Fluoridové klamstvá a podvedení zubári. Kto viedol štúdie o bezpečnosti fluoridu?

Fluoridové klamstvá a podvedení zubári. Kto viedol štúdie o bezpečnosti fluoridu?
14.12.2017 v kategórii Zdravie, autor Martin Chudý; SPRACOVALA: Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Kto viedol štúdie o bezpečnosti fluoridu a prečo by mali byť zubári podvedení? Boli odhalené tajné spisy, ktoré pojednávajú aj tom, že uznať, že vodná fluoridácia je nebezpečná neprichádza do úvahy. Prečo?

Muž, ktorý prehlásil fluorid za bezpečný Vedec Harold Hodge z University of Rochester v roku 1957 prehlásil, že fluorid je v koncentrácii 1 ppm (1 mg/l) absolútne bezpečný. Dnes však už vieme, že Harold Hodge bol zároveň spolukoordinátor The Human Radiation Experiment, v ktorom hospitalizovaným pacientom v Rochestri and Oakridge pichali injekčne plutónium.

Jeho účasť na tomto projekte bola odhalená počas prezidentských vyšetrovaní týchto experimentov. Takže, zatiaľ čo prehlasoval fluorid za bezpečný, nič netušiacim ľuďom pichal plutónium a urán. Prečo by to však tento „mierumilovný“ pán robil?

Hodge bol hlavným toxikológom Manhattan Project, čo bola skupina vedcov a inžinierov, ktorí vyvinuli atómové bomby pre 2. svetovú vojnu. Hodge bol zodpovedný za hodnotenie toxicity chemikálií používaných na výrobu bômb. Jedna z nich bola fluorid.

Keďže pri výrobe bomby z uránu a plutónia je potrebné veľké množstvo fluoridu, Manhattan Project viedol viaceré experimenty na jeho toxicitu. Keďže sa už vtedy vedelo o jeho nežiaducich účinkoch na ľudí, dobytok či rastliny, bolo potrebné zmierniť verejný odpor voči fluoridovým emisiám, aby sa predišlo prípadným ďalším žalobám.

Kto viedol štúdie o bezpečnosti fluoridu?

Ďalším podporovateľom vodnej fluoridácie bol Robert Kehoe z Kettering Laboratory, súkromného toxikologického laboratória, ktoré produkovalo množstvo správ a štúdií na bezpečnosť fluoridu. Ako sa neskôr ukázalo, Kettering Laboratory bolo sponzorované The Aluminum company of America (ALCOA), The Aluminum company of Canada, The American petroleum institute, DuPont, Kaiser Aluminum, Reynolds Metals.

Kehoe bol tiež členom Fluorine Lawyers Committee (výbor právnikov pre obhajobu fluoridu), ktorý pripravoval rozsiahlu defenzívu pre súdne spory ohľadom fluoridu. V rámci odhalených tajných spisov Manhattan Project and the Atomic Energy Commission, Christopher Bryson zistil, že

Príbeh vlákninovej hypotézy
Prečítajte si tiež:

Príbeh vlákninovej hypotézy

Jedna taká odhalená korešpondencia z Atomic Energy Commission z 8. októbra 1947 uvádza: „Informácie, ktoré by vyzývali alebo by mali tendenciu podporiť tvrdenia proti Atomic Energy Commission, alebo jeho dodávateľom, napríklad časti článkov, ktoré majú byť zverejnené, by sa mali zmeniť alebo odstrániť.“

Je jasné, že ak by sa vodná fluoridácia uznala za zdraviu škodlivú, U.S. program pre nukleárne bomby, a tiež mnohí iní znečisťovatelia prostredia vďaka fluoridu, ako hlinikárske spoločnosti a výrobcovia hnojív, by boli nechaní napospas masívnym súdnym sporom. Predstava, že by Harold Hodge niekedy priznal, že vodná fluoridácia je nebezpečná neprichádza do úvahy, pretože to by mohlo znamenať koniec pre U. S. program pre nukleárne zbrane.


Zdroj foto: istockphoto.com

Podvedení zubári

Jediná úloha, ktorú zostávalo urobiť, bolo presvedčiť verejnosť, že fluorid je bezpečný a v správnej koncentrácii vo vode je zdraviu prospešný. Tejto úlohy sa ujal synovec Sigmunda Freuda, Edward L. Bernays, nazývaný aj „otec verejných vzťahov" pre jeho brilantne vykonaný marketing pre tabakový priemysel.

The National Institute of Dental Research vybral Bernaysa ako vedúcu osobu za fluoridovú kampaň, ktorá mierila na všetkých lekárov a zubárov v USA. V 40-tych a 50-tych rokoch sa v USA vysielali TV reklamy, kde lekári a zubári podporovali všetko od cigariet až po pesticídy, preto presvedčiť pár autorít (zubárov), aby povedali „pravdu" o fluoride vôbec nebol problém.

Ak by to vyšlo, prakticky by sa odstránili náklady na finančne náročnú likvidáciu priemyselného fluoridu a ešte by na tom aj zarobili. Mnoho zubárov a lekárov však dodnes nevie, že fluorid vo vode nie je farmaceutický stupeň fluoridu, ale toxický vedľajší produkt z tavenia hliníka a fosfát z hnojárenského priemyslu.