Poďme sa potápať. Čo by ste mali vedieť o potápaní s prístrojom?
Leto je za dverami a tak všetci, ktorí podľahli čaru fenoménu športu a pobytu v prírode menia bežky a zjazdové lyže za letné športové prostriedky, techniku a pomôcky.
Medzi nie celkom všedné voľnočasové aktivity patrí aj potápanie s prístrojom. Ak hodláš v tejto letnej sezóne skúsiť čosi nové, ponúkame ti niekoľko rád a tipov od Roberta Korima, inštruktora potápačského centra Aronnax v Bratislave.
Čo je vlastne „potápanie“ v súčasnosti?
Aj keď nejestvuje celkom presná definícia pojmu „rekreačné potápanie“, pravdepodobne si väčšina z nás pod ním, na rozdiel od profesného potápania, predstaví trávenie voľného času. Je užitočnou, dušu povznášajúcou aktivitou, ktorá mnohým prináša radosť a zábavu.
V rámci napĺňania týchto cieľov je preto v iných jazykoch nazývané aj ako „športové potápanie“ či „fundiving“. Chápanie rekreačného potápania súčasnosti je zvyčajne definované v rámci dodržiavania určitých limitujúcich parametrov ponoru. Týmito vymedzujúcimi mantinelmi sú tradične:
- hĺbka do 39 metrov,
- partnerský spôsob potápania
- časovo limitované zostupy
- potápanie na otvorenej vode
V minulosti toto klasické delenie dopĺňalo aj dýchanie najbežnejšieho média – stlačeného vzduchu. Dnes, keď sa okrem vzduchu v rekreačnom potápaní často dýchajú aj kyslíkom obohatené zmesi (nitrox), stráca tento kedysi učebnicový parameter svoje opodstatnenie.
Hĺbkové obmedzenie do 39 metrov (namiesto logickejších 40 metrov) je odvodené z imperiálnej sústavy jednotiek, kde 130 ft (stôp) zodpovedá približne 39 metrom.
Prekračovanie tejto hĺbky znamená vystavovať sa zvýšenému riziku „dusíkovej narkózy“ – opojenia z hĺbky, ako sa nazýva znížený stav vnímania spôsobený dýchaním stlačeného vzduchu.
V hĺbkach pod 30 metrov tiež enormne stúpa spotreba dýchaného plynu a vplyvom jeho zvýšenej hustoty sa v porovnaní s menšími hĺbkami ťažšie dýcha. Aj preto sa v poslednom desaťročí preferuje skôr hĺbkový limit na úrovni maximálnych 30 metrov.
Rekreačné potápanie vylučuje sólové ponory. Partneri si spolu ponor naplánujú, partnersky realizujú a aj vyhodnotia. Aj keď miera závislosti od svojho druha nie je pri tomto spôsobe potápania neprimerane vysoká, jestvujú v športovom potápaní aj situácie, keď je žiadaná.
Na druhej strane, spoločné objavovanie krás podvodného sveta je oveľa intenzívnejšie. A určite aj príjemnejšie, ako by tomu bolo v prípade samostatných zostupov.
Časové limity je treba v rekreačnom potápaní chápať ako opatrenie, ktoré má zamedziť potrebe nejakých špeciálnych procedúr a postupov počas výstupu. V prípade dodržania týchto časov môže potápač v ktoromkoľvek okamihu ponoru začať vystupovať a vynoriť sa priamo na hladinu.
Ak by ich prekročil, bol by nútený vykonať pri výstupe na hladinu viacero takzvaných „dekompresných zastávok“ v určitých hĺbkach, na určitý čas. Takýto stupňovitý výstup sa využíva v technickom potápaní, ktoré charakterizujú väčšie hĺbky a dlhšie časy.
V protiklade s potápaním sa do jaskýň, zatopených banských priestorov, vnútra vrakov alebo iných objektov, znamená otvorená voda nad hlavou pre potápača voľný prístup ku hladine.
