Sme od prírody naprogramovaní na cvičenie?

Sme od prírody naprogramovaní na cvičenie?
31.8.2018 v kategórii Cvičenie a športy, autor Jana Trundová, foto: istockphoto.com

Keď sa rozhodnete vziať život do svojich rúk, bez cvičenia to jednoducho nepôjde. Môžete sa mu brániť, môžete ním pohŕdať, no pravdou je, že ste naň naprogramovaní.

V zdravom tele zdravý duch nie je len fráza

"Nejde o to, že má človek stále trochu brucho, ale o to, v akej kondícii má vnútorný organizmus. Ten na tom musí byť dobre.

Pravidelný a častý šport ovplyvňuje nielen srdce, kapacitu pľúc a pohybový aparát, ale aj ostatné vnútorné orgány,“ reaguje vedúci lekár gastroenterologického oddelenia Nemocnice vo Valašskom Meziříčí Martin Liberda medzi setmi na kurte.

Ja sa zatiaľ čudujem pri pohľade na spotených hráčov, ktorí rozhodne nepatria medzi manekýnov, no za loptičkami behajú vytrvalo ako lovecké psy. Davis Cup to nie je, ale pozerať sa na ich hru dá už pre ten zápal. Na dvorci sú vraj tak často, ako sa len dá a každé leto sa vydávajú do tenisového campu k Jadranu. Ďalšie prekvapenie. Nadšenie týchto amatérov je také nákazlivé, že začínam rozmýšľať, kde by mohla byť odložená moja stará raketa.

Tenisové dvorce v okolí nebolo ťažké „vygúgliť“ a hodinové taxy za mnohé z nich nepatria medzi smrteľné ani pre seniorov s priemerným dôchodkom. A ešte jedno prekvapenie. Keďže aj triafať loptičky stredom bude v mojom prípade umenie, vidina spoločenského znemožnenia na kurte je mi ľahostajná. V tridsiatke by som sa na to nedala, dnes mám o pätnásť rokov viac, takže v totálnej pohode idem na to. Veľká výhoda zrelosti.

Čo Matka Príroda žiada

Nech sa životné podmienky na úsvite ľudstva vyvíjali, ako chceli, naši prapredkovia ich prekonali a dostali sa na vrchol evolučnej pyramídy. A to len vďaka svojej nezdolateľnej energii.

Odmenou im bol silnejší príliv novej sily za tú vydanú, ktorý umožnil nielen udržať, ale aj rozvíjať schopnosti a inovovať okolie, jednoducho rásť. V extrémnych časoch potom od nich Príroda žiadala nahromadenú energiu využiť na maximum, a kto jej nemal dostatok, neprežil.

Človeku muselo zostať aspoň toľko, aby mozog vydržal nedostatok endorfínov kvôli strastiplnému prežívaniu bez radosti, aby atrofované svaly boli aspoň čiastočne schopné činu a úpadok nebol fatálny.

Stratégiu plnú vitality, pohybu, odolnosti, ako aj schopnosť udržať rovnováhu nielen vo svete vonkajšom, ale aj vnútornom požaduje Veľká Matka od životaschopných dodnes.

Program sa nezmenil

Po blahobyte prichádza bieda, po prílive energie situácie, kedy čerpáme z nahromadených rezerv, a keď ich máme dosť, prežijeme a zase sa vzchopíme k niečomu väčšiemu. Problém je, že táto jej požiadavka tvrdo naráža na vyspelosť ľudstva a modernej civilizácie, v ktorej udržať prirodzenú rovnováhu je oveľa ťažšie ako v praveku.

Môže za to paradoxne nadbytok bezpečia, potravy a tepla, s ktorým si organizmus nevie automaticky poradiť. Ak nezapojíme vôľu a citeľne nezvýšime svoj fyzický výdaj, mozog rovnako ako v časoch pred státisícmi rokov vyšle signál, že sa nachádzame v období úpadku a mierime k vlastnej záhube.

Iste, život nám predlžuje medicína, avšak za cenu liečebných zásahov, množstva liečiv s vedľajšími účinkami, a my za pomoci týchto vymožeností veľakrát aj dlhé roky prežívame v bezmocnosti. Riešenie je jediné. Vypočuť Veľkú Matku.

V prvej línii boja proti degenerácii buniek pritom stojí pohybová aktivita.

Keď sa prinútime k životnej stratégii rešpektujúcej kolobeh energie, môžeme sa cítiť oveľa lepšie a prežiť bohatší, radostnejší život. Návrat k prirodzenosti je v prvom rade návrat k hojnej fyzickej aktivite, bio strava či život v hlinených stavbách so zvieratami domácimi i hospodárskymi je naozaj až nadstavba.

Bunky sú energia sama. Napríklad chuťové sa menia každý deň, krvné doštičky fungujú na dekády a bunky krvné aj svalové približne na kvartály. Ak výmene pomôžeme, organizmus omladne a staré bunky nemajú veľký priestor na riskantné bujnenie. V prvej línii boja proti degenerácii buniek pritom stojí pohybová aktivita.