Nika: Na ceste za mojím snom som odhodila 3 konfekčné veľkosti
Túžila byť Miss Slovensko. Nosiť na hlave korunku kráľovnej krásy a reprezentovať svoju rodnú zem. To sa jej nepodarilo. Podarilo sa jej však schudnúť 20 kg!
Niku poznám už pár rokov. Za ten čas vystriedala množstvo lodičiek, farieb na nechtoch i krajín, v ktorých bola. Jej sen byť Miss Slovensko (a neskôr možno aj World) sa však nikdy nezmenil. Je dôkazom toho, že ak máte obrovskú motiváciu a nevyčerpateľnú studnicu chuti, nič nie je nemožné.
A veruže sa nerozprávame o žiadnej študentke, ktorá celé dni mohla iba cvičiť a variť si nízkokalorické jedlá! Nikoleta nám porozpráva o tom, ako je možné vyrysovať si postavičku, čo ju naučila o živote súťaž Miss Slovensko, a tiež o láske svojho života – o fyzike.
Krásna či múdra?
Väčšina ľudí je ešte aj dnes presvedčená, že nikto nemohol stáť v dvoch radoch naraz, keď Pánbožko rozdával do vienka, a tak sú krásne ženy, a potom múdre ženy. Ak je žena náhodou atraktívna a „má aj v hlave“, bude to iba šedý priemer. 24-ročná Nika vyštudovala jadrovú fyziku na STU v Bratislave, spolu so štyrmi spolužiakmi – mužmi. „Študovala som fyzikálne inžinierstvo na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave a Časticovú fyziku na Université Blaise Pascal v Clermont – Ferrand vo Francúzsku.“
Idete si oči vyočiť? Pokračujeme.
„Fyzika ma stále fascinuje, milujem jej rozmanitosť, schopnosti, silu. Milujem to, že o nej stále vieme tak málo a stále sa vynára nová otázka ,prečo?´ Vždy som chcela pracovať v CERN-e vo Švajčiarsku. Avšak, tento sen som si chcela začať plniť až trochu neskôr. Školu som skončila veľmi mladá a nevedela som si predstaviť, že by ma teraz zavreli niekam do podzemia do labáku a mala by som pátrať po tom, ako vznikol svet. Na niekoľko rokov som sa rozhodla pre „medzizastávku“, a to pre prácu radiologického fyzika v Protónovom centre v Prahe. Momentálne pracujem na príprave na atestačné skúšky, ktoré ma čakajú na jeseň.“
Týmto musíš ľudí vždy ohromiť, veď väčšina má problém aj s veľkou násobilkou.:-) Aká si bola ako malé dieťa?
„Bola som vždy veľmi hyperaktívne dieťa. Učitelia to so mnou nikdy nemali ľahké. No na druhej strane som bola veľmi inteligentné dieťa. Už v škôlke som po prvýkrát zložila Rubikovu kocku, za čo ma pani učiteľka ako 5-ročnú poslala na moje prvé IQ testy. Daňou za inteligenciu ale bolo to, že v časoch, keď som mala okolo 10 rokov, som vyzerala asi najhoršie, ako človek počas svojej ľudskej existencie môže vyzerať.“
Kedy si po prvý raz zatúžila držať v rukách korunku kráľovnej krásy?
„Odštartovalo to príhodou s Rubikovou kockou. Práve vtedy sa môj sen o Miss-ke začínal naplno prejavovať. Aj napriek môjmu vzhľadu som snívala o tom, že raz budem najkrajšia. Zásadný bol rok 2002, keď Miss Universe vyhrala Ruska Oxana Fedorová. Vtedy som si povedala, že raz budem ako ona. Rozhodla som sa všetko zmeniť a začala som sa o seba starať. Aj teraz, keď sa ma niekto spýta, prečo si farbím vlasy natmavo, odpovedám, lebo chcem byť ako Oxana.“
Vnímaš samu seba ako krásnu ženu?
„Na každej žene je niečo krásne, len to treba nájsť. Podstatné je, aby to každá žena našla v sebe sama. Nájsť, spoznať a zamilovať si to. U mňa to bol dlhý proces hľadania, ale dnes už viem, že tak ako každá žena, aj ja som krásna.“
Ktorú časť svojho tela máš najradšej a ktorú z duše nenávidíš?
„Naučila som sa mať rada na sebe úplne všetko. Nebolo to ľahké, ale alfou a omegou bolo nájsť najslabšie články a intenzívne na nich pracovať. Lebo nie je krajší pocit na svete, ako keď z niečoho, čo vám nedalo spávať, urobíte svoju prednosť. Neznášala som svoje nohy a tiež brucho. Teraz mám brucho úplne najradšej a verím, že raz ho nohy zosadila z trónu obľúbenosti. Nemám partiu, ktorú by som naozaj neznášala. Mám rada aj tie, na ktorých treba ešte veľa pracovať, pretože už teraz viem, že sa z ich progresu raz budem veľmi tešiť.“
Aký typ postavy si a ktorú oblasť zhadzuješ najťažšie?
