíčka. Som 90-percentný vegán a robím to preto, lebo sa cítim lepšie. Zároveň som proti chovu zvierat, vadí mi, ako sa k zvieratám správajú. Je to proti môjmu presvedčeniu. Ale nejdem s transparentom pred Luis Vuitton a nebudem tam skandovať „Zastavte, lebo kožené topánky“. Takto to neprepaľujem.

Moje heslo je Ži a nechaj žiť. Keď niekto je mäso, je to jeho problém. Ja sa mu do toho nestarám. Keď ľudia chcú mať antibiotikové mäsá, nech si ich jedia.

Prvý môj kontakt s vegánskou stravou bol ten, že chcem mať lepší športový výkon, potom neskôr sa k tomu pridali aj tie etické veci. Myslím si, že to je aj s ohľadom na to, že tým, že som krvná skupina A, som viac menej vegetariánsky, alebo vegánsky typ. Lepšie sa mi to znáša, ako krvnej skupine nula alebo B. O nich sa hovorí, že sú takí mäsovejší. Je to veľmi ťažká téma. Nerád sa do toho s každým púšťam, pretože dá sa pustiť do takýchto ťažkých tém iba s ľuďmi, ktorí chcú pripustiť aj iný názor. Nerád sa púšťam do tejto diskusie s niekým, kto je od rána do večera mäso, hnije mu to v tele a rozpráva, že potrebuje proteíny. A to už dnes vieme, že je úplná hlúposť.

Ako sleduješ svoj príjem? Máš to už úplne presne v oku, alebo môžeš jesť čokoľvek?

Mám to presne v oku, pretože kedysi som bol úplne „prepnutý“. Strážil som si každý gram, mal som všetko presne odvážené. Dodnes si pamätám, že keď som potreboval doplniť 40 gramov sacharidov, tak keď 5 ryžových chlebíkov malo 35 gramov, 6 chlebíkov by už bolo nad 40. Odlomil som si polovicu z toho šiesteho. Všetci sa na mňa pozerali, či mi šibe, veď čo, daj si o tú polovicu viac. Ale ja nie, bolo to toľko, tak som viac nezjedol. Dnes už zjem, čo chcem, viac menej... Viem, že sa stále hýbem.

Dnes už jedlo vnímam úplne inak, nemusím robiť kompromis medzi zdravým a chutným jedlom. Snažím sa počúvať svoje telo a jesť kedy chcem, nie kedy musím. To znamená, že nejem raňajky medzi ôsmou a desiatou hodinou preto, lebo niekto povedal, že vtedy sú raňajky. Nejem obed vtedy, keď povedal niekto, že sa musí. Nerozumiem, prečo ľudia chodia o pol dvanástej húfne na obed, pretože je čas obeda. Ja jem vtedy, kedy som hladný. Telo si vypýta to, čo potrebuje. Preto treba počúvať svoje telo, telo nám povie, kedy sme hladní, čo potrebujeme a aj kedy to potrebujeme.

O BEHU, LEBO JE TO NAJDOSTUPNEJŠIA FORMA POHYBU A O TO IDE. O POHYB.

Viem, že beháš a si doma aj v téme ultratrailov. Aký je tvoj top výkon v behu?

