Optikou MUŽA: Svet podľa Luciinho manžela
Moja samodiagnostika zlyhala. Výsledky magnetickej rezonancie odhalili príčinu ťažkostí - v segmente L1/S5 osteochondróza disku. Medzi laikmi sa tomu hovorí vysunutá platnička v driekovej oblasti. Aj keď cvičenia na uvoľnenie svalu piriformis, ktoré som si vygooglil mi pomáhali, v skutočnosti som si riešil len prejavy a nie príčinu.
Nuž čo, nemladnem
Na chvíľu som sa ocitol v akomsi vákuu. Ako keby som padal, metal okolo seba rukami a nemal sa čoho zachytiť. Čo budem robiť? Ako sa budem hýbať a športovať? 43 rokov zase nie je až tak veľa, aby som išiel do starého železa. Ale bez plne funkčnej chrbtice nie je veľa aktivít, ktoré sa dajú vykonávať.
A prečo práve ja?
Všetky tie instragramy a fejsbúky plné krásnych, športujúcich ľudí, užívajúcich si život… Prečo práve ja musím toto riešiť?
Bolesti chrbta: Ofúklo vás? TOTO vám pomôže
Odpoveď, prečo sa to deje konkrétne mne, bola nakoniec úplne jasná. Dlhé roky pasívny spôsob života. Práca 10 hodín denne za počítačom. Nesprávne držanie tela pri sedení na stoličke. Plány na moje aktívne behanie, lámanie časov a predlžovanie tratí sa zrútili. Nasledovala niekoľkomesačná rehabilitácia.
Výhodou toho, keď padneme na v nejakej oblasti na dno je, že sa z neho dá ešte stále odraziť smerom hore. Carol S. Dweck v knihe Nastavenie mysle píše o dvoch spôsoboch, ktorými ľudská myseľ vníma to, čo sa jej v živote deje.
Prvý je fixný a s ním si úspechy síce užívame, ale zlyhania berieme ako niečo, čo nás definuje. Niekto skritizuje moju prácu – cítim sa neschopný, lebo som ju urobil zle! Človek s fixným nastavením mysle má problém s tým, keď sa mu do cesty pripletú prekážky, ktoré mu komplikujú život. Znamená to preňho útok na jeho vlastnú hodnotu, trápi sa tým a nedokáže ďalej pokračovať. Považuje to za svoje zlyhanie a nedostatočnosť.
Nastavenie mysle na rast umožňuje ľuďom vážiť si to, čo robia, bez ohľadu na výsledok. (C.S.Dweck)
Na druhej strane, človek s rastovým nastavením mysle chápe prekážky ako príležitosť naučiť sa niečo nové, zaujímavé. Problémy ho v živote stretávajú tiež, ale zaujíma k nim iný – kladný postoj. Pýta sa sám seba: Čo sa môžem vďaka tejto situácii naučiť? Akým spôsobom ju môžem prekonať?
A potom to urobí
Po niekoľkých týždňoch mi to nedalo. Musia existovať aj iné možnosti, ako sa hýbať a nepreťažovať si stavce a platničky. Predsa len, behať 3x do týždňa 10 kilometrov, to je za mesiac 120 km neustálych otrasov a tvrdých dopadov na nohy. A to dá oslabenej chrbtici zabrať.
Do oka mi padli Nordic walkingové paličky, ktoré som už dlhší čas nepoužíval. Mal som za sebou úvodný kurz, ako s nimi narábať, ale neskôr som ich odložil, lebo mi tento typ športu pripadal málo dynamický. Dnes to vidím inak. V tom čase som na Nordic walking ešte nebol pripravený. Dnes sa čas naplnil a prekážka, ktorá mi na chvíľu zahatala cestu, sa stala príležitosťou vyskúšať niečo iné a nové.
Kým predtým som behával krátko a intenzívne (hlavne nech už to mám za sebou), aby som nestrácal čas (šport som nikdy nepovažoval za zaujímavý), teraz som si v pohybe našiel záľubu.
Predtým som s vyplazeným jazykom a boľavými kosťami odbehol za hodinu 10 km, dnes tú istú trať idem len o pol hodiny dlhšie, viac si všímam okolie a užívam si v slúchadlách zaujímavé podcasty. Nepreťažujem chrbticu a dokonca, ak si viem udržať (čo si udržím) tepovú frekvenciu vo vytrvalostnej zóne 60 – 70 % MTF (maximálnej tepovej frekvencie) spaľujem kalórie ešte viac než pri behaní.
To, že pri pohybe s paličkami na zamrznutých povrchoch sa cítim bezpečnejšie než kedysi rozbehnutý bez nich (neraz som sa v zime len-len nerozpleskol na klzkom betóne), je už len taká bezpečnostná čerešnička na torte.
A ako extra bonus pre Lucku – už sa nebojí, že ma v lese roztrhá medveď. Mám palice s ostrými koncami, ktorými by som zaiste vyhral bitku aj s mamutom. Nie je podstatné, či je to pravda, ale takto sekundárne robím šťastnou aj moju manželku.
Nordic walking - prirodzený pohyb a najlepší spaľovač kalórií.
Po tomto všetkom už neviem, kto na svete už len môže byť lepším príkladom rastového nastavenia mysle než ja. Iste, takto asi nikdy nedostanem dávku dopamínu z lajkov na instagramovej fotke, ako pretínam cieľovú pásku na polmaratóne za potlesku stoviek divákov.
Charakter, to je schopnosť siahnuť hlboko do svojich rezerv a nájsť silu, aj keď sa veci vyvíjajú vo váš neprospech. (C.S.Dweck)
Ale napríklad po desiatkach kilometrov chôdze s paličkami som po piriformise na zadku spoznal (začal intenzívne cítiť) ďalší nový sval, gluteus maximus. Ak sa totiž pasívny človek začne v živote konečne hýbať aktívne, jeho telo mu svalovicou postupne odkrýva mnohé tajné zákutia, o ktorých doteraz nemal ani potuchy.
A ja nové zákutia, možnosti a výzvy spoznávam veľmi rád.
Váš Vlado