Zastavuje sa nám srdce, keď si kýchneme?
Ak ste správne vychovaní a nasledujete tradíciu väčšiny Slovákov, keď si niekto kýchne, prvé čo vám napadne je zrejme povedať na zdravie. Napadlo vám ale niekedy rozmýšľať nad tým, prečo skutočne kýchame a čo sa deje v našom tele počas kýchnutia?
Kýchnutie môže byť napríklad jedným z obranných mechanizmov organizmu, kedy sa nos snaží očistiť od prachu a odpadu. Keď je vnútro nosovej dutiny dráždené, zavrieme oči, zhlboka sa nadýchneme a naše hrudné svaly vytlačia vzduch z pľúc veľkou rýchlosťou cez nos, aby tak mohli vyčistiť všetko to, čo telo vyhodnotilo ako nežiaduce.
Ako to teda vlastne je s tým mýtom o zastavovaní srdca?
Toto je jeden z mýtov, v ktorých by sme v postate mohli nájsť i štipku pravdy. Zamyslite sa nad pozíciou srdca v našom tele. Je poriadne blízko pľúc a keď naberáme hlboký dych (pred kýchnutím), môže sa aktivovať dlhý nerv nazývaný nervus vagus (vedie z mozgu až do hrubého čreva), ktorý má okrem ostatných zodpovedností na svedomí aj vysielanie signálu srdcu, aby spomalilo.
Toto je zároveň aj odpoveďou na to, ako nám niekoľko hlbokých nádychov môže pomôcť spomaliť srdcovú frekvenciu a upokojiť sa, keď sme v strese.
U niektorých ľudí teda môže hlboký dych, ktorý urobíme pred kýchnutím aktivovať nervus vagus natoľko, že srdce spomalí alebo dokonca vynechá úder. Avšak u väčšiny ľudí srdce naďalej funguje v normálnom rytme aj počas kýchania.
Aj keby ste boli v skupine, ktorej srdce spomalí, či vynechá úder počas kýchnutia, nie je to nič, čoho by ste sa mali obávať. Srdce totiž bije v priemere asi 70 až 90 krát za minútu. Problém nastáva, až ak sa srdce naozaj zastaví na viac ako štyri alebo päť sekúnd. Vtedy môže človek stratiť vedomie a prípadne potrebovať resuscitáciu. To ale nie je prípad, ktorý sa deje pri kýchaní.
Žiť zdravo a fit a nezbankrotovať pri tom? Takto to ide