Ako FIT štýl running team zabehol 145 km dlhý beh cez Malé Karpaty (5. ČASŤ)

fsrt, fit štýl running team, štefánik trail, beh, karpaty, noc, nočný beh, bežci, beháme, bratislava, slovensko, hory
25.9.2019 v kategórii FIT štýl running team, autor Angelika Kutišová, foto: FIT štýl running team

Ou yes, s Danicou máme toho už voľačo prebehané.... maratóny v okolitých krajinách, kúpanie sa v cisárových nových šatách uprostred dlhého behu, 30 kilometrov po ľade a snehu pod Tatrami a nestratili sme sa ani vtedy, keď sme v decembri roku 2018 bežali po kritických miestach „Trhliny“ 36 kilometrov. Daničkin report stojí za všetky drobné.

TU JE:

...dobrá večera, štart ultrabežcov, Baileys, štart štafiet, posteľ..

Logistika bola vzhľadom na môj pokročilý vek  zvolená veľmi dobre. V kľude sme sa vyspali, ráno naraňajkovali, a potom prišlo po mňa autíčko, ktoré ma odviezlo na štart môjho úseku - na Babu. Tam som sa trošku zorientovala, zjedla som rýchlo ešte jeden banán, pozdravila som kamaráta ultráka, ktorý práve v tom čase dorazil na občerstvovačku.. A o chvíľu už som bežala smer Kamzík.

Pre mňa je najhorší vždy začiatok, nebolo to inak ani teraz

Bežím pocitovo už minimálne 15 minút a kilometer nie a nie pípnuť. Pozriem na hodiny dúfajúc, že som len nepostrehla.....580 m kurnik, to bude dnes na dlho. No ale potom sa to našťastie nejako rozbehlo, bežalo sa mi dobre, kilometre pribúdali, tešila som sa až sa začne meniť farba značky - po pomerne dlhom úseku červenej mala nasledovať žltá - modrá - žltá - modrá - červená - žltá - lanovka...tak som sa to naučila...

Jeden malý kufrík* bol na Bystrickej, ale to som nebola sama...Na prenádhernej Pánovej lúke bola tajná kontrola s kokakolou, padla vhod...Celkovo sa mi bežalo výborne, ale aj tak som sa tešila až budem pod lanovkou ... Ocitla som sa tam po 3 hodinách a 35 minútach. Už len vyšlapať lanovku.

Taktika v takomto kopci je jasná: nepozerať na vrchol, ale len tesne pred seba, nasadiť rovnomerné tempo a ono to ide.

Niekde v polovici predbieham jedného štafetára, je to príjemný pocit, ktorý nezažívam často. Hlavou mi niekoľkokrát prebehne, že krúžiť tu 24 hodín (ako to robia na podujatí Ultralanovka), to je riadne na palicu, to by som teda nedala...ale už vidím cieľ, občerstvovačka žije, povzbudzujú ma, tak sa teda ešte hecnem a ten záver pobehnem. 

Cvakneme pár fotiek s Endži, odovzdám jej čip, a je to

Parádne to bolo, ďakujem Endži (Angelike - kapitánke FSRT) za možnosť bežať a za starostlivosť...a Vás všetkých ostatných som veľmi rada videla, vždy som nabitá super energiou po takýchto stretnutiach.   

Niečo o našej Daničke spod Tatier, inšpirujte sa:  

Danica behá celoročne 4 až 5 krát týždenne, takže jej tréningy sa nijako špeciálne nezmenili po tom, čo sa dozvedela, že pôjde úsek štafety ST 140. Akurát si dala záležať, aby mala zopár dlhších behov v teréne. Ako sama priznáva, napriek tomu, že na štarte dlhého behu stála už neraz, predsa bola trochu a „tradične“ nervózna, a tradične tesne pred štartom ešte zjedla banán a popíjala som vodu po dúškoch.

Trasu Danica nepoznala, keďže býva ďaleko od Karpát. Trasu si ale veľmi podrobne naštudovala na mape a naučila sa ju naspamäť. Plus sa spoliehala na značenie v teréne. Z behu v teréne má rešpekt, nikdy nevie veľmi dobre odhadnúť a naplánovať čas, za ktorý trať odbehne (lebo si neverí), pretože to záleží okrem dĺžky a prevýšenia aj od povrchu terénu, počasia atď. Kvôli logistike ale odhad musela spraviť a úsek nakoniec odbehla lepšie, ako v plánovanom čase.

Vraj bola so svojím behom spokojná. Danica hovorí, že najkrajšia bola Pánova lúka, celkovo má veľmi rada beh prírodou, tak si to tam veľmi užila.  Najťažšia bola teoreticky "lanovka", ale nevnímala to tak hlavne preto, lebo bola na ten záver mentálne nastavená. Na vrchole ich všetkých mohutne povzbudzovala občerstvovačka, takže to bolo super. Pozitívne ju prekvapili medziľahlé občerstvovačky (Biely kríž a kontrola na Pánovej lúke), s tými nerátala, a kokakola padla viac než veľmi dobre.

Z tímu osobne poznala len kapitánku, s ostatnými členmi sa spoznala až na trase a v cieli. A keďže beh je mocný čarodej a robí s ľuďmi zázraky, bežci sú vo veľkej väčšine pohodoví ľudia a je s nimi zábava - inak tomu nebolo ani v našom FIT štýl Running Teame. Danica behá 10 rokov na všetkých povrchoch a za každého počasia. Beh miluje!!!

Jej najdlhší beh bol doteraz Pekelný beh Rajom: 52 km/+2200 m. Jej mesačný priemer nabehaných kilometrov je: 180 km a jej pokročilý vek je 48 rokov, hoci jej krásne, dlhočizné a štíhle nohy hovoria max 22. :-)

*kufrík – blúdenie