História líčenia: Arzén, olovo aj krvilačné pijavice
Túžba žien skrášľovať sa, páčiť sa sebe a okoliu sa tiahne naprieč dejinami. Ženy túžili byť krásne odnepamäti. Dôvody líčenia boli nielen dekoratívne, často išlo výlučne o praktickú záležitosť. Ochrana pred hmyzom, nepriateľom, počasím alebo zdravotnými hrozbami bola dôvodom na starostlivý "make-up".
Zároveň malo líčenie kultové a hierarchické pozadie. Čím sa líšil tajomný starovek, temný stredovek a éra hippies v 60.rokoch?
Čo by povedala na dnešný make-up Kleopatra?
Kráľovnú Egypta Kleopatru môžeme pokojne považovať za priekopníčku líčenia a skrášľovania. Tisícky rokov pred našim letopočtom sa dôraz kládol na oči. Tie museli byť výrazne namaľované, nahrubo orámované kajalom, s linkou tiahnúcou sa od vonkajších kútikov oka až po spánky. Rovnaký dôraz sa kládol na upravené a namaľované obočie a riasy.
V Egypte sa líčili všetci bez rozdielu, ženy, muži i deti. No nešlo im len o krásu. Verili, že kajal má dezinfekčné účinky a chráni zrak pred ostrým africkým slnkom. Na druhej strane, aby dosiahli na očiach metalický lesk, potierali si viečka jedovatým arzénom. Očiam dominovala čierna, zelená a modrá farba. Na ústa si Egypťanky nanášali červenú farbu. Aj tu sa šikovne vynašli. Farbili si ich červeným ílom. Bol využiteľný 2v1, poslúžil aj ako lícenka. Nezabúdali ani na vlasy a manikúru. Obľúbená bola prírodná farba Henna, ktorá poslúžila ako farba na vlasy i lak na nechty zároveň. Egypťanky sa bezpochyby stali inšpiráciou pre všetky ďalšie kultúry a epochy v oblasti krásy.
Egypťania si boli istí, že čím väčšia vrstva líčidiel, tým väčšia bude ich ochrana Bohmi pred zlými silami.
Prírodná kozmetika v Egypte
Egypťania sa nesmierne radi natierali vonnými mastičkami. Na ich výrobu používali prírodné látky rastlinného, aj živočíšneho pôvodu. Uprednostňovali šafrán, myrhu, céder, jazmín. Zbožňovali kúpele s vonnými olejmi a dokonalú hygienu. V zušľachťovaní tela boli vskutku vyspelí a vynaliezaví. Mali prípravky na hydratáciu, vyhladenie vrások, depiláciu, podporujúce rast vlasov, či zbavenia sa nepekných jaziev. Kozmetika bola úzko spätá s liečiteľstvom. Neraz bola v rukách kňaza. V archeologických nálezoch z tohto obdobia boli objavené rôzne predmety pomáhajúce k skrášleniu. Dózy, palety, nádoby alebo kozmetické lyžičky sa nevyužívali iba v chrámoch a palácoch, ale aj v domácnostiach obyčajných remeselníkov.
Egypťanky nezabúdali ani na kvalitné odlíčenie. Na tento účel využívali kriedu zmiešanú s olejom.
Afrodita, bohyňa krásy a vzor Grékyň i Rimaniek
Ideálom krásy v starovekom Grécku bola jedna z najkrajších a najznámejších bohýň, bohyňa Afrodita. Všetky ženy dychtivo túžili mať rovnakú pleť, bielu ako sneh. Na pleť používali púder, ktorý však bol prudko jedovatý, vyrábal sa totiž z olova. Svetlá pleť bola v tom čase symbolom urodzenosti. Pre dosiahnutie porcelánovej pleti, si ženy potierali pleť vaječným bielkom alebo citrónovou šťavou. Drastickejšou metódou bolo prikladanie pijavíc na tvár. Čím viac krvi pijavice vysali, tým belostnejšia bola pleť.
Čaj s anti-age účinkami: Oolong
Grékyne a Rimanky zbožňovali parfémy, upravené a nafarbené vlasy, vosky, očné tiene, pleťové vody, púdre a dokonca aj rozjasňovače na tvár. Tie boli údajne pripravované z moču malých chlapcov. Na hydratáciu pleti využívali med a ako opaľovací krém používali olivový olej. Ten bol zároveň hlavnou zložkou mnohých kozmetických prípravkov. Pridával sa do parfémov, v kombinácii s čiernym ílom poslúžil ako očný tieň a s pridaním červeného farbiva a včelieho vosku vznikol, v tom čase, dokonalý rúž. Fantázii sa však medze nekládli.
Nie každá Rimanka a Grékyňa si mohla dovoliť moderné "šminky". Bohužiaľ, krásu častokrát uprednostnili pred zdravím. Nebolo nezvyčajné, ak sa na perách krások objavila namiesto rúžu krv. V iných prípadoch používali ako farbivo rôzne jedovaté zmesi, pri ktorých išlo neraz o život. Dokonalý make-up dotvorilo výrazné obočie, ideálne v strede spojené.
Starostlivosť o VLASY rešpektujúca PRÍRODU
Vône staroveku
Silu vône oceňovali už ženy v staroveku. Vône sa používali rovnako na kozmetické účely, ako aj pri náboženských obradoch. Vonné zmesi pálili ako obetu Bohom, no radi si prevoniavali aj príbytky. Parfuméria bola umenie, vône sa pridávali do kúpeľov, natieral sa nimi nábytok aj steny. V starovekom Grécku a Ríme museli byť kvôli nadmernej spotrebe parfumov vydávané nariadenia na obmedzenie ich používania. Väčšinou sa však minuli účinku. Obľúbená bola vôňu cédra, myrhy, jalovca, cyprušteka a kadidla. Neskôr bola obľúbená vôňa ruží. Tak, ako aj dnes, bola cenená vôňa jazmínu, levandule, ľalie, mäty či bazalky.
