Emocionálna vyspelosť: Naučte sa ovládať svoje emócie
Emocionálna vyspelosť neprichádza s vekom. Musíme do nej dozrieť inak. Ako? Cez zážitky, skúsenosti, štúdium, vzťahy a všeobecné vnútorné obohacovanie sa. Ako emocionálni jedinci dosahujeme lepšiu kvalitu života, máme svoje myslenie a konanie pod kontrolou, zlepší sa nám pracovný aj osobný výkon, naučíme sa lepšie si zorganizovať čas a máme tiež oveľa lepšie vzťahy.
Emocionálna vyspelosť z nás nerobí ľudí nadradenej hodnoty. Je však skvelým bonusom a cestou pre spokojnejšie, šťastnejšie a vyrovnanejšie nastavenie mysle. Oslovilo vás to? Vydajte sa na cestu emocionálnej zrelosti spolu s nami.
Podľa čoho spoznáte, že ste emocionálne zrelí?
Nežiadate od ľudí, aby napĺňali vaše očakávania.
Mnohí ste si v hlave určite neraz prehrávali vetu: „Keby ma mal skutočne rád, prišiel by na to, čo ma robí šťastnou...“ mračiac sa pritom na svojho partnera. Skutočnosť je však taká, že nikto nie je povinný čítať myšlienky. Naopak, čakať od niekoho, že si „vaše veci“ domyslí a bude sa okolo vás točiť ako planéty okolo Slnka je nezdvorilé a nefér. Viete, ako sa vraví: „Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.“ Preto ak niečo chcete, naučte sa o to slušne požiadať a rešpektovať, že každý má dosť svojich starostí a nenarodil sa, aby plnil naše očakávania s pohľadom upretým do vešteckej gule. Namiesto nezrelého mrnčania a dožadovania sa neustálej pozornosti, naučte sa svoje potreby slušne a vecne komunikovať.
Nesnažíte sa každému vyhovieť.
Je pochopiteľné, že do vzťahov investujete čas, energiu a pozornosť, no nie je vašou úlohou napĺňať potreby iných ľudí. Zabudnite na to, že je vo vašich silách akokoľvek ovplyvniť to, čo si o vás iní ľudia myslia. Ich názory sú súčasťou ich životného príbehu. Vašou úlohou nie je snažiť sa iným za každú cenu zapáčiť. Žite svoj život najlepšie, ako viete a ostatné nechajte plynúť. Práve týmto životným prístupom k okolnostiam a ľuďom si pripisujete na konto ďalší bod za emočnú zrelosť.
Opak tohto bodu sú vzťahy, kedy sa snažíte každému zapáčiť len preto, aby vás ľudia prijímali a mali vás radi. Byť emočne zrelým človekom znamená kráčať životom spolu s vašimi blízkymi, nie ich svojim prístupom dusiť. Znamená to tiež nájsť si uprostred vzťahovej džungle čas na seba a nezanedbávať seba a svoje potreby len preto, že venujete všetok čas starostlivosti druhých.
Nepreberáte zodpovednosť za pocity iných ľudí.
Tak, ako nie je v našich silách urobiť iných ľudí šťastnými, tak nie sme zodpovední za ich pocity, s výnimkou situácie, kedy sme im naozaj ublížili. Spomeňte si na chvíľu, kedy ste stoj čo stoj chceli urobiť niekoho šťastným, či už rodičov, sestru, brata, partnera, dieťa, učiteľa, nadriadeného či kamarátov. Ako ste sa potom cítili? Možno ste si v duchu povedali: „Čokoľvek urobím, ten človek nikdy nebude šťastný.“ Máte pravdu. Nebude, pretože to nie je vašou úlohou a nie je to ani fyzicky možné. Človek môže urobiť šťastným len sám seba. Na emócie iných nemá nikto z nás priamy dosah. Samozrejme, je našou ľudskou úlohou pocity iných rešpektovať, nie ich však manipulovať a za každú cenu meniť. Emocionálne zrelý človek chápe, že nie je zodpovedný za pocity iných ľudí a nemôže to vyžadovať ani od druhej strany.
Nehádžete vinu na iných.