V téme ultratrailov až tak doma nie som. Je to len myšlienka, ktorou sa zaoberám a ktorú by som chcel naplniť. Bežal som polmaratón, aj maratón. Môj prvý maratón bol v rámci Ironmana, čiže som ho odbehol po 4 kilometroch plávania a 180 km na bicykli. Skoro som „skapal“, ale zvládol som to. Najväčšia vzdialenosť je teda týchto 42 kilometrov. Viac som nikdy neodbehol, i keď budúci rok som si dal za cieľ odbehnúť jeden ultra beh. Viac ešte neprezradím, ale milujem beh. Môj najlepší výkon na 10 km je 42 minút, polmaratón 1:40 h. Žiadne rekordy, zatiaľ je u mňa beh skôr ako súčasť triatlonu. A tam je beh skreslený kvôli predchádzajúcim dvom disciplínam. Chcel by som ale zabehnúť „Veľkú šestku“: Londýn, Boston, New York, Tokio, Chicago a Berlín.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Môj bežný deň vyzerá byť každý deň rovnaký, ale predsa je iný. Vstávam medzi šiestou a siedmou hodinou. Prácu s klientmi začínam o deviatej. Mám teda čas pre seba, odtrénujem svoj prvý tréning, väčšinou je to plávanie alebo beh. Pred klientmi, s ktorými pracujem cca do jednej, ešte stíham raňajky. Potom obedujem a nastupuje znova môj vlastný tréning podľa toho, čo som trénoval ráno, buď bicykel alebo beh. No a následne, okolo tretej-štvrtej, opäť nastupujú klienti a vedené hodiny až do večera, pričom končím medzi šiestou a ôsmou. Večer už je to väčšinou relax s priateľmi, nejaká večera, alebo doma nejaký film. Keď nemám preteky, je to aj pohár vína. Ale keďže mám väčšinou pretekovú sezónu, pohár vína musí počkať. Po večeroch tiež pracujem na svojich projektoch, workout tours alebo Urban City Race projekt, množstvo ďalších iných aktivít. Samozrejme, nie je to každý deň, ale venujem značné množstvo času po večeroch práve práci.

O PROJEKTOCH

Si zakladateľom projektu UCR. Ako vznikol?

Dlho som sa motal okolo projektu Spartan Race, na ktorý mám aj licenciu Spartan kouč. Osobne sa poznám s Joe de Senom. Pôvodne som chcel prevziať licenciu, ale nakoniec som sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Založil som projekt Urban City Race, kedy som si hovoril, Spartan už tu je, behanie po lese tu je, tak poďme robiť niečo iné, poďme behať mestom. Som mestský chalan, som mestský typ, vyrastal som v Petržalke. Tak poďme robiť beh cez mesto. Budeme behať cez autá, cez lavičky, cez billboardy a iné prekážky, jednoducho vymyslime nejakú šialenosť. Prišiel som s tým za chalanmi Pukalovičovcami z Be Cool. Oni sú výborní v tom, čo robia, vedia zorganizovať behy, robia naozaj krásne projekty, dali sme to dokopy a vznikol UCR, ktorý ja zastrešujem kreatívne, a oni zastrešujú organizačne.

Máš kapacitu brať nových klientov? Môžu sa na teba ľudia bežne obrátiť?

Na mňa sa môžu ľudia obrátiť vždy a všade. Vždy sa snažím ľuďom pomáhať. Pretože to, čo robím beriem ako poslanie a asi si ma niekto vybral, pretože sa snažím byť empatický k ľuďom a pomáhať im ako po fyzickej, tak po psychickej stránke. Snažím sa pomáhať aj cez sociálne siete, pokiaľ mi to kapacita dovolí. Mám už ale veľa stálych klientov, vedené hodiny a projekty, tak nie je veľa voľnej kapacity.

Aké projekty pripravuješ, na čo sa môžeme tešiť?

Aké projekty pripravuješ, na čo sa môžeme tešiť? Práve kvôli obmedzenej individuálnej kapacite pre nových klientov pripravujeme projekt, ktorým oslovíme a obsiahneme väčšie množstvo ľudí naraz. Je to celoslovenský Avita Workout Tour. Okrem toho pripravujem projekt, ktorý má pracovný názov Body 8 alebo B56. Je to 56-dňový workout, ktorý bude online na mojom webe. Ľudia si budú môcť zakúpiť moje videá a budú môcť so mnou cvičiť na diaľku. Opäť sa dostanem do viacerých domovov naraz. Toto je v dnešnej dobe lepšie ako individuálne tréningy, kde ťa limituje denný čas. Mojím cieľom je naučiť ľudí cvičiť, pretože nemôžu byť závislí len od videí a od trénera. Musia sa naučiť cvičiť a pokračovať sami. Chytiť life style. Tak to bude fungovať.