CVIKLA: posilní vašu imunitu a pripraví vás na mrazivé dni
Cvikla, to nie sú len zavárané kocky v sladkokyslom náleve. Sterilizovaná podoba tejto mimoriadne zdravej zeleniny už odradila mnohých, no je to veľká škoda. Cvikla má pestré využitie, a navyše váš organizmus vzpruží a pripraví na mrazivú zimu.
Cvikla pre silnú imunitu
Nie nadarmo je známa koreňová zelenina považovaná za červené zlato. U nás je cvikla spätá s používaným názvom červená repa a možnostiam jej využitia dlho nebol venovaný dostatok priestoru.
Väčšina z nás si repu pamätá v malom tanieriku, pokrájanú na kocky a zaliatu až po okraj vlastnou šťavou. Prípadne sme ju dostávali s chrenom. Tí, ktorí si túto kombináciu obľúbili, jej holdujú dodnes, avšak, tá druhá skupina nad cviklou dodnes ohŕňa nosom.
CHREN ako pomôcka pri chudnutí?
Neprávom, pretože táto červená kráska obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok a dá sa pripraviť tak chutne, že si ju každý nakoniec zamiluje. Vitamín C obsiahnutý v červenej repe sa výborne hodí práve pre jesenné obdobie, ktoré je pre imunitu poriadnou záťažou.
Samotná cvikla zmierňuje aj infekcie dýchacích ciest a prispieva k ich dobrej obranyschopnosti. Navyše obsahuje vzácne minerálne látky a celý rad vitamínov skupiny B. Nakoľko sa jej konzumácia odporúča aj pri ochoreniach pečene, látky v nej obsiahnuté prečistia organizmus a dodajú mu lepšiu vitalitu.
Dlhá história
Možno ste netušili, že cvikla patrí k najstaršie požívaným druhom zeleniny v Európe. Zatiaľ čo iné, omnoho domestikovanejšie druhy boli dovezené z objavných plavieb až v stredoveku alebo neskôr, červená repa sa na Starom kontinente udomácnila niekoľko storočí pred naším letopočtom.
V záznamoch sa uvádza, že ju konzumovali už starí Rimania. A nielen oni – túto koreňovú zeleninu si obľúbili Portugalci i starovekí Gréci. Na Ďaleký východ sa dostala až o pár storočí neskôr, keď už v Európe bola dávno „varená-pečená“.
V minulosti sa však nevyužíval iba koreň, ale aj samotné mladé listy, ktoré zdobili honosné stoly a ulovené mäso. Listy, ktoré chutia podobne ako špenát, v jedálničku Francúzov pretrvali dodnes a pomaly sa s ich príjemnou chuťou oboznamujeme aj my.