Kedykoľvek sa vám stane niečo nepríjemné, prvá vec, ktorú urobíte je, že stihnete obviniť prvého človeka, ktorý ide okolo? Ak nie vy, poznáte niekoho takého? Takto sa správa emočne nezrelý človek. Ľudia nie sú povinní chodiť okolo vás ako po špičkách len preto, aby sa vás náhodou niečím nedotkli. Slušnosť, takt a pokora k inej ľudskej bytosti je základom slušného správania. Obviňovanie iných za naše vlastné poklesky – to je už je úplne iná káva a poriadne horká. Emocionálne zrelí ľudia takúto kávu nepijú a ani ňou neponúkajú iných. Keď sa im niečo nepodarí, prijmú plnú zodpovednosť. Vedia, že veta „To nie ja, to on,“ sa hovorí iba v materskej škole. Nebuďte ľuďmi, okolo ktorých musia ostatní chodiť po špičkách, len aby sa ich nejako nedotkli a oni následne nevybuchli ako sopka, chrliac lávu všade okolo. Nezabúdajte, že otvorená a láskavá komunikácia je vo svete emocionálne zrelých ľudí jedinou správnou cestou.
Neželaná návšteva – jesenná melanchólia, smútok a depresia
Nesnažíte sa mať všetko pod kontrolou.
Je pomerne bežné, že chceme mať veci pod kontrolou. Chceme rozhodovať nielen o našich deťoch, ale aj o partnerovi, mladšej sestre, o tom, kam pôjdeme na dovolenku, aké pamiatky ktorý deň navštívime, dokonca chceme mať pod kontrolou aj to, čo si o nás kto myslí. Keď sa nám uzda, ktorou tak úporne všetko zvierame v rukách, roztrhne alebo vyšmykne, môžu sa stať len dve veci: buď sa nám zrúti svet, alebo sa nám uľaví. O čo ľahšie sa žije tomu, kto nežongluje 10 loptičiek, ktoré mu aj tak napokon všetky spadnú na zem?!
„Dôveruj svojej ceste.“
Pamätáte si ešte deň, kedy ste nastupovali na vysokú školu? Možno ste aj vy mali plnú hlavu otázok: a čo ak to nezvládnem, čo ak si nenájdem kamarátov, čo ak sa mi budú ostatní vysmievať, čo ak...? Určité obavy z nového a neznámeho sú na mieste, no nemusíte mať v hlave premyslené riešenia na všetky možné situácie, ktoré môžu vo vašom živote nastať. Pokúste sa pri najbližšej životnej výzve vyriešiť len prvý krok a ostatné riešte flexibilne až za pochodu. Nie, nemusí to byť nevyhnutne ľahkovážne. Výsledkom môže byť, naopak, veľmi produktívna, kreatívna a oslobodzujúca cesta. Emočne zrelí ľudia si dôverujú natoľko, že nech sa v ich živote stane čokoľvek, vedia, že to zvládnu.
Viete, že všetko bude fajn.
Tento bod je veľmi podobný ako ten predchádzajúci. Emočne zrelí ľudia nepotrebujú vedieť, že všetky ich životné situácie sa budú odvíjať tak, ako si naplánovali, no vedia, že všetko napokon dobre dopadne, pretože veria v seba a svoje schopnosti. Nemusia mať vopred presne nalinajkované, ako sa im bude dariť v novej práci, ako im vyjde nedeľný obed a podobne. Vedia, že nech už sa v živote venujú akejkoľvek činnosti, pointou je sa z nej niečo nové naučiť. Cieľom nie je dokonalý výsledok, ale samotný proces. „Ak mi nevyjde táto práca, nevadí. Nájdem si inú, pretože v seba verím.“
Viete povedať NIE.
Človeka so zdravo nastavenými hranicami nemožno považovať za sebeckého. Práve naopak, správne nastavené hranice sú znakom zdravej seba hodnoty. „Pozri, rada by som ti pomohla, ale mám už na ten čas dohodnutý iný program. Snáď nám to vyjde nabudúce.“ Na tejto odpovedi nie je vôbec nič sebecké ani zlé. Nemusíte každému vyhovieť, nemusíte presahovať svoje limity len preto, aby bol niekto iný spokojný. Ak to nejde, tak to nejde. Pôjde to inokedy. Minimálne svojich blízkych naučíte, že je potrebné dohodnúť si s vami stretnutie vopred. Nemôžu čakať, že tu budete pre nich na zavolanie.