FIT štýl running team naprieč Malými Karpatmi: STEFANIK TRAIL STAGE 4
Stefanik Trail je jeden z mnohých zaujímavých trailových behov na Slovensku. Ktorý sme nedávno odbehli ako štafeta FIT štýl Running Team. Beh je rozdelený na 7 úsekov, zápisky sú teda bežeckým denníkom pocitov a skúseností siedmych rôznych FIT štýlakov. Ponúkame tak zaujímavé vnímanie behu, priestoru, času, tempa, rýchlosti a všetkého, čo s behom súvisí.
S Luckou som sa zoznámila iba nedávno. No takmer ihneď sme „si sadli“, najprv tematicky – teoreticky a čoskoro i v teniskách. Dobre sa nám spolu behá, lebo máme takmer rovnakú kondíciu, vytrvalosť, tempo a aj ošiaľ, ktorý nás zobudí ráno skôr ako budík, aby sme skočili rovnými nohami do tenisiek.
Vyspovedala som Lucku, ako sa jej na behu páčilo
Ako si trénovala, ked’ si sa dozvedela, že ideš na ST a aké zmeny to vyvolalo v tvojich tréningoch?
Príprava na ST bola pre mňa celkom rozpačitá, keďže som od behu mala polročnú pauzu kvôli pätnej ostrohe a seriózne trénovať som začala až v apríli. Prvé dva týždne ma bolelo asi všetko. Potom prišiel na konci apríla beh Baba-Kamzík, kde sa mi bežalo úplne super, ale bolo mi jasné, že na kopcoch musím ešte popracovať. Tak som si kopčeky raz do týždňa dala do rozvrhu plus s posilovačkami nôh. Vedela som, že ma čaká nastúpať cca. 1000 m.
Ako sa ti páčilo na štarte na Bradle?
Štart bol pre mňa najkrajším zážitkom z týchto pretekov vôbec. Na Bradlo sme prišli tesne po západe slnka a bolo úplne jasno, takže sme neskôr videli hviezdy (trochu viac ako v okolí Bratislavy 
). Tesne pred štartom sme sa presunuli na kopec, ktorý mali bežci hneď na úvod vybehnúť, aby sme mohli povzbudzovať Vladku z nášho tímu. Bola úplná tma a keď začali vybiehať, z trávy svietili iba čelovky a z diaľky vypadali ako svetlušky.
Ako si sa cítila tesne pred svojim vlastným štartom?
Netrpezlivo. Ja som bežala až štvrtá (štartovala som asi o 6:30 h ráno), ale bola som s teamom už od večera, čiže to bolo dosť čakania.
Prešla si si trasu, či si si ju preštudovala na mape alebo si sa úplne spoliehali na značenie?
Okolie Karpát mám už celkom prechodené, ale Sološnícku dolinu som veľmi nepoznala, tak som si trasu išla prejsť. Nie som veľmi orientačne zdatná, čiže som to nechcela nechať na náhodu. Keď som na pretekoch šliapala hore kopcom, bola som rada, že som trasu predtým prešla. Vedela som, že niekde to stúpanie nakoniec skončí.
Išla si podľa plánu, bola si spokojná s tým, ako si zvládla trasu?
Mala som v hlave nejaký limit, do ktorého som sa chcela trafiť a vyšlo mi to, čiže v zásade spokojnosť.
Čo bolo najťažšie?
Asi čakanie na môj úsek od večera. Okolo 3 ráno ma chytila hrozná únava a zima, ale jasne, že keď sa priblížila hodina štartu, tak ma adrenalín zobudil. A potom prvý výstup, lebo bol nekonečne dlhý.
Čo ťa prekvapilo na trase, s čím si nerátala, či už negatívne alebo pozitívne?
Pozitívne ma prekvapilo počasie, jún bol dosť horúci a čakala som celkom výpek. Ale počas môjho úseku sa zatiahlo, začalo fúkať a trochu pršalo, takže to bolo veľmi príjemné.
Chodíš na trailové behy takýchto rozmerov?
Väčšinou behám cestné, aj keď traily mám radšej a toto bol jeden z najkrajších. Dlhší ako tento som bežala iba Babu-Kamzík, ale s menším prevýšením.
Čo sa ti na pretekoch ako takých najviac páčilo?
Atmosféra a náš team. Mám štafetové behy oveľa radšej. Všetko, čo človek zažíva na pretekoch jednotlivcov, mi pri štafetovom behu príde silnejšie, lebo človek bojuje za team a cíti aj určitú zodpovednosť a na druhej strane je tu viac zážitkov, zábavy a nových priateľstiev. Na ST atmosfére bolo presne toto cítiť. Napriek tomu, že sú to náročné preteky, ľudia sa na svoje trasy istým spôsobom tešili a čas na občerstvovačkách nebol iba priestor pre sťažovanie sa, ale na zdieľanie super nálady a zážitkov.
"Ďakujeme Lucka a ja už viem, že ťa čoskoro čaká oveľa ťažší trail, ako bol tento. Teším sa, že ho budeš bežať opäť vo farbách nášho FIT štýl running teamu, dokonca s nejedným členom nášho Stefanik trail tímu. Ale o tom až v októbri."
Angie.