Viera v seba je často jediné, čo nám ostáva

Viera v seba je často jediné, čo nám ostáva
4.10.2016 v kategórii Cvičenie a športy, autor Miroslava Miková, foto: istockphoto.com

„Verte tomu, že ak chcete, môžete. A tiež si nikdy nepripustite, že viete všetko. Buďte zvedaví, pýtajte sa a hľadajte odpovede. Počúvajte a učte sa z toho,“ tvrdí úspešná Slovenska pôsobiaca vo fitnes sektore v Kalábrii.

Keď som Lenku po prvýkrát oslovila, aby som o nej a jej úspechoch v oblasti fitnes v Taliansku napísala, použila som slovíčko „pani“. Zakrátko mi prišla odpoveď s niekoľkými smajlíkmi, že „pani“ znie strašidelne a v športovom prostredí pridáva minimálne 10 rokov. Vždy ma veľmi poteší, keď mám možnosť spolupracovať s človekom, ktorý v živote niečo dokázal a napriek tomu zostal srdečný, úprimný a skromný.

Lenka Maťašová žije v Taliansku dlhé roky, odišla tam krátko po absolvovaní vysokej školy. Dnes je vyhľadávanou inštruktorkou viacerých skupinových cvičení, školiteľkou a aj majiteľkou známeho fit centra v Kalábrii.

V rozhovore si zaspomínala na svoje začiatky, ktoré neboli ľahké. Prezradila, ako sa jej podarilo rozhýbať lenivé Talianky, a tiež pridala niekoľko slov o nás, Slovákoch. Vraj sme šikovní a zruční, len sa trochu hanbíme. Samozrejme, nechýbajú ani profesionálne tipy, ako schudnúť raz a navždy.

Skôr, ako ste sa stali inštruktorkou, venovali ste sa volejbalu. Ako si na toto obdobie spomínate?

Začala som trénovať, keď som mala 9 rokov. Len tak, lebo všetky moje spolužiačky chodili na volejbal. Tréningy, zápasy, turnaje a šampionáty boli súčasťou môjho života 10 rokov. Volejbalom som žila. Mám z toho obdobia veľa nádherných spomienok až do obdobia, kým sme sa nedostali do Európskej ligy. Družstvo nakúpilo nové hráčky a ja som stratila motiváciu. Ale vedela som presne kde a ako budem pokračovať.

Kým moje spoluhráčky na atletických prípravách doslova trpeli, ja som sa nevedela kondičných tréningov dočkať. V posilňovni som cvičila s obrovskou chuťou. Cítila som, že sa so mnou niečo deje. Jednoducho som sa zamilovala do fitnes.

Po ukončení vysokej školy ste odišli do Talianska a skúsili ste to ako inštruktorka. Ako vás vnímali Taliani? Dali vám vôbec šancu?

Počas štúdia na ekonomickej univerzite som sa venovala fitnes takmer naplno. Trénovala som v posilňovniach a amatérsky precvičovala aerobik a step, keď som mala príležitosť. Bavilo ma to stále viac a viac. Po škole som dostala príležitosť presťahovať sa do južného Talianska. Vedela som, do čoho idem, preto som si nebola veľmi istá, ale nakoniec láska vyhrala. Kvôli tomu, aby som „prežila“ nový svet a nových ľudí, hľadala som niečo, čo by ma tešilo, a hlavne motivovalo. Tým niečím bolo fitnes.

Kontaktovala som rôzne posilňovne a bol to pre mňa šok. Priestory boli tmavé a smutné, sály nezariadené a inštruktori improvizovali každú jednu hodinu. V niektorých prípadoch som sa ani nepredstavila. Nedokázala som tam cvičiť. Tam, kde to bolo trošku lepšie, nechceli mňa. Predcvičovali samotní majitelia a konkurenciu si domov pustiť nechceli. Kládla som si otázku, čo ďalej.

Kam smerovala vaša cesta potom?

