Láska alebo poblúznenie? Identifikujte, čo žijete a nastavte sa na to!

Láska alebo poblúznenie? Identifikujte, čo žijete a nastavte sa na to!
21.3.2018 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

V našom mozgu skutočne prebiehajú procesy, ktoré lásku dokážu vysvetliť. Neznamená to, že Shakespeare či Jane Austenová by sa mali otáčať v hrobe. Láska ostáva večnou záhadou aj v dnešných časoch, avšak vedcom sa podarilo poodhaliť jej tajomstvá.

„Ružové okuliare spadnú, centrá v mozgu sa upokoja, začína sa reálny život.“

Tajomstvo poblúznenia

Vedci naznačujú, že zamilovanosť, to je skôr droga ako liek a vzrušenie, ktoré sprevádza, robí z ľudí závislých. Znie to hrozivo, a predsa ten, kto podobné pocity aktuálne prežíva vie, že ide o pravdivé tvrdenie. Pri skúmaní mozgu jedincov prežívajúcich divoké vzplanutie citov sa ukázalo, že neurotransmitéry, ktoré vykonávajú funkciu prenášania nervových vzruchov, preukazovali väčšiu eufóriu.

Táto eufória vie analytické schopnosti poriadne zatieniť, je to podobné textu skladby speváčky Lenky Filipovej - „a dostaví se náhle zatmění srdce“. Vedci z univerzity v Syrakúzach poodhalili aj proces, pri ktorom k zamilovanosti dôjde.

Podľa najnovších poznatkov nám stačí sekunda na to, aby sme „boli v tom“. Výstrel hormónov ma podobný účinok ako kokaín. Ale aby neplakali tí, ktorí sú šťastní vo viacročných partnerstvách... Odborníci, ktorí k ich tvrdeniam spokojnosti pristupovali nedôverčivo zistili, že jedinci z dlhodobých vzťahov neklamali, keď vraveli, že sú spokojní. Keď im pred oči kládli fotografie rôznych ľudí, namerali vysoké hladiny dopamínu pri fotografii ich vlastného partnera. Pre vedcov ide o dôkaz, že šťastné páry existujú.

Záhada menom Láska

Vedci vnímajú pokroky v pochopení chémie lásky za veľmi pozitívne. Ľuďom, ktorí trpia z nešťastnej lásky (a že ich nie je málo) budú raz vedieť pomôcť tým, že im upravia hladiny spomínaných skupín hormónov.

Je, samozrejme, otázne, či nejde o priveľký zásah do prirodzeného prežívania a vnútorného sveta človeka a či by po úprave hormónmi napísal Sládkovič svoju Marínu, alebo Petrarca Sonety pre Lauru. Keď však zoberieme do úvahy celosvetové štatistiky a počet samovrahov, ktorí opustili život kvôli nešťastnej láske, možno ide predsa len o prelomový objav.

Napriek tomu, že sa odborníkom podarilo odhaliť viaceré biochemické záhady lásky, nemožno sa podľa nich tak celkom riadiť. Ide, skrátka, o poznanie, ktoré nám dovoľuje lepšie pochopiť, čo sa s nami deje. Keď fáza šialeného fenyletylamínu a následnej eufórie prejde, ostáva vždy len a len puto. Keď ho tvorí priateľstvo, láska, porozumenie, tolerancia a spoločné záujmy, pohľad na svet a ciele, všetko je v poriadku. Pestovať si city, nežnosť a prejavy lásky je preto aj z vedeckého hľadiska veľmi dôležité.