Oxidatívny stres: Držte ho na uzde!

Jana Trundová | 2. september 2018
Oxidatívny stres: Držte ho na uzde!

Je to hra o život. Jeho kvalitu i dĺžku. Spútajte oxidatívny stres a pravidelne vysypávajte jeho odpad. Tak ľahko vás nedostane nádcha ani infarkt a mozog bude výkonnejší.

Budúcnosť lekárskej prevencie tretieho tisícročia?

Počas šiestich minút sa dá z kvapky krvi overiť hladina antioxidantov a za rovnakých podmienok aj hladina voľných radikálov. Ak by sme najnovší test podstupovali aspoň v intervale dvoch mesiacov, môžeme včas zvrátiť nejeden devastujúci proces v tele a zároveň priebežne overovať, do akej miery fungujú prijímané doplnky stravy, vrátane dodávaných antioxidantov, aj to, či nie je nutné ich príjem usmerniť.

Tento test je možné vďaka špecialistom anti-aging medicíny podstupovať už aj v Čechách. Pravdou však je, že lekárska verejnosť sa u nás k tejto možnosti stavia zdržanlivo, s tým, že presné meranie hladiny antioxidantov nie je až také dôležité a meranie hladiny voľných radikálov je problematické, pretože ich hodnoty sa menia v priebehu dňa. Test tiež nehradia zdravotné poisťovne. Neodradí vás to?

Oxidatívny stres

Existuje množstvo definícií, v ktorých sa ľahko utopíte. Výstižnú a pritom exaktnú ponúka pražská klinika anti-aging medicíny: „Oxidatívny stres je nerovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi.“

Otázkou je, prečo sa ním vôbec máme zaoberať? Ovplyvňuje kvalitu nášho každodenného života viac než čokoľvek iné, či už to chceme, alebo si to uvedomujeme – tak preto. Spája pritom pre nás pojmy, ktoré počúvame tak často, až ich berieme ako mediálnu vatu, a to voľné radikály a antioxidanty. Spoločne zvádzajú krutý boj.

Voľných radikálov pribúda s vekom, zlým životným štýlom aj poškodeným životným prostredím. Hneď ako antioxidanty prestávajú stíhať likvidovať voľné radikály, dochádza k oxidatívnemu stresu a škodám na zdraví.

Názory na to, či môže byť oxidatívny stres prospešný, sa u tých, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, líšia. Lekárska obec je pritom najkritickejšia. Rad teoretikov i praktikov z oblasti zdravého životného štýlu a alternatívnych konceptov dnes však má názor, že mierny oxidatívny stres bunky väčšinou tolerujú a vedie k adaptácii na nové podmienky.

Avšak hneď, ako prekročí ozdravnú bezpečnú hranicu – a to sa v našich hektických životoch stane ľahko – naberá silu a spôsobuje rozsiahle poškodenia organizmu. Narušuje jeho vnútornú stabilitu a poškodzuje a zabíja zdravé bunky.

Uhaste „zlodeja“ a udržte oxidatívny stres na uzde 

Voľné radikály sa v našom tele správajú ako zlodej. Žiadni vreckári, ale zlodeji, ktorí nikdy nemajú dosť a dokážu ísť hlava-nehlava. Ich hlavným zdrojom je permanentná premena látok v organizme. Zjednodušene povedané, prijímaný kyslík a živiny „horia“ a počas tohto procesu vzniká potrebná energia, ale aj odpad známy ako voľné radikály.

Sú to v podstate nestabilné molekuly, ktorým chýba elektrón, a ten sa pokúšajú ukradnúť iným molekulám, napádajú ich a poškodzujú. Siahajú až do genetickej informácie buniek, ktorú tak ničivo poznamenávajú. Ako hovorí aj odborná literatúra, musia byť „uhasené“ hneď, ako sa objavia ako iskra, inak môžu spôsobiť veľký požiar. Boj proti nim je pritom stále ťažší. Čím viac sa vystavujeme zlému životnému prostrediu, stresovým situáciám, a čím viac podliehame zlým stravovacím návykom, tým viac ich pribúda.

Oxidatívny stres a jedlo

Pri jedle sa zastavme!

Jedným z najagresívnejších voľných radikálov je oxidovaný cholesterol, ku ktorému našinec dôjde veľmi ľahko.

Tiež nadovšetko milujete nad ohňom opekané špekačky a tučné mäsá, najlepšie od jari do jesene, ako počasie dovolí?

Potom svoje telo výdatne zásobujete práve oxidovaným cholesterolom a antioxidanty majú čo robiť, aby jeho škody napravili.

Aby sme však neboli nespravodliví. Naši zlodeji vznikajú v tele prirodzene a v primeranom množstve ich potrebujeme. Bez nich by nemohli fungovať radikály životne dôležité pre biochemické procesy, ako je napríklad obranná imunitná reakcia alebo metabolizmus tukov, sacharidov a bielkovín. Voľnými radikálmi teda platíme daň za svoju existenciu, za to, že môžeme okysličovať tkanivá, dýchať.