Halový majster Európy, šprintér, atlét - Čo všetko o sebe prezradil Ján Volko?
"Atletika je kráľovná športov a šprint kráľovskou disciplínou s veľkou konkurenciou," tvrdí Ján Volko. Do širokého povedomia sa dostal, keď v roku 2017 získal v Belehrade na halových majstrovstvách Európy striebornú medailu v behu na 60 m. Dostal sa tak medzi európsku a svetovú špičku šprintérov a v neposlednom rade dosiahol aj nový slovenský rekord (6,58 s).
Áno, šprint nie je disciplína, ktorá by vládla masovej obľube, ale je to bežecká disciplína, s ktorou sa v rámci tréningov stretávajú aj amatérski bežci. Je súčasťou intervalových úsekových tréningov, kedy má rekreačný bežec šancu zistiť, aká neskutočná rýchlosť a sila je tých necelých 7 sekúnd na 60 metrov. Schválne, vyskúšajte si ich pri najbližšom svojom tréningu.
Janko sa dostal k šprintu, keď mal 17 rokov. Športoval od útleho veku a postupne prechádzal atletickými disciplínami a tímovými športmi (futbal). Dnes 22-ročný šprintér bojuje za klub Naša atletika a rok 2019 odštartoval slovenským rekordom na 300 m (33,76 s).
Vo februári len stotinu sekundy zaostal za prvým miestom na IAAF World Indoor Tour, ale potom odletel so svojím tímom do Glasgowa. Nie práve v 100 % stave a s bežeckým poranením. Takmer do posledného momentu nebolo isté, či sa postaví na štart a nakoniec sa postavil na stupienok pre zlato! Získať prvenstvo na majstrovstvách Európy a spraviť radosť celému národu dokázal za 6,60 sekúnd.
Janka som sa opýtala na také veci, ktoré sú nám blízke z hľadiska ľudského a z hľadiska neustále motivujúcich sa rekreačných bežcov. Ale keďže sa bavíme o svetovej – slovenskej bežeckej špičke, bola som zvedavá aj na podmienky vrcholového športu na Slovensku.
Kedy nastal ten moment, keď ste začali veriť, že môžete v šprinte dosiahnuť svetovú úroveň?
"Stále je to pre nás neuveriteľné. Mítingy a preteky, ktoré sme prednedávnom pozerali len v televízii, sú pre nás každoročnou súčasťou a motiváciou. Keď vieme, v akých podmienkach sa pripravujeme, naše výkony sú ešte hodnotnejšie."
Atletika je kráľovná športov a šprint kráľovskou disciplínou s veľkou konkurenciou. Byť súčasťou európskej a svetovej špičky znamená snívať a plniť si sny každými pretekmi.
Trénuje ťa dvojica trénerov Naďa Bendová a Róbert Kresťanko. Naďa má na starosti tvoje bežecké tréningy, Róbert má na starosti tvoje silové tréningy. Trénersky tím dopĺňa fyzioterapeutka Janka Závacká, ktorá ma na starosti regeneráciu, rehabilitáciu a strečing. Mne ihneď napadne otázka, žena trénerka – muž športovec – ako ste sa k sebe dostali? Ako ste si získali vzájomnú dôveru? Kto koho „musí presvedčiť“ – tréner zverenca alebo naopak?
"Celkom náhodou. Tréningová skupina Andrejky Bérešovej v bratislavskom klube KĽŠ Kryha, kde som trénoval, sa rozrástla natoľko, že ju musela rozdeliť. Ako bývalá maratónkyňa si nechala deti s vytrvalostnými predpokladmi a tie, čo boli rýchle a dobre skákali, sa dostali k trénerke Naďke, medzi nimi aj ja. Bolo to v septembri 2013. Začiatok našej spolupráce sa nezačal najšťastnejšie. Skákal som s chalanmi saltá a poranil som si meniskus. Bolo to naše najťažšie spoločné obdobie. V novembri ma operovali, vo februári 2014 znova."
V ťažkých chvíľach sa ale ukáže sila osobnosti a tímu.
Rovnako ako tento rok v Glasgowe. Nie je jednoduché získať si moju dôveru, ale trénerke sa to podarilo. Pri komunikácii so mnou (ako aj so všetkými jej zverencami) prekračuje formálny kontakt zameraný na požadovaný výkon. Má o nás hlbší záujem, ktorý nie je obmedzený len na náš športový výkon a odmenou je vyššia intenzita tréningu, zvýšená motivácia a prípadne aj vrcholové výkony.
Ak máme osobné problémy, nepokladá ich za bezvýznamné maličkosti, ktoré len rušia tréningový proces. Naopak, ak môže, pomôže. Získa si našu dôveru. Je veľký rozdiel v príprave a v podpore slovenského a iného svetového športovca?
Nakoľko lepšie podmienky reálne vplývajú na výkon?
"Zásadne. Materiálne a organizačné zabezpečenie je základom pyramídy športového výkonu. Čím širší je jej základ, čím kvalitnejší je základný kameň pyramídy, tým kvalitnejší športový výkon je na jej vrchole. No a vzápätí sa zamyslime, ako sme na tom my… a máme odpoveď na otázku ohľadom výrazne zúženej reprezentácie v poslednom období, úspechy jedincov, podporovaných rodinou a súkromným sektorom."
