Ako zatvoriť dvere za minulosťou?

Lucia Gáborová | 14. jún 2022
minulosť, trauma,budúcnosť, nechať minulosť odísť

Bojujete s myšlienkami na udalosti, ktoré sa odohrali vo vašej minulosti? Možno ide o niečo bolestivé, čo sa stalo vám, alebo ste to boli vy, kto niekoho zranil či sklamal. Stále sa vám nedarí na celú vec zabudnúť, vraciate sa k nepríjemnej udalosti v spomienkach a tie oživujú celú škálu emócií natoľko, že ovplyvňujú vaše bežné fungovanie.

Niekedy vám dokonca tieto emócie dokážu pokaziť celý deň a vtedy si uvedomíte, že váš život ovláda niečo, čo sa stalo v minulosti a čo už dávno neexistuje. Nie ste v tom sami. Len 75% ľudí sa dokáže spamätať z traumy. Zvyšných 25% v nej zostane zaseknutých na pomerne dlhé životné obdobie. Neviete, ako zabudnúť, ako odpustiť sebe alebo iným? Už vás to naozaj vyčerpáva a chcete to zmeniť?

Otázka znie: ako uzatvoriť minulosť a nedovoliť jej, aby ovplyvňovala prítomnosť?

Ako nechať minulosť odísť

Pri bolestivých spomienkach na minulosť sa nám zvyčajne vyplavuje smútok, žiaľ, pocit hanby, viny, frustrácia, sklamanie, ľútosť či dokonca hnev. Deje sa tak preto, že za vymenovanými emóciami vždy stojí nejaká strata: možno sme prišli o človeka, lásku, vzájomné porozumenie, dôveru, povesť, nádej alebo sen. Keď sa trápime nad niečím, čo sa stalo v minulosti, a ešte aj dnes nám to stále spôsobuje negatívne emócie, naše trápenie nám v skutočnosti spôsobujú naše vlastné myšlienky. A práve toto zistenie nám dáva nádej, že sme to my sami, kto môže s celou záležitosťou niečo urobiť. Máme to vo svojich rukách, čo z nás robí pánov situácie, tak sa už nepokladajme za obeť našej minulosti alebo konania iných ľudí a prekročme svoj vlastný tieň. Už sme ho nechali dopadať na seba dosť dlho.

minulosť, trauma,budúcnosť, nechať minulosť odísť

Druhá vec je, že naša myseľ nefunguje na povel. Ak jej povieme, aby prestala donekonečna prehrávať v mysli našu minulosť, ak si prikážeme byť veselí a nad vecou, nedeaktivuje automaticky tú časť mozgu, kde sa ukrývajú spomienky na minulosť. Také jednoduché to, žiaľ, nie je. Často tiež vzniká akýsi fenomén, v rámci ktorého sa dokonca začneme obviňovať za to, že nedokážeme celú vec uzavrieť.

Čo teda môžeme urobiť, aby sme dokázali nechať s pokojom v srdci minulosť odísť?

Neobviňujte sa

Nekonečným obviňovaním samého seba z traumy, ktorá sa vám kedysi stala, celú vec len zhoršujete. Uvažovanie v zmysle, že ak by ste niečo urobili inak, výsledok by bol iný, vás len zbytočne vyčerpáva. V skutočnosti v každej chvíli ako ľudia jednáme vždy najlepšie, ako za daných okolností dokážeme. Napríklad si myslíte, že ak by ste na cestách dávali lepší pozor, nemali by ste pred piatimi rokmi haváriu, v ktorej ste zrazili cyklistu. Alebo sa nazdávate, že keby ste si z dvoch pracovných ponúk vybrali tú druhú, boli by ste v tamtej práci šťastnejší, ako ste teraz. Vaše pochybnosti sa môžu týkať aj iných ľudí. Napríklad, keby sa váš manžel viac snažil, mohlo by vaše manželstvo ešte vydržať. Alebo keby vaša priateľka nebola bývala povedala to alebo ono, mohlo vaše priateľstvo ešte trvať.

Uvedomte si: KEBY neexistuje. Predpoklad je, že sa rozhodujete najlepšie, ako v danej chvíli dokážete. Nešpekulujte, čo by bolo keby, pretože takéto úvahy vás len oslabujú. Postavte sa sám za seba a uverte, že ste konali najlepšie, ako ste vedeli.

Nenálepkujte sa

Niekedy máme sklony uveriť tomu, že my sme naša minulosť, čo však rozhodne nie je pravda. My nie sme naša minulosť. Náš život je sled udalostí, ktoré sa nám dejú a my sme ich hlavným aktérom. Čokoľvek sa nám stane, je to len zastávka na ceste naším životom, prestupná stanica, stanovište alebo bod prechodu. Je potrebné, aby sme kráčali ďalej a neustrnuli v jednom bode, ani sa nemotali v kruhoch. V žiadnom prípade by sme nemali dovoliť, aby sme uverili, že naša minulosť nás definuje a nezačali si na základe tejto predstavy myslieť, že nie sme hodní lásky, pozornosti, že za nič nestojíme, sme hlúpi, je s nami niečo v neporiadku  alebo si nezaslúžime byť v živote šťastní a nezačali sa za svoje chyby trestať.

