Čo sú to GMO (geneticky modifikované organizmy) a ako sa produkujú?

Martin Chudý; spracovala: Dagmar Baluchová | 23. apríl 2018
Čo sú to GMO (geneticky modifikované organizmy) a ako sa produkujú?

Vo svete ich poznáme pod skratkou GMO, no mnohí ľudia netušia, čo to presne znamená. Čo nám môžu dať alebo vziať tieto nové upravené organizmy? Martin Chudý, konzultant pre optimálne zdravie a výživu (http://martinchudy.blogspot.sk), vám to prezradí.

GMO je skratka pre geneticky modifikované organizmy a tento pojem sa stáva čoraz viac predmetom mnohých diskusií a sporov nielen medzi vedcami, ale aj na najvyššej politickej úrovni.

Čo sú to GMO a ako sa produkujú?

Napriek tomu, že mnohí ľudia dodnes nevedia, čo to je GMO, tieto upravené organizmy sú už na trhu desiatky rokov. Už od r. 1982 sa používajú geneticky modifikované baktérie s génom pre ľudský inzulín na tvorbu hormónu inzulín, ktorý využívajú diabetici.

Genetické manipulácie sa využívajú aj pre vytváranie nových liekov a majú široké využitie v medicíne. Čo sú to teda geneticky modifikované organizmy (GMO)?

GMO sú výsledkom laboratórneho procesu, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnútia do génu druhého organizmu, čo sú väčšinou nesúvisiace rastliny alebo živočíchy.

Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat, alebo dokonca ľudí. Vďaka genetickému inžinierstvu teraz môžeme skombinovať prakticky čokoľvek.

Vedci vytvorili už také kombinácie, ako:

  • gény pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, ktorý by použili pre výrobu nepriestrelných viest
  • gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú
  • gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme
  • naklonované mačky svietili v tme
  • jed zo škorpióna vložili do kapusty
  • do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie
  • do vajec vložili chemoterapeutický liek
  • gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu

To nie je všetko...

Vedci sa snažia napríklad vytvoriť kravy, ktoré budú produkovať ľudské materské mlieko. Realitou už sú geneticky modifikovaní ľudia s génmi od viacerých osôb a toto odvetvie sa pomerne rýchlo rozvíja.

Niekto by mohol povedať, že je úžasné, že si možno raz budete môcť vybrať farbu očí, vlasov, pokožky či výšku a schopnosti vášho dieťaťa. Ale je to skutočne to, čo chceme? Okrem toho, takéto neprirodzené manipulácie s génmi môžu mať nepredstaviteľné následky.

Ako každý živý organizmus, aj GM rastliny a živočíchy sa rozmnožujú a rozširujú. Po uvoľnení do životného prostredia sa nedajú vziať späť a môžu vytvárať neznáme a nové látky, spôsobujúce napríklad alergie alebo úplne nové ochorenia.

Navyše, genetické inžinierstvo je stále len „v plienkach“ a vkladanie nových génov nie je vôbec presné a prenos týchto génov môže narušiť jemne regulovanú sieť DNA v danom organizme.

Nestabilné je už samotné vkladanie nových génov do živých organizmov. Keďže tie majú prirodzené bariéry, ktorými sa chránia pred vstupom cudzej DNA, genetickí inžinieri musia nájsť spôsoby, ako prinútiť DNA z jedného organizmu vstúpiť do DNA iného organizmu. 

Tieto metódy zahŕňajú:

  • použitie vírusov a baktérií, ktoré „infikujú“ zvieracie alebo rastlinné bunky s novou DNA
  • nanášanie DNA do malých kovových guliek, ktoré vystrelia so špeciálnou zbraňou do buniek,
  • vstrekovanie novej DNA do oplodnených vajíčok veľmi jemnou ihlou
  • použitie elektrických šokov pre vytvorenie dier v membráne pokrývajúcej spermie, a potom nanútenie novej DNA do spermií cez tieto diery
  • nová technológia „double strand RNA“ (dsRNA), pri ktorej vedci nemusia vstrekovať cudzie gény alebo pesticídy do inej plodiny. Namiesto toho bude GM plodina vytvárať typ genetickej informácie, nazvaný double-stranded RNA. Táto nová dsRNA pozmení spôsob, akým sú gény vyjadrené. Prvou GM plodinou s touto technológiou majú byť GM jablká s názvom GMO Arctic® Apple, ktoré vďaka tejto technológii nezhnednú po prekrojení. 
Biotechnologické spoločnosti a rôzne inštitúcie tvrdia, že GMO sú absolútne bezpečné a že DNA z geneticky modifikovaných organizmov je rovnako bezpečné ako DNA akéhokoľvek iného prirodzeného organizmu. 

Tieto ich vyjadrenia údajne potvrdzujú vedecké štúdie, ktoré, samozrejme, sami vedú. Napriek tomu s nimi mnohí vedci nesúhlasia a viaceré vedecké štúdie potvrdili, že tvrdenia biotechnologických spoločností nemusia byť pravdivé.

Napríklad už samotný rekombinantný hormón inzulín (Humulín), určený pre diabetikov, bol vystavený kritike a podozreniu, že môže predstavovať riziko pre jeho užívateľov.