Temný stredovek, desivá gotika
V stredoveku boli červené pery často doslova hrozbou smrti. Nielen, že boli krvavočervené pery znakom žien ľahkých mravov, spájali sa aj s čarodejníctvom. Nejedna žena skončila vďaka kráse na hranici! Cirkev ani náboženstvo kozmetike nepriali. Hriechom bol akýkoľvek prejav radosti zo života, pestovanie tela, skrášľovanie, ba aj hygiena boli neprípustné. Askéza vládla pochmúrnym a špinavým stredovekom.
10 tajomstiev francúzskeho šarmu alebo Ako to len tie Francúzky robia...?
Stredovek hygiene príliš neprial. Hoci sa mydlo varilo v tom čase bežne v domácnostiach a v roku 1464 bol v Prahe založený cech mlynárov, mydla bol často prebytok. Ženy nedostatok hygieny zakrývali parochňami, farbami, výraznými vôňami a najmä bielym púdrom. Ten bol v tom čase veľmi obľúbený a tvoril pomyslenú hranicu medzi šľachtou a poddanými. Slnkom opálená pokožka sa v stredoveku nenosila. Tvár si púdrovali zmesou chloridu medi a bieleho olova. Jed na tvári sa prejavoval rôznorodo. Závraty, koliky, ochrnutia a neraz aj slepota boli daňou za krásu. Pozornosť venovali aj očiam. Šťava z ľuľkovca zlomocného bola prostriedkom na zväčšenie zreničiek a skrášlenie očí. Prípadná strata zraku bola rizikom, ktoré ženy stredoveku bez problémov podstúpili.
V 19. storočí sa zistili nebezpečné účinky olova. V púdroch bol nahradený oxidom zinočnatým, ktorý sa používa dodnes.
Novovek: K prirodzenej kráse, ktorá sa v tom období cenila, si bolo treba dopomôcť. Ako inak, tajne.
Najobľúbenejším líčením žien v 19. storočí bolo štípanie líc. Prirodzenosť sa cenila. V prvých rokoch 20. storočia začali vznikať prvé kozmetické salóny. V tom období však bolo hanbou ukázať potrebu skrášľovania. Ženy sa do salónov zakrádali často zadným vchodom, zahalené závojom tak, aby ich nikto nespoznal. Potajomky si užívali skrášľovacie procedúry a zo salónu následne vychádzali "prirodzene" krásne a spokojné. V skutočnosti sa v tom čase výrazný make-up prisudzoval iba prostitútkam a herečkám. Obľúbenou kozmetickou vychytávkou bola špirála.
Vedeli ste, že prvá špirála uzrela svetlo sveta ešte v roku 1917, pričom za jej vznikom stojí francúzsky parfumér Eugéne Rimmel?
Twiggy, lenonky, margarétky vo vlasoch a .. hippies
Kto by ju nepoznal? Veľké, výrazne namaľované oči, očné linky, umelé riasy a svetlý rúž na perách-ideálom krásy 60-tych rokov 20. storočia bola bezpochyby Twiggy. Modelka s extrémne štíhlou postavou, krátkymi vlasmi a výraznými očami. Podľa jej vzoru sa mladšie i staršie ženy snažili opticky si zväčšiť oči. Vedeli ste, že Twiggy bola uznaná za prvú topmodelku na svete? Jej vplyv na ženskú krásu bol nepopierateľný. Nik nevedel lepšie predviesť mininusukňu a krátke áčkové šaty. S érou hippies sa dĺžka sukien posunula až po zem. Rozviate vlasy s cestičkou uprostred, čelenky vo vlasoch, matný make-up, oči s čiernymi linkami, výraznými mihalnicami a farebnými tieňmi boli odrazom hnutia, ktoré hlásalo lásku, slobodu a mier. V žiadnom inom období sa nepripisovala taká dôležitosť vlasom, ako práve v zlatej ére hippies.
Úprava vlasov naprieč dejinami
V starovekom Egypte si vlasy s obľubou farbili si ich hennou. Čierna, ideálne s nádychom do modra, bola farbou čias faraónov. V Egypte tiež používali vonné masti na hlavu. Bežne si ich vtierali do pokožky hlavy pod parochňami. Postupné rozpúšťanie mastí uvoľňovalo do okolia príjemnú vôňu.
Rimanky získavali čiernu farbu na vlasy z pijavíc 60 dní naložených v uzavretých nádobách s vínom a octom. Na odfarbenie vlasov používali lúh, červený odtieň vlasov získavali z brezového popola. Neboli to šetrné metódy. Ženy pri nich častokrát prišli o vlasy a niekedy i o zdravie.
BYLINKÁREŇ: VLASY v rukách prírody
Vedeli ste, že..
- V 15. storočí sa cenilo vysoké čelo. Ženy z vyšších spoločenských vrstiev si pre dosiahnutie ideálu krásy bolestivo vytrhávali vlasy na čele z prednej časti vlasov. Znakom krásy a túžbou každej ženy boli blond vlasy.
- V roku 1867 bol prvýkrát v histórii použitý trojpercentný peroxid vodíka pre maximálne zosvetlenie vlasov.
- Po druhej svetovej vojne boli v móde "praktické helmy", vyčesané, vytvarované vlasy dokonalých tvarov.
- Éra hippies vlasy rozpustila a v móde začala byť prirodzenosť.
