Bojíte sa samoty?

Bojíte sa samoty?
18.4.2017 v kategórii Psychológia a vzťahy, autor Diana Mašlejová, foto: istockphoto.com

Samota je najprirodzenejším stavom. Sme sami, keď sa narodíme a sami, keď umierame.

Sme sami vo svojich myšlienkach a prežívaní. Zdieľanie s milovanými je, samozrejme, dôležitá a potrebná súčasť života, avšak, prijať svoju samotu je rovnako podstatné.

Britský psychiater Anthony Storr dokonca vo svojich knihách píše, že naučiť sa byť sám má pozitívne dôsledky na celý život a snaží sa rodičov presvedčiť, aby rozvíjali túto schopnosť už u svojich detí. Vraví, že žijeme v dobe, keď sa rodičia snažia dieťaťu vyplniť každú možnú voľnú chvíľu a neraz tak zabraňujú rozvinúť u svojich detí dostatočnú fantáziu a kreativitu, ktorá ich bude potom sprevádzať po celý život.

Predstavte si situáciu, že vaša kamarátka nestihne dohodnuté kino a vy stojíte pred kinosálou a uvažujete. Pozriete si film sama alebo pôjdete domov? Ľudia, ktorí majú radi samotu a neprekáža im, ostanú. Tí, ktorí na ňu nie sú zvyknutí sa pravdepodobne otočia.

Mohlo by vás zaujímať: Syndróm vyhorenia - čo to vlastne znamená a aké má fázy?

Psychológovia upozorňujú na to, že súčasná doba technológií potláča potrebu vlastnej samoty, a teda aj času na sebauvedomenie. Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí, pokiaľ majú na niekoho chvíľu čakať v reštaurácii či v kaviarni, ihneď berú do ruky mobil a začnú buď telefonovať, alebo sa rovno pripoja na sociálnu sieť. Urobia, skrátka, čokoľvek, len aby nemuseli čeliť vlastným myšlienkam.

Pri predstave, že by mali ísť sami do divadla, kina, alebo na kávu sa im ježia chlpy na tele a radšej zavolajú hocikoho, len aby v tom neboli sami. Tento postoj k samote sa stal v posledných rokoch, a to najmä vplyvom rýchleho, zaneprázdneného a hektického života, celkom prirodzený. Za správny ho však psychológovia nepovažujú.

Prečítajte si tiež: Keď ani veľa peňazí viac šťastia neprináša

Každý má svoju mieru potreby samoty. Vo všeobecnosti sa však považuje za zdravé venovať sa sebe hodinu denne. Nie, nemusíte mať obavy. Neznamená to, že si treba sadnúť na lavičku, 60 minút hľadieť do prázdna a uvažovať (hoci kreativite sa medze nekladú). Môže ísť o prechádzku so psom, beh so slúchadlami, upratovanie (pokiaľ je to pre vás relaxačná činnosť), alebo kúpeľ vo vani. Jednoducho, nájsť si priestor na to – zastaviť sa. Povenovať sa trochu vlastným myšlienkam a postojom, zhodnotiť a uvedomiť si samých seba.

Na druhej strane, je potrebné pochopiť a rešpektovať aj potrebu samoty druhého. Pokiaľ sa vám partner prizná, že si potrebuje na chvíľu oddýchnuť a byť sám, neznamená to nutne, že s vami nechce tráviť čas. Po prijatí jeho potreby dať mu čas na „vypnutie“ sa pravdepodobne skvalitní aj váš spoločný čas. Naopak, ak máte vy svoj ťažký deň a cítite, že túžite po krátkej single prechádzke či prečítaní pár stránok knihy, nenúťte sa do spoločnosti.

Ľudia, ktorí vás majú radi pochopia, že je namieste dopriať vám čas. Situáciu komunikujte láskavo a pravdivo, a najmä, nepotlačte v sebe danú potrebu. Mohlo by sa vám to vypomstiť. Malou pomôckou môže byť napríklad výrok typu: „Som veľmi rada, že sme znova spolu a tešila som sa na teba, ale potrebujem byť teraz na chvíľu sama a nechať si prejsť svoj deň v hlave, aby som mohla byť následne s tebou aj mysľou, a nie len fyzicky.“

Prečítajte si tiež: Osamelosť verzus samota. Ako to vlastne je?