Tanečná skupina Quān Movement: Telo a duša sú prepojené tancom
Tento projekt založili jeho deviati členovia v septembri 2019 na podnet ich spoločného záujmu. Spoločným menovateľom týchto kreatívnych mladých ľudí je tanec. Niektorí z nich tanec študovali na konzervatóriu, niektorých živí na divadelných doskách a niektorých len jednoducho brutálne baví.
Čo znamená názov "Quān Movement" ?
V preklade je to kruh a zároveň je vyjadrením nášho vzťahu v tíme. Chceli sme si vytvoriť takú platformu, kde nie je nikto nadradený a nie je žiadna pyramídová hierarchia. Všetci sme si rovní. Hocikto z nás môže viesť projekt, nie je stanovený jeden stály „šéf“. Každý z nás je v niečom výnimočný a podľa toho sa do projektov oddávame.
Aký tanečný štýl preferujete?
Najčastejšie sa venujeme Contemporary, čiže súčasnému tancu, ale aj Vogue, Hip-Hop, Experimentálu alebo House. Máme radi umenie a naše vnímanie projektov nie je iba o tanci, ale o celkovom vizuálnom umeleckom prejave rôzneho žánru vyjadreného pohybom.
Prečo tak milujete tanec?
Tanec je forma komunikácie. Je to jeden z nástrojov, ako povedať niečo či už rodičom alebo svetu. Ako prejaviť svoje pocity, svoj žiaľ, lásku, strach. Je stvorený aj pre dospievajúce deti, ktoré sú pod paľbou vnemov a emócií a pre introvertov, ktorí sa nechcú inak otvoriť, ale tancom vedia povedať čokoľvek. Contemporary sa zaoberá aj jednotlivými časťami tela, ktoré sú prepojené na emócie. Dobrý tanečný učiteľ naučí deti, ako sú telo a pohyb prepojené s citmi. Tanec je tak trochu aj psychosomatické liečenie. Okrem toho sme mali šťastie na trénerku, Viku Kozákovú, ktorá vedela, kto je v čom lepší alebo horší a podľa toho nám šila choreografie. Netlačila nás do niečoho, v čom sme sa trápili. Lebo niektorí tréneri vedia zničiť, zabiť lásku k tancu.
Ktorá časť tela súvisí s ktorou emóciou?
Napríklad väčšina ľudí pociťuje úzkosť a smútok na hrudníku, lebo je prepojená s pľúcami. Preto sa už pri rozcvičke sústredíme na dýchanie, aby ten tlak, ktorý máme na hrudi sa lepšie rozpustil. Pomocou dýchania a jemného tanca sa tlak dokáže vybalansovať na celé telo tak, aby nebol pretlak na hrudi. A túto úľavu pocítime po tanci aj na duši. V contemporary máme na tieto veci aj improvizačné cvičenia. Znamená to, že tancuješ, ako to cítiš. Vtedy to nie je naučená choreografia a pospájané kroky, technika, ale vtedy naše telo vedú city, pocity a duševný stav.
Viedli vás rodičia k tancu?
Asi u všetkých z nás to bolo tak, že nás rodičia dali na tanec, lebo videli, že sme pohybliví, hypermobilní, radi sa hýbeme a tancujeme. Vtedy nám ani len nenapadlo, že sa tancom budeme aj živiť. Obrovským plusom je komunita. Že sa pri spoločnej záľube stretnú deti, ľudia, ktorých to skutočne napĺňa. Stávajú sa z nás priatelia, vieme spolu hovoriť jazykom, ktorému rozumieme len my. Poznať takýto spoločný jazyk má veľkú výhodu aj v období dospievania, keď mladý človek máva pocity, že mu nikto nerozumie. A vie, že na tanci mu rozumieť budú, aj keď nič nepovie.