Rozhovor s psychologičkou: Ako zvládať strach a traumy ?
Život nám neraz stavia do cesty aj nečakané udalosti, ktoré sme neplánovali a neboli sme na ne pripravení. Zrazu zisťujeme, že nemáme veci pod kontrolou a naše emócie nás môžu začať valcovať. Je prirodzené, že vtedy cítime strach a máme obavy z budúcnosti.
Ako tento strach zvládnuť tak, aby nás neovládol a dokázali sme žiť ďalej? Na otázky, ako prekonať náročné životné výzvy a ako pomôcť ľuďom v našom okolí, ktorí sa museli v živote stretnúť s traumatizujúcimi udalosťami, nám odpovedala klinická psychologička PhDr. Alena Bednárová.
Pani doktorka, narastá v posledných rokoch počet ľudí trpiacich úzkosťami a depresiou? Prečo si myslíte, že sa to deje?
Narastajú nielen úzkostné poruchy a depresie, ale aj syndróm vyhorenia, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia zaradila do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Všetky uvedené sa podieľajú na reálnom znížení kvality života, môžu človeka dokonca až invalidizovať. Sociálna poisťovňa podľa stupňa ich závažnosti priznáva na ich základe obmedzenie pracovného výkonu do výšky 40 %.
Čo sa fyziologicky odohráva v človeku, ktorý pociťuje strach a úzkosť? Aké procesy sa v ňom spustia?
Naše telo je veľmi múdre, pri akomkoľvek type ohrozenia spustí účinný bezpečnostný systém, ktorý chráni náš organizmus pred nebezpečenstvom, aktivuje žľazy s vnútorným vylučovaním, orgány a svaly tak, že tie sa začnú pripravovať na klasický „útok alebo útek“, prípadne paralýzu, tzv. zamrznutie. Telo začne produkovať adrenalín a ďalšie hormóny, zrýchli sa nám tep, zrýchli sa nám dych, vyostria sa všetky zmysly a funkcie, ktoré vtedy organizmus nevyhnutne nepotrebuje, sa utlmia, napr. činnosť tráviacej sústavy.
Tento stav pohotovosti voláme fyziologickou reakciou na stres a poznáme ho všetci. Podstatné však je, že organizmus nedokáže rozlíšiť, či je ohrozenie „reálne“ alebo je len v „našej hlave“, čiže reakcia nášho tela môže byť rovnako prudká, aj keď máme len ohrozujúce myšlienky a v skutočnosti sa nič zlé nedeje.
Dokáže človek sám tieto procesy v nejakom bode zastaviť? Ako?
Ak máme na mysli typické úzkostné prejavy, zvieranie, tlak na hrudi, hrču v krku, pocit na omdletie, „gumené nohy“, zrýchlený pulz, silno bijúce srdce, triašku, stiahnutý žalúdok, tlak v hlave a podobne, a k tomu sa pridajú myšlienky typu: „Mám infarkt? Zomieram... Zbláznim sa... Čo ak mi to neprejde? ...a nikto mi nepomôže?!“ – v tomto prípade si dokážeme pomôcť aj sami. Ale aj v prípade, že by sme nerobili vôbec nič, úzkostný, panický stav odznie aj sám.
Čo však môže pomôcť, je uvedomiť si tieto myšlienky, nejako výrazne s nimi nebojovať. Je vhodné sústrediť sa na svoj dych, po nádychu zadržať dych na tri sekundy, dlho vydýchnuť (6 - 9 sekúnd), po krátkej pauze zopakovať, snažiť sa dýchať hlboko do brucha. Relaxačné dýchanie je veľmi užitočný nástroj na ovládnutie pocitov úzkosti a stresu všeobecne. Dobre funguje aj striedavé napínanie a uvoľňovanie svalov, postupne všetkých svalových skupín. Dá sa pohrať aj s odvedením pozornosti inam, všimnúť si, kde som, čo vidím, čo počujem, čo cítim ostatnými zmyslami.
Ako vyzerá terapia?
Terapia pracuje jednak s telesnou schémou, učíme klientov techniky, ako zvládnuť fyzické prejavy stresu, ako odpútavať pozornosť, ale hlavné ťažisko je v práci s myšlienkami a emóciami. Keďže, ako som už spomínala, každého príbeh je individuálny, hľadáme konkrétne zdroje ťažkostí, zisťujeme, prečo vznikli, čím sa udržiavali, a riešime ich nežiaduce prejavy v myslení, cítení, správaní. Hľadáme v terapii adaptívnejšie cesty, ako fungovať, ako nachádzať v živote rovnováhu.