Lomcujú vami hormóny a ste zamilovaní po uši?

Lomcujú vami hormóny a ste zamilovaní po uši?
23.3.2018 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Chémia lásky. Pripadá vám toto slovné spojenie trocha pritiahnuté za vlasy? Nad spájaním citov s vedou mnohí krútia hlavami a vnímajú poblúznenie, či iskrenie medzi dvoma ľuďmi ako čosi čisto duchovné, poetické, abstraktné.

Zamilovaní až po uši

Nebadané dotyky, kopírovanie gest a pohybov tela, zmraštenie čela, nadvihnuté obočie, vyhľadávanie vášho pohľadu. To všetko sú prevládajúce fyziologické prejavy zamilovanosti u muža. Keď sa k nim prirátajú rozšírené zreničky, je to jasné.

U žien bývajú tieto znaky podobné, zamilovaná žena má, navyše, muža plnú hlavu. Myslí takmer prevažne len naňho, je schopná prehliadať jeho zlozvyky, sníva o spoločnej budúcnosti, vyhľadáva jeho spoločnosť, nenápadne sa producíruje, vábi.

„Zamilovanosť, ktorú sprevádza napätie, takzvané motýliky v bruchu, ktoré často negatívne zasiahnu trávenie, časom ustúpi. Pri niektorých pároch je to otázka pár týždňov, u iných trvá vzplanutie pár mesiacov.“

Z vedeckého hľadiska sa podarilo poodhaliť tieto stavy v mozgu vďaka magnetickej rezonancii a podrobnému skúmaniu jednotlivých centier. Zistilo sa, že ženy a muži majú týchto centier dvanásť a všetky majú za úlohu riešiť milostné vzplanutie. Keď takáto chvíľa nastane a vy stretnete niekoho, kto vám okamžite padne do oka, mozog začne pracovať na plné obrátky a činnosť všetkých týchto centier funguje v dokonalej symbióze.

Výsledkom je uvoľňovanie jednotlivých špecifických látok. Ide menovite napríklad o dopamín. Dopamín je molekula s nenahraditeľným účinkom. Jej funkciou je stimulovanie a udržanie pozornosti, bdelosti a záujmu. Podieľa sa však aj na zamilovanosti, a to tým, že zvyšuje sexuálnu vášeň, fantáziu a obrazotvornosť.

Dopamín je, okrem iného, významným prvkom na liečbu psychiatrických diagnóz, nakoľko je látkou poháňajúcou, ktorá prináša pocity radosti a ženie nás k cieľu, ktorý s jej pomocou vidíme ako reálny. Jeho prirodzený nedostatok má za následok stavy útlmu a beznádeje, preto mnohí ľudia radi siahnu po alkohole, či nikotíne, ktorý v mozgu spúšťa vylučovanie tejto cennej látky.

Okrem dopamínu sa pri stretnutí s atraktívnym človekom začne vylučovať aj oxytocín. Ten hrá pri zoznamovaní a vábení kľúčovú úlohu. Prebúdza totiž pocity nežnosti, prijatia, láskavosti, či chápavosti. Naštartuje tiež spontánnosť a komunikatívnosť, čím príroda zabezpečuje zoznámenie a následné zachovanie druhu. Okrem zamilovanosti, keď hladina oxytocínu rapídne stúpne, sa táto látka podieľa aj na udržaní vzťahu. Ako?

Hormóny vášne

Zamilovanosť, ktorú sprevádza napätie, takzvané motýliky v bruchu, ktoré často negatívne zasiahnu trávenie, časom ustúpi. Pri niektorých pároch je to otázka pár týždňov, u iných trvá vzplanutie pár mesiacov. Následne prichádza na rad samotný vzťah. Ružové okuliare spadnú, centrá v mozgu sa upokoja, začína sa reálny život.

Analytické schopnosti, ktoré v začiatkoch zatienili hormóny a vyrobili z partnera dokonalý obrázok, sú späť. Ide o prelomovú skúšku vzťahu. Odborníci z netradičného vedného odboru chémie lásky zistili, že okrem vzájomnej tolerancie a osobnostného súzvuku je za fungovaním dlhodobých vzťahov aj prítomný oxytocín. Jeho vylučovanie je totiž možné stimulovať. Pomôže napríklad masáž, vypočutie si hudby, ktorá zoznámenie sprevádzala, pripomenutie si udalostí, miest a zážitkov, ale tiež dotyky a nežnosti.

Táto látka sa zvyšuje aj pri hladení zvieracích maznáčikov a sprevádzajú ju pocity ako „to je ale zlatunký psík.“ Zvlášť u pozorovaných žien, ktoré žili vo fungujúcich partnerstvách, sa prejavila zvýšená hladina, vďaka tomu, že svojho partnera vnímali ako „milého, zlatého“ a nepriamo si v ňom zosobnili aj materinský pud. Mozgové centra túžby vylučujú v časoch zamilovanosti do tela aj ďalší významný hormón, a to adrenalín.

Adrenalín, nazývaný tiež ako epinefrín je hormónom stresu a úteku. Čo má teda spoločné s láskou? Nuž, veľa. Spomínané pocity napätia, vnútorného stresu, očakávania, má za následok práve on. To, že sa vám pri atraktívnom mužovi či žene rozbúši srdce a zvýši sa krvný tlak a prekrvenie, je jeho práca.

Talianski biochemici zamilovanosť dokonca pracovne nazvali veľmi nepríťažlivým pojmom – biochemická intoxikácia organizmu. Dospeli k nemu potom, čo sa potvrdil ich neromantický predpoklad – stav zamilovanosti v tele obsadzuje rovnaké receptory ako heroín či pervitín. Ide teda o stav podobný extáze, v ktorom by sme radi zotrvali večne.

Prečo sa zahľadíme práve do niekoho, a nie do kohosi iného, však ostáva záhadou. Môže vraj za to viacero faktorov. Predobraz rodiča opačného pohlavia, vôňa, nálada, v ktorej sa nachádzame, osobné preferencie zozbierané životom a potrebami, dokonca aj fáza menštruačného cyklu. A naraz príde to povestné „cvak“ a adrenalín vystúpi rapídne nahor. Básnici by povedali, že vás zasiahol Amorov šíp a nemajú ďaleko od pravdy. Keď všetko zaklapne do seba (a niekedy ani nemusí), centrum emócií začne vylučovať fenyletylamín, a teda hormón zamilovanosti.