Aj takéto sú vaše skúsenosti s bývaním s rodičmi.

Aj takéto sú vaše skúsenosti s bývaním s rodičmi.
7.2.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Nina Bednáriková, foto: istockphoto.com

Na otázku ohľadom spoločného bývania s rodičmi mali naši čitatelia väčšinou zhodné reakcie – svojich rodičov milujú, ale bývať by s nimi nechceli.

Kvalita nášho života závisí do veľkej miery od kvality medziľudských vzťahov. Sú súčasťou každodenného života, či už sú to vzťahy partnerské, milenecké, rodinné, či priateľské. Všetci sa snažíme fungovať tak, aby sme mohli žiť v harmonickom a pokojnom prostredí. Nie vždy sa to však podarí, napriek snahe a energii, ktorú dokážeme vynaložiť na vzájomné vychádzanie.

TIP
Snažte sa vyťažiť pozitíva ako napríklad pomocná ruka rodičov, rada, skúsenosť starších, výpomoc pri starostlivosti o deti, a vyhnúť sa negatívam ako je strata súkromia, kontrola nad vaším životom.

Ema, 29

Manžel býval u svojich rodičov v rodičovskom dome. Keď sme sa rozhodli pre spoločný život, začali sme s nadstavbou na dome jeho matky. Bralo sa to ako hotová vec, pretože iné riešenie nebolo. So svokrou som si ale rozumela, tak som to neriešila. Nevidela som v tom problém. Po nasťahovaní sa bolo všetko v poriadku. Každý sa ma pýtal, či mi to nevadí, ako sa nám býva..., nemali sme žiadne nezhody. Komplikácie začali, až keď sa nám narodila dcéra.

Svokra zintenzívnila svoje návštevy u nás hore natoľko, že sa to už nedalo vydržať. Nechcela som ju raniť, tak som jej nevravela nič, len s manželom sme sa o tom bavili. Chcela mi s malou pomôcť a jednoducho si užívať vnúča, navyše je už na dôchodku, takže času má až-až. Ja som však pomoc veľakrát ani nepotrebovala a nechcela. Jej neustále a časté návštevy, niekedy až štyri, päťkrát za deň, sa už nedali vydržať. Robievala malej príkrmy a kašičky, pritom ja som mala všetko nachystané a navarené, zasahovala mi do jedálnička, výchovy a pod. Neustále nám niečo piekla a varila, potom nosila k nám... už sa koľkokrát ani neozvala, len sa objavila v obývačke...

Zdalo sa mi, že situácia je neriešiteľná, keďže som ju nechcela uraziť, či odmietnuť, navyše v podstate bývame u nej doma... Bolo to až také zlé, že som chcela odísť. Našťastie to vyriešil manžel. Porozprával sa so svojou mamou, vysvetlil jej, že pomoc je fajn, ale netreba to preháňať a dnes je to lepšie. Z času na čas sa ešte pozabudne, ale už nás nechá dýchať. Mali sme šťastie, že to pochopila, lebo keby bola skutočne urážlivá, ješitná povaha..., ktovie ako by to dopadlo. Mala som síce pocit, že je chvíľu nahnevaná a odmeraná, ale potom sa to utriaslo. Myslím, že i naše vzájomné vzťahy sa už vrátili do normálu.

Prečítajte si: Stresujete a ste v depke? Rozchodnica ružová je odpoveď.

Ema mala šťastie, ak sa to však nevyrieši, môžete sa v budúcnosti deliť i o takúto skúsenosť:

„Naivne som si myslela, že keď nadstavíme u manželových rodičov, my budeme proste hore a oni dolu. Nikdy to tak nebolo a nikdy to tak nebude. Nemáte vlastný pokoj, a keď sa neviete spoločne dohodnúť, ani ho nikdy mať nebudete. Buď sa s tým zmierite alebo utečiete.“ Linda, 25

„Pokiaľ žijete sami s partnerom alebo manželom u jedných či druhých rodičov, väčšinou sa to ešte dá vydržať, ale ako prídu deti, všetko sa zmení a začnú, i ked nepriamo alebo neúmyselne, zasahovať do ich výchovy, starajú sa až príliš, teda nad rámec a to už potom zasahuje do všetkých vzťahov v rodine a prináša napätie.“ Lenka, 36

Odpor či nesúhlas

Ako ho vyjadriť a neuraziť? Je veľmi ťažké vzoprieť sa či oponovať, ak sa vám niečo nepáči na správaní, spolužití alebo rozhodovaní, pretože stále nie ste na svojom, stále sa cítite zaviazaní a vďační, že vám umožnili bývanie a pomohli vám. S tým súhlasí i Katarína, ktorá vie, o čom hovorí:

"Som slobodná mamička, a preto bývanie v nadstavbe nad rodičovským domom je pre mňa najlacnejšou možnosťou bývania. Dlho som sa tomu bránila, lebo si myslím, že s mojimi rodičmi nemám až taký dobrý vzťah, aby sme bývali v pokoji a harmónii, ale po preskúmaní mojich možností, ktoré som vtedy mala, sa javila táto ako jediná. Vydupala som si aspoň vlastný vchod priamo zvonku.

Zo začiatku som sa veľmi obávala, ako budeme fungovať. Dnes takto bývame už tri roky. Nie je to také zlé, ako som očakávala, ale nie je to ani dobré. Nie je to vlastné samostatné bývanie. Som vďačná svojim rodičom, že mi pomohli s bývaním, ale chcela by som sa raz celkom odtrhnúť a odísť od rodičov".  Katarína, 35

Michaela je toho istého názoru:

 „Ak by som mala niekomu poradiť – určite vlastné bývanie, i keď je to dnes ťažké, ale aspoň nejaký malý bytík, ktorý by bol len váš, ako si spravíte, tak máte a nikto vám do ničoho nezasahuje. Viem, že je to dnes ťažké, ale ak máte možnosť sa rozhodnúť, určite zvoľte alternatívu vlastného bývania. Nemusí vám byť zle, ale samým vám bude určite lepšie.“

Je pravda, že negatívnych ohlasov a odradzujúcich názorov bolo viac, nájde sa však aj pozitívna skúsenosť:

„Bývame u manželových rodičov v nadstavbe a ja sa teda nemôžem sťažovať. So svokrovcami si rozumiem, máme dobré vzťahy, i ked nás samozrejme občas chytí nejaká tá „ponorka“, ale to je asi normálne. Postrážia mi deti, pomôžu v domácnosti a okolo domu, my takisto. Mne takéto bývanie vyhovuje. Ale záleží na vzťahu. My sme si vždy rozumeli, takže nie je problém. Sú oporou.“ Mária, 37

Akokoľvek sa rozhodnete, držíme vám palce, aby bolo vaše bývanie, čo najpokojnejšie, keď už nemôže byť tým najvytúženejším.

Mohlo by vás zaujímať: Ako zvládnuť žiarlivosť?