Uvedomte si: Nesúďte sa na základe toho, čo ste prežili alebo niečoho, čo sa môže javiť ako chyba. Ak sa vaše konanie objektívne aj naozaj dá za chybu považovať (porušenie zákona, dôvery iného človeka atď.), poučte sa zo svojho konania a vykročte vpred s čistým štítom a láskavými zámermi k sebe aj ostatným.

Prerámcujte

Namiesto toho, aby ste si donekonečna sypali popol na hlavu a dovolili vášmu vnútornému kritikovi, aby vás karhal slovami: „Nemôžem uveriť, že sa to stalo práve mne!“ alebo „Prečo museli prepustiť práve mňa? Veď vedeli, že mám hypotéku a dve malé deti?“ alebo „Prečo sa mi to stalo, veď ja som si to vôbec nezaslúžil,“ si osvojte nové, užitočnejšie formulky:

  1. „Ako dobre, že sa nestalo nič horšie.“
  2. „Aj tak som z toho zamestnania chcel odísť. Konečne si môžem zvoliť novú, lepšiu cestu.“
  3. „Všetko sa deje pre niečo. Aspoň ma čaká niečo nové.“

Uvedomte si: Vy sami ste pre seba najprísnejším sudcom aj katom. Zmeňte hlas vo svojej hlave a aj vaše prežívanie súčasnosti sa zmení. Vezmite si pero a papier a napíšte si všetko, čo ste sa vďaka danej veci z vašej minulosti naučili a kam vás posunula. Uvidíte, že sa zmenia aj vety, ktoré sa vám donekonečna prehrávajú vo vašej mysli.

minulosť, trauma,budúcnosť, nechať minulosť odísť

Prijmite negatívne emócie

Ak máte strach z toho, že negatívne emócie vás nútia zatvárať si pred nimi oči, nebojte sa, nie ste v tom sami. V skutočnosti sa ľudia boja pocitov, akými sú smútok, hnev či sklamanie.Namiesto toho, aby sme ich precítili a prijali, sa ich len snažíme uzavrieť do Pandorinej skrinky, čo môže celý proces uzatvárania minulosti narušiť. Skúsme si naše negatívne emócie predstaviť ako vlny, ktoré nás obmývajú, až napokon z nás stečú. Vezmite si pero a papier a napíšte si každú emóciu, ktorú dnes ohľadom danej veci cítite. Cítim sa frustrovaný, pretože... Som sklamaná kvôli... Bolí ma, že... Hnevám sa naňho, pretože mi spôsobil... Potom tento papier spáľte a predstavujte si, že plamene navždy premieňajú na popol vašu bolesť a sklamanie.

Uvedomte si: Prijmite, že daná spomienka už navždy zostane vašou súčasťou, no nedovoľte jej, aby vás definovala. Vy máte v moci ju, nie naopak.

Zamestnajte si myseľ

Choďte von, na prechádzku, zacvičiť si, stretnite sa s priateľmi alebo niekomu zavolajte. Ako šport, tak aj arteterapia či rôzne ručné práce majú na našu dušu skutočne liečivú moc. Zamestnajte si ruky aj myseľ a uvidíte, že prídete na iné myšlienky. Načo sa donekonečna bahniť v tých, ktoré nám už neslúžia? Nastal čas zanechať minulosť a vykročiť vpred.

Uvedomte si: Vždy si budujte záchrannú sieť priateľov, ktorí vás práve v takejto chvíli podržia, vypočujú a podporia. Možno vás vezmú niekam na výlet alebo vás vezmú so sebou na lekciu jogy. Obklopte sa ľuďmi, ktorí tu budú pre vás nielen v dobrom, ale aj v zlom. Aj keď to môže znieť ako klišé, je to potrebné.

Buďte k seba láskavý/á

Ak je vašou prvou reakciou na to, že sa nedokážete zbaviť bolestivej situácie, kritizovať sa, je čas naučiť sa prejavovať si láskavosť a súcit. Začnime sa k seba správať tak, ako by sme sa správali k svojmu najlepšiemu priateľovi. Ani jemu by sme donekonečna všetko nevyhadzovali na oči, tak prečo to robíme sebe? Zmeňme prístup k samému sebe a vykročme na cestu láskavosti a súcitu. Dovoľme si o celej veci hovoriť. Ak sa naša bolesť týka iného človeka, uvedomme si, že sa nám možno nikdy neospravedlní. Prijmime aj túto predstavu. Nedávajme svojej minulosti podmienky.

Uvedomte si: Zraneniam sa v živote nevyhneme a možno sa nedokážeme vyhnúť ani bolesti; môžeme sa však rozhodnúť správať sa k sebe aj k iným láskavo a súcitne, keď k tomu príde. Bolesť spáchaná v minulosti z nás automaticky nemusí spraviť zatrpknutého človeka.

Vyhľadajte pomoc

Nemusíte všetko zvládnuť sami. V prípade, že vás minulosť naozaj ťaží a neviete sa cez ňu preniesť, vyhľadajte skúseného psychológa, terapeuta alebo psychiatra a zverte sa do jeho rúk. Možno bude stačiť len niekoľko slov a zopár sedení, možno dlhšia terapia, no úľava, ktorú napokon pocítite, bude určite stáť za to.

Uvedomte si: Bolesť duše nie je hanba a pomáhajúce profesie sú tu nato, aby sme ich ponuku využili. Nikdy sa nebojme požiadať o pomoc.

Motivácia je ako Mont Everest
Prečítajte si tiež:

Motivácia je ako Mont Everest