STEFANIK TRAIL STAGE 3: 145 km dlhý bez cez Malé Karpaty

fsrt, fit štýl running team, štefánik trail, beh, karpaty, noc, nočný beh, bežci, beháme, bratislava, slovensko, hory
7.9.2019 v kategórii FIT štýl running team, autor Angelika Kutišová, foto: FIT štýl running team

Stefanik Trail je jeden z mnohých zaujímavých trailových behov na Slovensku. Ktorý sme nedávno odbehli ako štafeta FIT štýl Running Team. Beh je rozdelený na 7 úsekov, zápisky sú teda bežeckým denníkom pocitov a skúseností siedmych rôznych FIT štýlakov. Ponúkame tak zaujímavé vnímanie behu, priestoru, času, tempa, rýchlosti a všetkého, čo s behom súvisí.

Lýdia, ktorá s nami tento rok bežala úsek 3, je rodená „trejlistka“. Miluje rýchle zbehy (na segmente z Vápennej vytvorila nový rekord) a keď už nevládze, odniekadiaľ vyloví ďalšiu dávku energie. Zoznámili sme sa pred rokmi – obe sme boli tak trochu šialené do sledovania stravovania a stretli sme „sa“ v skupine „foodlogicov“.

Sme tak trochu ako sestry, hoci každá žije na druhej strane „zemegule“, no v srdciach sme si stále nablízku.

Raz by sme chceli zabehnúť ST aj vo dvojici. A ani náš ST výlet tento rok, nebol náš prvý. Ale viac o tom, ako vníma tento beh Lýdia už ona osobne: „Štefánik trail je pre mňa veľmi vzácny. Každý má niečo, čo ho „dostane“, a mňa dostal tento beh vďaka svojmu príbehu. Nemám rada súťaže, nechodím pretekať, ale na tento beh pôjdem vždy rada a so cťou, že tam môžem byť. Hádam raz, keď budem veľká, zabehnem ho aj celý J.

Tento rok som bežala úsek č. 3 z Bukovej do Sološnice. Túto časť som už bežala v r. 2016, takže to novinka nebola a vedela som do čoho idem. Lenže človek nikdy nevie ako zareaguje jeho telo na extrémne podmienky, na ktoré nie je zvyknutý. Žijem v Malej Fatre takže gro mojich behov sú kopce, žiaľ na moju časovú zaneprázdnenosť nemám možnosť behať také objemy, ako by som chcela a potrebovala.

Ale na tento beh som sa pripravovala svedomito a behala som vždy, keď sa naskytla voľná minútka. Vybiehala som v sobotu okolo 4-tej ráno ešte za tmy s tým, že od piatku rána som nespala.

Prvé 3-4km som bojovala s krízou, lebo moje telo veľmi nechápalo, čo to nacvičujem o 4-tej ráno a či to myslím vážne.

Našťastie po cca 20min. to poľavilo a už som bežala na pohodu. Moja trasa mala dlhé tiahle stúpanie, asi 13km na Vápennú a potom rýchly strmý zbeh do Sološnice. Karpaty majú svoje čaro, ktoré sa znásobovalo s východom Slnka. Bolo to nádherné a o to lepšie sa mi behalo. Posledný výstup na Vápennú bol strmší a kamenistý a pre mňa už aj pocitovo nekonečný. Miestami som si myslela, že ten kríž na vrchole ukradli J, ale nakoniec som sa k nemu dostala.

Potom nastal môj čas. Sú bežci, ktorým idú kopce. Toto môj prípad veľmi nie je. A sú bežci, ktorým idú zbehy, a v tom som neskutočné dobrá. Milujem ten pocit, keď sa môžem spustiť z kopca na voľnobeh a moje nohy sa v tej rýchlosti prispôsobujú terénu, skalám, koreňom stromov. Niekto by to povedal, že mi chýba pud sebazáchovy, ale ja sa pri tom cítim nesmierne slobodná a šťastná. Z Vápennej dole bol úsek dosť strmý a ja som ho zletela ako blázon a poviem vám, cítila som sa pri tom neuveriteľne dobre.

Zostalo už len prebehnúť kúsok cez dedinu a predať štafetu Lucke. Môj beh hodnotím na „hobbíka“  celkom dobre len škoda krízy. Ale tá robí bežcov len silnejšími. Dúfam, že si to budem môcť zopakovať aj budúci rok s týmto tímom, lebo ako partia sme boli naozaj super. Ďakujem kapitánke Angelike a FIT štýl Running teamu za to, že mi dali možnosť pripojiť sa k nim a zažiť toto dobrodružstvo.“