Mala som jediné riešenie: otvoriť si vlastnú posilňovňu. To však spôsobilo oheň na streche, pretože som žila (a stále žijem) v Kalábrii a žiarlivosť je na dennom poriadku. Ako som to vyriešila? Otvorila som fit centrum iba pre ženy. Nebolo to ľahké. Posilňovňa sa rýchlo naplnila, ale aj vyprázdnila. Prvé roky boli také „via vai“, teda prišli a odišli.

V čom bol problém?

Športový život na juhu Talianska bol a stále je tabu. Dievčatá síce boli zvedavé, ale potiť sa im nechcelo. Lenivosť je ďalšou charakteristikou tejto oblasti. Ženy väčšinou nepracujú a nemajú vlastné záujmy. Chýba im inšpirácia a nemajú životnú motiváciu. Toto bol základný problém.

Ja som sa snažila absolvovať čo najviac kurzov, aby som bola profesionálne pripravená, ale na danú situáciu to nestačilo. Viackrát som to chcela vzdať. Do posilňovne som investovala celú svoju energiu a všetky peniaze. Výsledky však boli úbohé. Lenže práve myšlienka vlastného fit centra ma vtedy držala pri živote.

Dnes je však vaše fit centrum najznámejším v Kalábrii. Ako sa vám teda nakoniec podarilo rozhýbať lenivé Talianky?

15 rokov som sa nezastavila: kurzy, masterclass, workshopy, kongresy, neskôr rôzne kontesty a súťaže. To bol jediný spôsob, ako sa dostať z ulity. Zo všetkého som sa snažila vyťažiť čo najviac. Čo som zarobila, to som aj minula. No prinieslo to svoje ovocie. Nezabudnem na chvíle, keď ma menom pozdravili docenti a prezentéri, ktorých som predtým iba z diaľky obdivovala.

Keď som si otvorila posilňovňu, ľudia si šepkali, že vydržím 2 - 3 mesiace a budem to musieť zatvoriť. Som však stále tu, posilňovňa je plná a dievčatá spokojné. Uvedomila som si, že nestačí iba predcvičovať, ale dievčatá treba prevychovať. Ešte stále bojujem, ale za tie roky sa určite niečo zmenilo. Uvedomujem si, že moje klientky sú motivované a konečne pochopili, aký je pohyb dôležitý. Volajú ma MARSHALL, to hovorí asi za všetko.

„V Taliansku telesná výchova nefunguje. Deti nevedia plávať, urobiť kotrmelec a ani zabehnúť 500 m. Pre dievčatá existujú iba tanečné školy a pre chlapcov futbal.“

V Taliansku žijete dlhé roky. Sú Taliani naozaj temperamentní a vidieť to aj na športových podujatiach?

Taliani sú veľmi zaujímavý národ. Obdivujem ich kultúru, televíznu a hudobnú produkciu. Sú extrovertní a radi sa zabávajú. Povedia otvorenie, čo si myslia. Na kongresoch je vždy veľa hluku. Často sa stretávam s českými a slovenskými inštruktorkami na rozličných podujatiach a ony samy mi hovoria, že mi túto atmosféru závidia. Bohužiaľ, neviem to sama porovnať, pretože som nemala možnosť predcvičovať na slovenskom či českom kongrese. Z rozprávania však môžem potvrdiť, že talianske publikum je živšie a s prezentérom spolupracuje. Ak sa im hodina páči, dajú to hneď najavo.

Na druhej strane je však slovenské publikum šikovnejšie. Rýchlo sa učí a hneď pochopí. Určite to súvisí aj so športovou prípravou, ktorú majú Slováci už od základnej školy. V Taliansku telesná výchova nefunguje. Deti nevedia plávať, urobiť kotrmelec a ani zabehnúť 500 m. Pre dievčatá existujú iba tanečné školy a pre chlapcov futbal.

Pohyb je pre udržanie peknej a štíhlej postavy dôležitý. Majú Taliani problém s nadváhou alebo obezitou?