"Na sústredeniach a pretekoch sa stretávame so športovcami na mojej úrovni, ktorých podmienky sú neporovnateľne lepšie, ako máme my, ale aj s takými, ktorí sú na tom omnoho horšie. Nikdy sme sa nesťažovali na podmienky, výsledkami sme sa dokázali presadiť napriek, a možno práve kvôli tomu, a dnes sa snažíme poukázať na nedostatky, ktoré by sa dali zmeniť a vylepšiť. Zatiaľ bez úspechu a aj preto ideme vlastnou cestou. NAŠOU."
Nakoľko sa zapájaš do plánovania tréningov a nakoľko je to o „počúvaní“, čo tréneri nariadia?
"Do samotného plánovania tréningov sa veľmi nezapájam, pretože verím svojim trénerom a ich úsudku. Myslím si, že by som až tak veľmi nemal čím prispieť. Samozrejme, zaujímam sa o to, čo budem na tréningu robiť a občas aj vyjadrím svoj názor na daný tréning, ale tam to končí a vždy odtrénujem to, čo mi povedia."
Poznáme ťa ako veľmi vyrovnaného a pokorného športovca. Nemáš pochybnosti ani pri výsledku, s ktorým nie si celkom spokojní?
"Pochybnosti občas mám, ale verím mojim trénerom, že všetko ide podľa plánu. Ak príde výsledok, s ktorým nie sme spokojní, snažíme sa s tímom analyzovať, prečo to nevyšlo a väčšinou nájdeme rozumný dôvod. Veríme však, že všetko je tak ako má byť a ani neúspech ma neodrádza od ďalšej snahy. V tomto roku sme začali pracovať aj s mentálnym koučom a jeho práca je pre nás veľkým prínosom, najmä v komunikácii s médiami a zvládaním tlaku na výsledok."
Ako sa ti teda darí vysporiadať sa s tlakom súvisiacim s očakávanými výsledkami?
"Učíme sa to. Postupne sa nielen ja, ale aj môj tím učíme vyrovnať s touto situáciou. Pokiaľ budú slovenskí športovci chodiť na vrcholné podujatia s pocitom čo sa stane, keď zlyhajú, nemôžu podať výkony, ktoré od nich všetci očakávajú, nenaplnia svoje vlastné očakávania a frustrácia sa v nich bude prehlbovať."
Ak neuspejem, nebudem mať na prípravu budúci rok, ak neuspejem, vyhodia ma zo strediska, ak neuspejem, nedostanem na ďalší rok zmluvu, kontrakt, ak neuspejem, neuživím seba, prípadne rodinu a mnoho ďalších ak... Fikcia, ktorá ale do veľkej miery ovplyvňuje výkon športovca.
V našej krajine je podpora športu zameraná a podmienená len výkonmi. Podľa nás je dôležité podporovať pohybovo nadanú mládež (na základe množstva dnes už dostupných testov), vytvoriť im podmienky pre ich vývoj a rast, tak, aby pohybovo nadané dieťa malo šancu prejaviť svoj talent.
"Tak, ako to bolo v mojom prípade. Podporu som dostal v období, keď som to potreboval (zo súkromných zdrojov), aby som mohol svoj talent dokázať výsledkami. Až následne ma aj systém vyhodnotil ako „talentovaného”, pretože som výkonmi zapadol to tabuliek a dostal som podporu zo štátnych zdrojov."
"To je ako „nauč sa plávať a my ti potom napustíme bazén."
Čo je vrcholom roku 2019?
"Čo sa týka výkonov, tie sme veľmi neriešili ani v minulosti. Nikdy sme si dopredu nehovorili, že sa chcem posunúť dopredu o toľko či toľko... Uvidíme, čo prinesie sezóna. Potešilo by ma, keby som behal na úrovni osobných rekordov, prípadne ich prekonal. Či sa to však podarí, je vo hviezdach. V zimnej sezóne to boli HME v Glasgowe, kde sme výkonnostný cieľ určite splnili, v lete bude moja priorita Svetová univerziáda v Neapole, kde je oveľa väčšia šanca na úspech ako na MS v Dauhe. Tam to bude veľmi ťažké, nielen preto, lebo sa konajú v nezvyčajnom októbrovom termíne, ale aj v neštandardných podmienkach – obrovskej horúčave."
Máš vážneho súpera vo svojej disciplíne na Slovensku?
Šprint na Slovensku je v poslednom období na vzostupe a snáď k tomu prispeli aj moje výkony. Za posledné dva roky sa objavilo viacero nádejných šprintérov, čomu sa veľmi teším. Na Slovensku je momentálne mojím najväčším súperom Šimon Bujna.
Zaujímavosť o Jánovi Volkovi z oblasti technických parametrov:
Aký máš laktátový spád? Záleží od tréningu, ako aj aj od fázy športovej prípravy, v ktorej sa nachádzam. Ak dosiahnem LA 14,4 po 10 minútach mi klesne na 13,0. Pri laboratórnych meraniach zo 17,9 na 14,0.
Aká je tvoja najobľúbenejšia objemovka?
Moja „najobľúbenejšia“ objemovka je tréning 8 x 200 m s pauzami 3-3-1-3-2-1-2 min. Je to veľmi náročný tréning. V poslednom roku, čím som trénovanejší mi už až tak problém nerobí, preto sa tento tréning zaradil medzi moje obľúbenejšie. Myslím však, že nemám nejakú vyslovene najobľúbenejšiu objemovku.