Kognitívny tréning - zachráni vás od starnutia. Na čo všetko slúži?
Odpovedá trénerka pamäti a mentálneho džogingu, autorka knihy Telocvičňa pre mozog, Mgr. Petra Hirtlová, PhD.
Na čo všetko slúži kognitívny tréning?
Pri zdravých jedincoch starších generácií môže byť kognitívny tréning využívaný ako forma prevencie pred neurodegeneratívnymi ochoreniami. Takáto forma stimulácie poznávacích schopností dokáže pozdržať, či oddialiť nástup tzv. neúspešného starnutia, či tzv. mierneho kognitívneho zhoršenia.
V prípade ľudí, ktorí nejakým typom neurodegeneratívneho ochorenia trpia (dnes je asi najznámejším a, bohužiaľ, aj najrozšírenejším Alzheimerova choroba), funguje ako forma nefarmakologickej stimulácie či intervencie.
Váš mozog potrebuje tréning a správnu výživu. Rutina ho zabíja!
Ukazuje sa, že u pacientov s demenciou môže prispieť k miernejšiemu či pomalšiemu progresu onemocnenia.
Pre študujúcu mládež sú najefektívnejšie mnemotechniky podporujúce ukladanie informácií do krátkodobej i do dlhodobej pamäti. Prostredníctvom takýchto nástrojov sa dá študijný materiál z odborných, teoreticky i prakticky orientovaných predmetov či jazykov osvojiť rýchlejšie, presnejšie a trvalejšie.
U mladších a malých detí vhodne aplikované trénovanie mysle môže uľahčiť prechod na rozdielny spôsob spracúvania informácií pri nástupe na povinnú školskú dochádzku. Špecificky individuálne vybrané postupy môžu pomôcť deťom s poruchami učenia, pozornosti či koncentrácie.
Trénovanie pamäti a poznávacích schopností sa v hojnej miere využíva ako nástroj kognitívnej rehabilitácie u pacientov po centrálnej mozgovej porážke či pri eliminácii negatívnych následkov úrazov mozgu.
Individuálne vypracovaná a na potreby pacienta zameraná terapia pomáha pri eliminovaní následkov poškodenia mozgu a pri včasnej aplikácii prispieva k zvýšeniu kvality života pacienta.
Zdroj foto: istockphoto.com
Aj emócie ovplyvňujú našu schopnosť zapamätávania. Môžete nám prezradiť akým spôsobom?
Epizodická pamäť, to je vlastne naše curriculum vitae. V epizodickej pamäti máme uložené všetky autobiografické udalosti nášho života. Miesta, ktoré sme navštívili, ľudí, s ktorými sme sa spoznali, všetko dobré i zlé, čo nás na našej životnej ceste postretlo.
Dokážeme z nej vyvolať spomienky, ktoré sú spojené s konkrétnym časom, miestom, spomienky spojené so zmyslovými vnemami – napríklad aj po rokoch si dokážeme vybaviť chuť či vôňu jedla, čo sme mali na sebe, či ako sme sa v danom momente cítili. Takéto spomienky sú veľmi subjektívne.
Nezajedajte emócie. Pri emočnom prejedaní skúste náhradné riešenie.
Najživšie spomienky sú zvyčajne tie, ktoré sú spojené s emóciami. Udalosti nášho života spojené buď s pozitívnym, alebo negatívnym emocionálnym nábojom si dokážeme vybaviť omnoho jasnejšie a podrobnejšie ako tie, ktoré sú emocionálne neutrálne.
Prvý bozk, otázka, ktorú sme si vytiahli pri maturitnej skúške, ale aj strata blízkeho, to sú udalosti emocionálne veľmi nabité. Preto si ich i po rokoch náš mozog dokáže znovu detailne vyvolať.
Schopnosť spájať informácie s emóciami bola životne dôležitá už pre pravekých ľudí, ktorí poznávali svet najmä empiricky, t.j. prostredníctvom skúseností.
Tí, ktorí si dokázali zapamätať udalosti spojené s negatívnym prežitkom sa podobnej skúsenosti mohli v budúcnosti vyhnúť a v konečnom dôsledku mať aj väčšiu šancu na prežitie. (Príkladom môže byť stretnutie človeka s dravou šelmou.)
Mnoho ľudí si aj dnes prostredníctvom takéhoto „negatívneho skreslenia“ dokážeme sprítomniť skôr záporne než pozitívne nabité spomienky.