„Najväčší problém som mala jednoznačne s nohami. Paradoxne som ich cvičila najviac, najčastejšie, najintenzívnejšie, ale tuk z týchto partií išiel dole ako úplne posledný. Myslela som si, že ich zhodiť ani nedokážem, ale nakonec s touto nešťastnou partiou pohol každodenný beh.“
Akú si mala hmotnosť na začiatku svojej cesty a aká je dnes?
„Presne 10. októbra, po dvojmesačnej dovolenke na Bali, kde to bolo s jedlom fakt ťažké a pribrala som tam naozaj veľa, som mala úctyhodných 87 kíl. Tesne pred kastingom 10. januára, a teda po presne troch mesiacoch som sa vážila znova a váha ukázala 65 kg. Môj cieľ je ale mať na začiatku číslo 5.“
Za tri mesiace si schudla 22 kíl, wau! Nestačilo to však na postup do finálovej dvanástky dievčat, a preto sa mnohým natíska otázka, prečo si sa na tvoj veľký sen pripravovala iba tri mesiace pred ním?
„To si nemyslím, že je celkom pravda. Príprava na Miss nespočívala len v zmene postavy. Bol to komplexný balíček, do ktorého som pridávala položky počas celého roka. Prvá veľká položka bol inžiniersky titul, ktorému som venovala prvú polovicu roka.
Písala som diplomovú prácu, objavovala nové exotické jadrá, učila sa na štátnice a vtedy išli všetky ostatné sny bokom. Hneď po promóciách som na celé leto odletela na Bali, kde som zase pracovala na svojom psychickom rozvoji.
Usporiadala som si myšlienky, pracovala ako dobrovoľník, môj rebríček hodnôt sa otriasol v základoch, pochopila som veľa vecí, začala som svet vnímať inak. Možno táto vnútorná premena bola ešte dôležitejšia ako tá, ktorá prišla po návrate naspäť domov. Urobila zo mňa lepšieho človeka.“
Tento rok si bola na kastingu úspešná a dostala si sa až do samotného semifinále. Súťaže si sa zúčastnila aj minulý rok, vtedy si z kastingu ďalej nepostúpila, aké to pre teba bolo?
„Mesiac pred kastingom som sa pri crossfite zranila a s mojím snom som sa rozlúčila už vtedy. Vôbec som nemala v pláne zúčastniť sa kastingu, však po takej dlhej dobe bez pohybu, navyše v čase Vianoc, som sa cítila, ale aj vyzerala, naozaj zle. Na poslednú chvíľku som sa ale rozhodla to predsa len skúsiť, čo sa neskôr ukázalo ako jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť. Síce som nepostúpila a veľa plakala, nakoniec som s dievčatami absolvovala týždenné sústredenie na Zochovej chate, počas ktorého som si maximálne uvedomila, že toto celé naozaj chcem zažiť. Nie len ako pozorovateľ, ale ako jedna z nich... Dnes viem, že to tak malo byť, aby som si prežila ten rok, počas ktorého sa toľko zmenilo. Vyformovala sa nielen moja postava, ale hlavne osobnosť. A aby som to všetko prežila znova. Oveľa lepšie pripravená. Aj keď, v konečnom dôsledku, s rovnaným výsledkom, ale s jedným veľkým poučením do života, že cesta je cieľ.“
Čo pre teba znamená titul Miss Slovensko?
„Miss Slovensko bol môj ani nie detský, ale skôr životný sen. Začalo to ako jeden z obyčajných snov, presne ten, ktorých majú malé deti stovky a denne sa menia. Môj sa nezmenil nikdy. Ale každým rokom sa formoval, vyvíjal, dospieval. Vystrihovala som tváre víťaziek z obálok časopisov, odkladala profilové portréty z hlasovania o Miss Sympatia, snívala som o korunke a vyhlasovala ,raz budem Miss-ka´.
Cesta pokračovala mojím prvým finálovým prenosom naživo a prvou fotku s Miss Slovensko 2009 a o pár rokov neskôr to bolo plakanie na ramene s Miss Slovensko 2014 po nekompromisnom vyhlásení ,nie, nepostupuješ´ na kastingu. Už to dávno nie je to detské ,chcem byť Miss-ka, chcem korunku´.
Za týmto krásnym projektom sa toho skrýva toľko, že kto s Miss Slovensko nepríde do styku, nikdy to nemôže pochopiť. Miss Slovensko je totiž súťaž o transformácii. O transformácii dievčat na skutočné dámy. Dámy, ktoré to majú v hlave upratané a ktoré vedia, že tento projekt je dláždenou cestou k tomu, ako urobiť svet krajším miestom. S
titulom Miss Slovensko máte moc pomáhať iným, vyčariť úsmev na ich tvárach, byť vzorom pre všetky malé dievčatká, tak, ako boli vzorom všetky Miss-ky vždy pre mňa.“
Čo ťa na kastingoch prekvapilo?
