KYBERŠIKANA. Môže za to internet?

KYBERŠIKANA. Môže za to internet?
11.3.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Termínom kyberšikanovanie označujeme nebezpečné komunikačné javy realizované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (internetové siete, mobilné telefóny), ktoré majú za následok poškodzovanie obete.

Obeť je poškodzovaná opakovane, či už pôvodným útočníkom, alebo osobami, ktoré sa do kybešikany zapoja neskôr.

Najčastejšie ide o zasielanie obťažujúcich, urážajúcích či útočných emailov a esemesiek, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, prípadne zverejňovanie fotografií a videí s cieľom poškodenia inej osobe.

Psychologička PhDr. Jarmila Tomková z Ústavu psychológie a patopsychológie dieťaťa sa kyberšikanovaním zaoberá v rámci výskumnej činnosti a stretáva s ním aj vo svojej poradenskej a terapeutickej praxi s klientmi.

Je kyberšikanovanie fenoménom života „na sieti"?

Je to fenomén, ktorý vznikol rozšírením bežne zažívaných situácií o tie, ktoré sú sprostredkované internetom, rozhodne však zaň nemožno obviňovať internet samotný. Dá sa povedať, že princíp šikanovania nadobudol aj nové formy a prostriedky – tie, ktoré umožňuje internet.

Je potvrdené, že kyberšikanovanie ako fenomén významne súvisí s celkovou situáciou človeka, povahou jeho vzťahov celkovo (u detí tých rovesníckych, ako aj tých s rodičmi) a osobnostných vlastností.

Významnú rolu zohráva schopnosť nadväzovať a udržiavať zdravé rovesnícke vzťahy. Ak sa niekomu nedarí nadväzovať uspokojivé vzťahy v off-line prostredí, s väčšou pravdepodobnosťou sa ho bude týkať zažívanie negatívnych situácií aj v on-line prostredí.

Vzťah kyberšikanovania so situáciou v rodine je možné vysvetliť tým, že deti, ktoré vyrastajú v problematickom rodinnom prostredí, s väčšou pravdepodobnosťou majú zníženú sebaúctu a zažívajú zvýšenú úzkosť a uplatňujú problematické životné stratégie. V dôsledku toho môžu častejšie zlyhávať v sociálnych situáciách s rovesníkmi a môžu mať menej sociálnych zručností. Tieto deti bývajú šikanované častejšie tak off-line, ako aj on-line.

Navyše, neúspech v situáciách tvárou v tvár sa prenáša do komunikácie on-line, ktorá býva často jej pokračovaním, rozšírením. Príkladom toho sú internetové sociálne siete.

Ako rodič spozná, že dieťa sa stalo obeťou kyberšikanovania?

To najzákladnejšie, čo si môže rodič všimnúť, je, že jeho dieťa niečo trápi. Je to podobné, ako keby ho trápili problémy s deťmi v škole alebo v partii. Kyberšikanovanie môže byť pre dieťa výrazným stresorom, môže mu spôsobovať trápenie, úzkosť, depresívne emočné naladenie, strach, pocity bezmocnosti.

V dôsledku trápenia sa môžu prejaviť psychosomatické príznaky, ako bolesti brucha, hlavy, zmena apetítu, poruchy spánku. Všimnúť si môžu zmenu, teda úbytok – dieťa sa môže stiahnuť z kontaktov, záujmov, činností, má apatiu, málovravnosť, zhoršenie záujmu o školu, zhoršenie prospechu či správania v škole.

Alebo pribudnutie niečoho, čo predtým nebolo – riskantné aktivity, neadaptívne formy zvládania (užívanie návykových látok, sebapoškodzovanie, delikvencia, záškoláctvo). Možno badať stresové reakcie pri používaní počítača a internetu, alebo pri rozprávaní sa o tom. Nie však nevyhnutne.

Nezabúdajte, že kyberšikanovanie je viac o vzťahoch, ako o internete samotnom! Každé dieťa navyše reaguje na trápenie a stres špecificky, má svoje spôsoby reagovania na záťaž. Základom teda je, aby rodič, ktorý pozná svoje dieťa, zaregistroval, že niečo nie je v poriadku a mal s ním natoľko dobrý vzťah, aby bolo ochotné sa mu zdôveriť.

Čo s tým môže rodič urobiť, ako by mal zareagovať, keď sa mu dieťa zverí s týmto problémom a ako môže zasiahnuť?

  • Je dôležité, aby sa rodič postaral o podporenie bezpečia dieťaťa v chápajúcom dialógu, ktorý mu dožičí psychickú oporu, uistenie, že je v bezpečí a že to, že sa mu zdôverilo, bolo dobrým krokom. Tam sa to však nekončí.
  • Zároveň jeho reakcie majú byť dostatočne promptné v tom, že to neberie na ľahkú váhu a že mu ako rodič pomôže aj v riešení incidentu. Odporúčané je uchovať všetky dôkazy o kyberšikanovaní – nemazať, práve naopak, uložiť šikanujúcu komunikáciu v SMS správach, čete, ponižujúce fotografie, komentáre a podobne.
  • Ak je to relevantné, urobiť printscreen v on-line aplikácii, kde sa negatívne činy odohrávali.
  • Ak ide o komunikáciu telefonickú, urobiť nahrávku, záznam z telefonátu.
  • Keď sú dôkazy uložené, odporúča sa komunikáciu ďalej nerozvíjať, zablokovať používateľa, odstrániť ho zo zoznamu kontaktov. V tomto bode možno šikanovanie nerozvíjaním ustane a treba pomôcť dieťaťu v tom, aby bolo schopné vyriešiť rovesnícke konflikty a viesť funkčné rovesnícke vzťahy.
  • Ak šikanovanie pokračuje, zablokovať alebo nahlásiť používateľa administrátorovi a použiť dôkazy na riešenie incidentu s orgánmi činnými v trestnom konaní, zapojiť políciu.
Mohlo by vás zaujímať: Ste obeťou STALKINGU?

Kyberšikanovanie je tak, ako iné fyzické či psychické týranie porušovaním práv dieťaťa, a teda trestným činom. Jeho razantné riešenie je ochranou obete a zároveň príučkou agresorovi, ktorá jasne povie – toto správanie nie je a nebude akceptovateľné.

Čítajte tiež: Život na sieti: fenomén súčasnej doby? Pozor na riziká