Nebudem hovoriť za celé Taliansko. Tu na juhu sa hovorí, že diéta mediterranea je jedna z najzdravších. Olivový olej je základ. Používajú ho na litre a na ňom aj vyprážajú. Z talianskych špecialít si vyberajú tie najnezdravšie. Raňajky neexistujú. Obľúbené sú polotovary, brios, káva pri každej príležitosti a chlieb jedia na kilá.

Ženy na juhu Talianska nie sú veľmi vo forme. Radšej minú stovky až tisíce za značkové oblečenie, ale do posilňovne investovať nebudú. Hlavne po svadbe a pôrode sa často úplne transformujú. Nadváha je normálna vec. Je to škoda, lebo Talianky sú pekné ženy. Vedia sa pekne upraviť, nalíčiť i obliecť, majú však kilá navyše. Ani nová generácia nie je na tom oveľa lepšie. Pohodlný život vytŕča spod trička mnohým ženám.

Prepadli ste aj vy talianskemu spôsobu stravovania? Aký máte vzťah k vareniu?

Priznám sa, že nie som veľkou kuchárkou. Pravdu povediac, keby záležalo na mne, kuchyňu by som úplne zrušila a na jej mieste by som radšej zariadila veľkú knižnicu. Varím a jem, aby som prežila, nežijem preto, aby som varila. Ale varím, lebo musím. Najradšej mám ryžu s čímkoľvek, teda so zeleninou, mäsom alebo rybami.

Čo by ste teda poradili našim čitateľkám, ktoré chcú schudnúť?

Nie je ťažké schudnúť. Nebavme sa o diétach, treba sa naučiť jesť. Nie jeden týždeň, mesiac, ale celý život. Chudnutie nie je o nejedení, ale o správnom stravovaní. Zabudnite na bublinkové nápoje, na vyprážanie a na zákusky. Jedzte 5 - 6 ráz denne malé porcie a pite veľa čistej vody. Doprajte si ryby, biele mäso, zeleninu a ovocie. Dôležité sú raňajky, ale neskorú večeru môžete pokojne vynechať.

Naučte sa piť zelený čaj a užívajte omega-3 mastné kyseliny. Čo je však hlavné, hýbte sa. Nezáleží na tom ako a kde. Pohyb je zdravie. Doprajte si ho každý deň aspoň hodinku. Dostať sa do formy nie je ťažké a udržiavať ju je zábava. Ak si raz zvyknete na ten pocit byť fit, nebudete sa chcieť vrátiť späť. Byť fit je energia, radosť a osobná sloboda!

Myslíte si teda, že každý z nás môže získať vytúženú postavu a vôbec všetko, o čom sníva?

Ako sme ako národ vnímaní v zahraničí? Slováci sú šikovní a zruční vo všetkom. Nájdu riešenie na každý problém. Adaptujú sa na hocijakú situáciu. V zahraničí sa však trošku hanbia, ale vôbec sa nemajú za čo. Ja som sa nikdy necítila menejcenná. Verila som si a verím všetkému, do čoho sa pustím. V podstate som na to sama a teda čo si urobím, to aj budem mať. Veriť si je často to jediné, čo nám ostáva. Verte tomu, že ak chcete, môžete.

Ako je to napríklad so závisťou? Prekvitá iba na Slovensku?

Závidieť a vzájomne si nedopriať úspech? To je všade! Možno tu trochu menej, ale celý svet je dedina. Ja osobne nad závisťou nerozmýšľam. Úspechy ostatných ma motivujú. Ocením každého, kto sa teší so mnou. Miesta pre priateľov mám veľa a s nepriateľmi nebudem strácať čas.

Ryža s morskými potvorkami podľa Lenky Maťašovej

Na oleji orestujem cesnak, potom ho dám preč, pridám morské potvorky, zalejem vínom a nechám trošku odpariť. Pridám ryžu (1 šálku), ideálne celozrnnú, zalejem zeleninovým vývarom (2 šálky). Občas premiešam a jedlo je hotové.