Tejpovanie - Kedy áno a kedy nie?

Aj vy ste si od istého času začali všímať zvláštne farebné lepiace pásky, ktoré majú ľudia nalepené na ramenách, krku, či na nohách? Nie, nejde o estetickú záležitosť. Tejpovanie sa aplikuje za účelom rehabilitácie a dnes už ide o štandardnú metódu používanú v športovej a rehabilitačnej medicíne, a to pri rôznorodých problémoch s pohybovým aparátom.
Liečba aj prevencia
„Tejpovanie“ nie je žiadnym módnym výstrelkom, ide o skutočne účinnú a praxou overenú metódu. Avšak striktne tu platí jedno pravidlo – aby vám padlo naozaj na osoh, musí ho vykonať odborník (zdá sa totiž, že v poslednej dekáde tejpuje hocikto).
Človek, ktorý sa bude starať o váš kinesiotape, by mal mať pre túto aktivitu absolvovaný certifikovaný kurz a mal by mať v rámci svojej profesie dostatočné medicínske znalosti.
V praxi to znamená, že svoje telo by ste mali zveriť do rúk vyštudovaného fyzioterapeuta, trénera, lekára a nepodľahnúť „rýchlokvaseným“ radcom pre všetko. Samotné tejpovacie pásky sú skvelým doplnkom stabilizácie kĺbových a svalových štruktúr. Možno ich používať ako prevenciu aj súčasť liečby. Účel pritom určuje odborník, ktorý by mal mať v ruke vašu podrobnú diagnostiku. Urobí si ju sám, alebo mu ju donesiete od ošetrujúceho lekára. Tejpovaním sa v podstate nedá nič pokaziť, avšak môže byť aj zbytočnosťou, ak nie je urobené správne a bez poznania pacienta.
Chce to odborníka
V ponuke je v podstate jeden typ tejpovacej (kinesiotape) pásky, avšak využiť sa dá pre rôzne účely. Niektorí fyzioterapeuti kladú väčší dôraz na variabilitu a rozoznávajú viacero druhov pások. Fixačná páska slúži už podľa názvu k fixácii a spevneniu svalových či kĺbových štruktúr. Mala by byť preto pevná, aby danú partiu skutočne zafixovala.
Pásky, ktoré sa používajú na kinesiotape sú o čosi elastickejšie a pružnejšie. Nemali by nás obmedzovať v pohybe a ich devízou je napodobenie vlastností ľudskej kože. V ambulancii fyzioterapeuta alebo lekára sa s týmto druhom stretnete tak pri akútnych problémoch s pohybovým aparátom, ako aj pri chronických stavoch. Momentálne sú vďaka svojej flexibilite a variabilite najvyužívanejším spôsobom tejpovania.
Základom kinesiotapu je prevažne elastické vlákno polyuretánu omotané priadzou z bavlny. Adhéziu (priľnavosť, prilepenie) zaručuje lekárska živica.
S tejpami sa možno pohodlne kúpať a pohybovať. Pomerne čerstvým prístupom je dynamické tejpovanie s vysoko elastickými páskami. Tie sa stávajú súčasťou a doplnkom tejpovania. Tejpujú celý pohybový reťazec a je možné ich roztiahnuť do šírky i do dĺžky.
Pre aktívnych športovcov, aj po úrazoch
Samotných účelov je veľké množstvo – od prekrvenia, fixácie, liečby hematómu, až po spevnenie, liečbu natrhnutia či natiahnutia svalu, korektúru pohybu. Konkrétnym príkladom môže byť napríklad preťaženie deltového svalu, alebo skupín svalov ramenného pletenca u tenistov, kde správne nalepené tejpy nahradia, preberú zodpovednosť za iné svaly, čím ich nechajú oddýchnuť.
U iného tenistu však možno treba silu v oblasti ramenného pletenca zvýšiť – vtedy sa mení aj technika a spôsob nalepenia. „Lepiť“ sa pritom dá takmer hocijaká časť tela (pri každej je však nutné dokonalé poznanie svalových, nervových a kĺbových štruktúr). Chrbát, rameno, lakeť, zápästie, koleno, zadná i predná časť stehien – pásky sa ľahko prispôsobia svojmu účelu.