Emocionálna osamelosť vo vzťahu: Keď sa žena cíti sama, aj keď nie je sama

Avšak osamelosť má mnoho tvárí. Jednou z nich je aj emocionálna osamelosť vo vzťahu, keď sa cítime sami napriek tomu, že žijeme s partnerom alebo manželom.

Emocionálna osamelosť predstavuje stav, kedy na povrchu vzťah pôsobí ako funkčný a naplnený, no vo svojom jadre postráda hĺbku, ktorú poskytuje skutočné emocionálne spojenie. Partneri môžu zdieľať spoločný životný priestor, tráviť spolu čas a komunikovať o každodenných záležitostiach, no chýba im vzájomné porozumenie na hlbšej úrovni. Tento druh osamelosti nie je o fyzickej absencii partnera, ale o absencii pocitu, že sme skutočne videní, počutí a pochopení.

V takomto vzťahu si žena môže uvedomovať, že rozhovory sa stali povrchnými alebo sa obmedzujú na praktické témy, ako je chod domácnosti, práca či starostlivosť o deti. Ak sa pokúsi hovoriť o svojich pocitoch, obavách alebo túžbach, môže naraziť na nezáujem, nepochopenie, alebo dokonca odmietnutie. Výsledkom je, že sa začne cítiť emocionálne izolovaná a jej vnútorné prežívanie ostáva nepochopené.

Táto situácia môže byť mimoriadne frustrujúca, pretože človek prirodzene očakáva, že vo vzťahu, kde je prítomná fyzická blízkosť, bude automaticky existovať aj emocionálna blízkosť. Avšak emocionálne putá sa neformujú iba prítomnosťou, ale vyžadujú aktívnu angažovanosť oboch strán. Bez nej vzniká pocit prázdnoty a odcudzenia, ktorý môže byť rovnako bolestivý ako úplná samota, ak nie viac, pretože prítomnosť partnera iba umocňuje kontrast medzi tým, čo máme, a tým, čo nám chýba.

Emocionálna osamelosť je preto pripomienkou, že vzťahy si vyžadujú viac než len fyzickú spoluprácu a každodenné fungovanie. Vyžadujú schopnosť otvoriť sa, zdieľať svoje vnútorné prežívanie a byť vnímaví voči tomu, čo cíti ten druhý. Bez tejto vzájomnej výmeny sa vzťah môže stať iba formálnym zväzkom, v ktorom síce dvaja ľudia žijú spolu, no ich duše ostávajú oddelené.

Veronika mala pocit, že jej život je ideálny. S manželom Marekom spoločne vychovávali dve deti, mali úspešné kariéry a zdanlivo nič nechýbalo. No vo večerných tichých chvíľach, keď deti spali, Veronika pociťovala prázdnotu. Marek trávil hodiny na telefóne alebo pri televízii, a hoci boli fyzicky spolu, medzi nimi sa rozširovala emocionálna priepasť.

„Bolo to, akoby sme žili paralelné životy. Keď som mu skúsila povedať, ako sa cítim, odbil ma slovami: „Ale veď som tu, čo viac chceš?“ Cítila som sa vinná, že sa sťažujem, no moja samota bola skutočná.“

Emocionálna blízkosť nie je niečo, čo prichádza automaticky. Vyžaduje vedomú prácu, otvorenosť a záujem o partnera. Ak sa ocitnete vo fáze, keď váš vzťah zažíva emocionálnu odcudzenosť, nezostaňte ticho. Urobte prvý krok, lebo ticho je to, čo osamelosť časom iba prehlbuje.