„Nemyslím si, že ma niečo prekvapilo. O priebehoch kastingov som vedela dopredu a vedela som, do čoho idem. Jedinú možno trochu negatívnu emóciu vo mne vyvolalo poradie častí, z ktorých sa kasting skladal. Ako prvú sme absolvovali chôdzu v civilnom oblečení, druhá bola promenáda v plavkách a tretí bol rozhovor s porotou. K rozhovoru sa ale dostali len tie dievčatá, ktoré postúpili cez prvé dve kolá a dovtedy porota hodnotila len vizuálnu stránku dievčat.
Miss Slovensko sa prezentuje ako súťaž, v ktorej sa hľadajú krásne osobnosti a nie len krásne postavičky. Kastingy sú ale stavané tak, že často sa o vnútornej kráse dievčat nikto nedozvie, pretože vypadnú v prvom kole kvôli nedokonalostiam postavy, na ktorej sa ale počas 4 mesiacov príprav na finále dá popracovať.
Ale rozumiem tiež tomu, že Miss je stále súťaž krásy a tá vizuálna stránka bude vždy na prvom mieste. A tiež, že keby sa s každým dievčaťom porota mala najprv rozprávať, každý kasting by trval tri dni. :-) Ale toto bola vec, ktorá ma na kastingoch možno trochu sklamala.“
Ako si predstavuješ reprezentantku kráľovnej krásy Slovenskej republiky?
„Krásnu nie len na prvý pohľad. Mala by byť inteligentná, charizmatická, vzdelaná, mať nadhľad, všeobecný prehľad, byť pokorná a za každých okolností stáť nohami pevne na zemi. Mala by motivovať, inšpirovať, ísť vzorom a s radosťou posúvať ďalej všetko, čo vie a čo jej súťaž Miss Slovensko dala. Moc titulu Miss Slovensko by mala využiť na pomoc iným. A v neposlednom rade by mala byť hrdá na krajinu, ktorú bude reprezentovať vo svete.“
Prečo si sa nestala Miss práve ty? V čom vidíš svoju slabinu?
„Na túto otázku sa mi ťažko odpovedá a často sa to sama seba pýtam. Čo viac som pre to mohla urobiť a v čom som sa mohla zdokonaľovat ešte viac. Myslím si, že problémom u mňa bola chôdza. Niežeby som nevedela chodiť na podpätkoch, no tá modelingová chôdza je predsa len trochu náročnejšia. Hlavne pre niekoho, kto sa celý život pri chôdzi stále hrbil.
Učila som sa chodiť správne, snažila som sa myslieť na všetky správne techniky a dobré rady, no keď vedľa mňa postavili dievča, ktoré sa od 14 rokov venuje modelingu a odchodilo už rôzne svetové prehliadky, ťažko som sa s ňou mohla porovnávať.
Tiež to mohlo byť aj kvôli môjmu veku, podľa názorov mojich kamarátov som pri dievčatách vyzerala staršie. A možno to bolo kvôli niečomu úplne inému – možno som sa im jednoducho len nepáčila alebo nehodila do finálovej dvanástky medzi ostatné dievčatá.“
Ako ovplyvnilo zápolenie o korunku tvoju cestu životom?
„Musím povedať, že ma to vždy dosť ovplyvňovalo. Už od úplných začiatkov, odkedy som sa rozhodla na sebe pracovať po vizuálnej stránke. Prestala som si hrýzť nechty, čo som robila veľa rokov a stálo ma to veľa sebazaprenia. Začala som si dôkladnejšie rozčesávať vlasy a zaujímať sa o to, čo si oblečiem. Znie to ako normálna vec, ktorou si prejde raz v živote každé dievča, ale u mňa bolo spúšťačom vždy uvedomenie si, že takto Miss-ka predsa nevyzerá.
Často som na to myslela a neraz som si povedala ,nie, kvôli Miss nesmiem´. Ako príklad môžem uviesť to, že niekedy okolo puberty som veľmi túžila po tetovaní, ktoré som si ale kvôli Miss nikdy nedala. Keď som sa rozhodla ísť študovať do Francúzska, hovorila som si, že na Miss nemám žiadny konkrétny talent, a to by mohol byť problém.
Ale vedieť plynulo dva cudzie jazyky, to by bola veľká výhoda. Minulý rok som tiež postúpila do semifinále súťaže Česko-Slovenská Miss, ale vzhľadom na to, že po postupe do finále by som sa už nemohla prihlásiť na Miss Slovensko, som zo súťaže odstúpila.“