Doba plastová: Je skutočne plast taký zlý?

Plastová doba je veľmi nelichotivé pomenovanie situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Z plastu je veľa vecí, ktoré potrebujeme a ešte viac tých, ktoré nepotrebujeme. Užívame si spotrebnú a komfortnú dobu, ktorá nás vychováva k ľahkovážnemu prístupu k materiálnym veciam, pretože si za pár eur môžeme kedykoľvek kúpiť ďalšie. 

„50 % plastov použijeme len raz a potom ich vyhodíme.“

Oceány plné plastov sa nás týkajú 

Najväčším producentom plastového odpadu bola podľa štúdie Čína, ale v top 20 sa umiestnili aj USA. Plastové obaly predstavujú skutočné riziko pre korytnačky, tulene, delfíny, ale aj pre morské vtáky, pretože sa do týchto obalov často zapletú a umierajú v krutých bolestiach. Tiež si ich často zamieňajú s potravou, morská korytnačka nemá šancu rozoznať plastovú tašku od medúzy. Takéto zvieratá buď uhynú, alebo ich lovíme a predávame v reštauráciách ako morskú lahôdku, ktorá je pritom plná rozkladajúceho sa plastu.

10 miliónov ton plastu každý rok

Určite ste už zazreli obrázok z oceánskeho a morského dna, kde sú nasypané tony plastov, prípadne boli vyplavené na breh. Bohužiaľ, nejde o fotomontáž a už vôbec nejde o tému, ktorá by sa nás netýkala len preto, lebo žijeme na súši. Lisa Svensson, riaditeľka agentúry UN Oceans (divízie OSN pre oceány a pobrežie), sa vyjadrila, že „ľudstvo ničí oceánsky ekosystém, a to je celoplanetárna kríza.“ V oceáne skončí každý rok 10 miliónov ton plastu. Nebehá vám z toho čísla po chrbte mráz?

Najväčší problém sú plastové fľašky

Najviac odpadu tvoria plastové fľašky. V roku 2016 sa na celom svete predalo 480 miliárd plastových fliaš. To predstavuje milión kúpených fliaš za minútu alebo 20 000 každú sekundu. Portál BBC uvádza, že len zo 7 % sa vyrobia nové fľaše, pretože na recykláciu sa vráti menej než 50 %.

Problém nie je v plastoch, ale v ľuďoch

Nedémonizujme plasty ako nejakú skazu, ktorá prišla na tento svet, pretože ide o dokonalý, ľahký, odolný, trvácny a lacný materiál, ktorý nám veľmi pomáha a uľahčuje naše životy. Problém je v nás a v miere, ktorú si nedokážeme ustrážiť. Ak sú plasty v oceánoch, nie je to problém plastov, ale ľudí, pretože plasty tam nemajú čo hľadať. Ak tvoria plastové fľaše najviac odpadu, tak prečo si nekúpime jednu fľašu, ktorú si dookola plníme? Z plastov sú stoličky, počítače, poháre, taniere, hračky, oblečenie. Pointa je v tom, že máme chcieť menej vecí, že nemáme vyhadzovať a pudovo nakupovať na základe trendov, ale vydržať s jednou vecou čo najdlhšie, ako to pôjde. V takom prípade sa stáva trvalo udržateľná, hoci je z plastu.

Bez plastov sa vraj nedá žiť

Prof. Ing. Pavol Alexy, PhD., zo Slovenskej technickej univerzity získal aj ocenenie Technológ roka za svoj vynález biodegradovateľných plastov, vykreslil, či by sme dokázali bez plastov žiť: „Keby ste teraz povedali: ,Polyméry, zmiznite!´, verte tomu, že by sme sa zasmiali. Okrem toho, že by sme zostali nahí, nemali by sme na čom sedieť, nábytok by sa nám rozpadol, pretože je často spojený lepidlami na báze polymérov, zmizli by počítače, klávesnice, takmer všetky domáce prístroje, zástrčky, vypínače, časti elektrických rozvodov... Domy by sa rozsypali. Polyméry sú všade.“ Aj vám napadlo, že by sme sa vrátili k materiálom, ktoré sa využívali kedysi? „Neviem, či by sa ľuďom chcelo dnes natierať steny vápnom ako kedysi...“, naznačil pohodlnosť našej generácie.