Nový svet behu – virtuálne behy

Reálny virtuálne? Virtuálny reálne?

Virtuálny beh vlastne ani nie je virtuálny. Veď nebeháme pomocou modernej technológie s okuliarmi na očiach vo virtuálnom svete. Stále si musíme reálne obuť tenisky a ísť behať do reálneho sveta. Vedeli ste, že virtuálne behy tu boli už aj v minulom storočí? Len sme ich tak nevolali. Ale mali sme behy, napríklad s cieľom obehnúť republiku so zadefinovaným počtom kilometrov a časom. To, že kde tieto kilometre nazbieral za, povedzme 7 dní, bola jeho vec. Mal si ich len zaznamenávať bez akejkoľvek fyzickej kontroly či sledovania trasy.  Dnešné virtuálne podujatia sú už o niečo kontrolovanejšie: je potrebné sa registrovať, zaplatiť štartovné, dokázať, že bol beh odbehnutý v parametroch, v akých bol zadefinovaný a potom bežec získa odmenu a motiváciu vo forme zaslanej medaile, diplomu, zverejneného zoznamu a poradia. Mnohí bežci potrebujú túto formu uznania a nestačí im možnosť behať kdekoľvek, koľkokoľvek, akokoľvek. 

Ja osobne som zabehla iba jeden virtuálny beh – Beh pre zdravé prsia. Podarilo sa mi byť súčasťou aj jedného z najväčších podujatí, ktoré sa v roku 2020 mohli reálne uskutočniť – beh Od Tatier k Dunaju a jedného menšieho behu Mariatálsky štvanec. Potvrdila som si tým, že mi určite viac vyhovujú reálne behy. Stretnúť bežeckých známych, bežať s niekým – predbiehať, dobiehať, pozdraviť, usmiať sa na niekoho a finišovať v cieľovej rovinke za kriku tých, čo už dobehli. 

Najlepším benefitom virtuálneho podujatia pre mňa je možnosť odbehnúť si daný beh v limite povedzme týždeň. Nemusím skoro vstávať v presnú sobotu a niekam sa za podujatím presúvať na presný čas. Nemusím parkovať, stáť v rade na odloženie vecí a prezliekať sa do suchého oblečenia v šatni. Mnohí považujú za obrovské plus to, že nemusia bežať v dave, aj keď väčšina našich slovenských bežeckých podujatí sa nesie naozaj vo familiárnom duchu. No nemusia sa cítiť trápne, že bežia pomalšie, krivšie, že občas sa aj prechádzajú, že sú v tvári červení ako paprika, že dychčia ako lokomotíva alebo že nemajú posledný model bežeckej obuvi, či oblečenia. Ak mi beh v jeden deň nevyjde, stále mám týždeň, aby som ho dokončila. 

Organizátori možno stratili pár bežcov, ktorým chýba reálne podujatie, no určite získali nových, ktorí by sa inak hanbili zúčastniť sa. Pridajte sa aj vy, napríklad do FIT štýl Running Teamu – virtuálne na Facebooku alebo Instagrame.  

Súhlasíte s Martinom, ako on vníma bežeckú situáciu tohto obdobia?

,,Nemám za sebou veľa skutočných pretekov, s počtom by sa to dalo porovnať s virtuálnymi. Skutočné preteky majú atmosféru, ktorú na virtuálnych pretekoch nikdy človek nezažije. Ak by som mal tieto dva druhy pretekov porovnať, tak reálne preteky a plno odhodlaných bežcov okolo môže človeka naštartovať k výkonu, pri ktorom padajú aj osobné rekordy, ale na druhej strane, aj premotivovať a „odpáliť“ sa na začiatku a ledva dobehnúť.

Virtuálne preteky si odbehnem sám so sebou a keď mám krízu, spomalím a niekedy až zastanem a to, že ako dobehnem, mi je celkom jedno. Osobne je pre mňa dôležitejšie dobehnúť a užiť si beh a prírodu okolo, ako riešiť nejaký čas a tempo. Niekedy motyka vystrelí a zrazu sa ocitnem vo výsledkovej listine na miestach, na ktorých by som sa nikdy neocitol v reálnych pretekoch. 

Virtuálne preteky, ktoré som absolvoval boli tie, ktoré sa zrušili kvôli situácii. Prihlasoval som sa na ne, keď o korone nikto ani netušil. Štartovné som ponechal organizátorom a odbehol som beh sám. Radšej, ako si to celé presúvať na ďalší rok. Virtuálne som rád zabehol aj charitatívny beh za dobrú vec.

Nesúhlasím s názorom, že načo mám bežať virtuálne preteky a ešte si za to platiť. Myslím si, že je potrebné aj takýmto spôsobom podporiť organizátorov, a hlavne niektoré menšie behy, lebo niektoré preteky by sa už nikdy nemuseli uskutočniť.

A keď raz skončí toto obdobie, tak budem mať v zbierke účastnícke medaile, ktoré ho budú pripomínať. A samozrejme sa teším, keď už konečne budem môcť behať ozajstné preteky a virtuálne budú iba spomienkou.“

Virtuálne behy: áno alebo nie?

• by si sa inak nezúčastnil bežeckého podujatia,
• aj toto je pre teba príjemná forma socializácie,
• beháme pre radosť a nie pre umiestnenie, čas, či tempo,
• sme presvedčení o tom, že beh a jeho cena za štartovné je v súlade s naším presvedčením,
• máme pocit, že takto sa nám darí lepšie behať,
• by sme inak mali stres z behu, či z davu.

• máme pocit, že platíme za to, že beháme sami pre seba,
• si vieme zorganizovať cestu na beh do krajiny, kde sa dá behať reálne,
• si myslíme, že pocit z odbehnutého bežeckého podujatia si vieme nahradiť aj bez registrovania,
• beháme pre radosť a vlastne sa o svojom behu s nikým nedelíme, ani na sociálnej sieti, ani doma.

Napíšte nám do našej FB skupiny, na aký beh sa chystáte v roku 2021. 

Vaša Angie