Prerušenie ponoru s následným výstupom na povrch preto patrí k bežným algoritmom riešenia neštandardných situácií v rekreačnom potápaní.
Zostupy, ktoré prekračujú rámec uvedených obmedzení, zaraďujeme väčšinou do oblasti technického alebo komerčného potápania. Vyžadujú oveľa vyššiu úroveň tréningu, výstroja, plánovania aj zabezpečenia zostupov.
Kto sa môže potápať?
Už dávno sú za nami časy, keď bolo potápanie oprávnene spájané s predstavou vyšportovaných mládencov s imidžom dobre trénovaného „žabieho muža“ špeciálneho komanda vojenského námorníctva.
Vývoj v konštrukcii dýchacích prístrojov, užitočné pomôcky, akými je kompenzátor vztlaku či potápačský počítač, sprístupnili rekreačné potápanie takmer všetkým vrstvám obyvateľstva bez rozdielu veku, pohlavia či úrovne telesnej kondície.
Potápanie je v súčasnosti „IN“. Sme svedkami toho, ako sa potápajú mladí, starí, chudí aj „lepšie stavaní“ športovci aj odborníci na diaľkový ovládač televízora, ba aj hendikepovaní či slepí. Trendom je takzvaný „family diving“, v rámci ktorého sa potápa celá rodina, od tínedžerov až po starých rodičov.
Podmienky účasti pre vstup do kurzu potápania
Zaraďujeme sem najmä:
- vek
- zdravotný stav
- plaveckú schopnosť
Mladší potápači do 10 rokov sa môžu zúčastňovať len rôznych vstupných programov v kontrolovanom vodnom prostredí. (Bubblemakers, Future Buddies, Pool Diver...) Minimálna veková hranica pre vstup do kurzu JOWD – Junior Scuba Diver je 10 rokov.
Takto certifikovaní potápači sa môžu ponárať v sprievode profesionálov (Inštruktori alebo Divemasteri) alebo zákonných zástupcov (rodičia alebo poručníci) v prípade, že sú súčasne aj certifikovanými potápačmi.
Mládež od 15 rokov už vstupuje do riadneho kurzu potápania s prístrojom OWD – Open Water Diver. U neplnoletých do 18 rokov je potrebný písomný súhlas rodičov.
Pod primeraným zdravotným stavom sa v našom prípade chápe úroveň nepresahujúca bežný populačný priemer. Mal by to byť jedinec, ktorý netrpí chorobami srdca a pľúc. Určité obmedzenia sa vzťahujú na astmatikov, diabetikov aj nevidomých.
Jasnými kontraindikáciami sú oslabenia, ktoré môžu spôsobovať náhle bezvedomie, či už sú nervového alebo iného pôvodu. Z účasti na kurze sú automaticky diskvalifikovaní jedinci s trvalým návykom na alkohol, drogy či ďalšie omamné látky.
Vzhľadom na celkom pochopiteľný nedostatok štúdií o pôsobení tlaku na ľudský plod sú z potápania dočasne vylúčené aj tehotné ženy. V súčasnosti nie je na vstup do kurzu potrebná lekárska prehliadka.
Účastníci výcvikových programov (alebo ich zákonní zástupcovia) len podpisujú „Vyhlásenie o zdravotnom stave“. Je veľmi zložité určiť konkrétnu úroveň telesnej kondície potrebnej pre účasť v kurze potápania. V zásade ide o taký stav, ktorý nebráni v pestovaní ďalších vodných športov. Ide skôr o pocit bezpečia a komfortný pohyb vo vode.
Adept potápačského kurzu by, pochopiteľne, mal vedieť plávať. Pod plaveckou zdatnosťou sa vo výcviku potápania rozumie:
- schopnosť preplávať 200 m
- udržať sa na hladine bez pomoci aspoň 10 min
- skočiť z výšky jedného metra do hlbokej vody
- ponoriť tvárovú časť hlavy do vody
Na úvodnej praktickej lekcii kurzu sa uvedené zručnosti preskúšajú „Testom plaveckých schopností“.