Neviete odpustiť? Skúste to a bude sa vám lepšie dýchať.
Odpúšťanie vám dá krídla. Nie práve anjelské, ako by si niektorí priali, ale umožní vám v živote lepšie dýchať.
Odpúšťanie nie je výsada ani zásluha, nie je to právo ani povinnosť, len prirodzený zdravý ľudský postoj ku krivdám, menším aj obrovským, ktoré sa každému v živote dejú. Kto ho povýši na umenie, zabezpečí si väčšiu spokojnosť, bohatší život aj lepšie zdravie.
Vlastne to nie je umenie v pravom slova zmysle, skôr umelecké remeslo. Nadanie v podobe pozitívne vyladenej mysle dané genetickou výbavou do vienka ho významne uľahčuje. Pri zapojení zručnosti, práce na sebe a vysokej motivácii (čítaj túžby) sa k nemu ale môže dostať každý. Keď už nie sám, s pomocnou rukou psychológa či psychoterapeuta. Nikto netvrdí, že je to ľahké, najmä keď máme odpúšťať vo fatálne situácii. Je to však možné!
„Sú veci okamžité a sú tiež veci večné. A k tým večným patrí aj jedno z najťažších a najkrajších umení ... odpúšťať " – toľko citát známeho textára Michala Horáčka. Prečo nie niektorého z velikánov dejín? Pretože je v ňom všetko podstatné.
Odpúšťanie je veľká psychologická, filozofická i náboženská téma, zaoberá sa ním Biblia, rovnako ako hinduistická Bhagavadgíta, starogrécka mytológia, rovnako ako toltécka múdrosť alebo napríklad budhistická cesta osvietenia.
Čítajte tiež: Hádky naše každodenné
Na odpustenie sú nabalené otázky trestu, pomsty, násilia, viny, svedomia, uvedomovania si dôsledkov nášho konania, slobodnej vôle, ktorej jedinou možnosťou je odpustiť. Niet divu, že po nás schopnosť odpúšťať vyžadujú všetky vyspelé morálne i náboženské tradície naprieč kultúrami, je totiž zásadnou ľudskou skúsenosťou a má podstatný význam pre formovanie ľudskej bytosti.
Prečo sa učiť odpúšťať?
Odpoveď je prostá. Aby sme zvyšok života neprežili v trýznivých pocitoch nepohody, zloby, nenávisti. Aby sme so sebou zbytočne nevláčili ťažké bremeno. Aby sme uvoľnili priestor pozitívnym emóciám, najmä radosti. Aby sme boli spokojnejší a zdravší.
Odpustenie je jednou z charakteristík lásky, povedal známy psychológ Jaro Křivohlavý, ktorý sa témou odpustenia zaoberá a tiež ho popularizuje. Nikto pritom nespochybňuje, aké to býva niekedy ťažké. Odpustenie vážneho previnenia sa môže zdať naivné, nelogické, neprekonateľné.
Pokiaľ ale zbierame silu a cítime, že by sme sa o to mali pokúsiť, sme na dobrej ceste. Viesť nás môže dobrá ľudská skúsenosť s odpúšťaním. Odpustenie prináša úľavu a bráni ďalšiemu bezpráviu. Tomu, kto odpúšťa, upevňuje zdravie fyzické i psychické.
Zdravie a odpustenie
Odpustenie a zmierenie dokáže uvoľniť liečivé sily. Zatvrdnutosť, neschopnosť odpúšťať, naopak, môže spustiť kvôli akumulovanému napätiu, nadmernému stresu a negatívnym myšlienkam chorobu. Patrí do oblasti psychosomatiky.
Roky prežívaná nezmieriteľnosť môže viesť nielen k hypertenzii, ale aj k obezite, hyperfunkcii štítnej žľazy, kardiovaskulárnym chorobám, rakovine.
Typickým príkladom je napríklad duševná porucha zvaná vegetatívna dystónia. Ak negatívne emócie zostávajú „pod kožou" a nedostanú správny ventil, objavuje sa vyrážka. Fyzické prejavy vnútorných zranení tiež často pociťuje žalúdok, ktorý sa prekysľuje a tým pôsobí ďalšie problémy či môže rozbehnúť niektoré choroby.
Objavujú sa aj ďalšie neurózy, napríklad srdca, tiež sexuálne poruchy. Neventilovaná zlosť dvíha krvný tlak. Neschopnosť zmieriť sa, odpustiť, vedie tiež k frustrácii s následkom nabudenia agresivity. Bolo dokázané, že ľudia, ktorí vyznávajú hodnoty ako optimizmus, solidarita, vernosť, rešpekt, tolerancia, zmierlivosť a nežnosť , upevňujú svoje zdravie.
Naopak hádavosť, pesimizmus, chtivosť, nevďačnosť a neschopnosť odpúšťať má za následok zdravotné problémy. Nemecký onkológ Helmut Renner tvrdí, že roky prežívaná nezmieriteľnosť môže viesť nielen k hypertenzii, ale aj k obezite, hyperfunkcii štítnej žľazy, kardiovaskulárnym chorobám, rakovine.
Prečítajte si: Ochuťte si svoj erotický život!
Faktor SQ
Tiež ste o ňom ešte nepočuli? Označenie SQ je zo súdka IQ (inteligenčný kvocient) a EQ (emocionálny kvocient). Znamená spirituálny, čiže duchovný kvocient. Termín SQ začal v roku 1997 používať spisovateľ a kouč, jeden z predstaviteľov leadershipu Danah Zohar, v súvislosti s firemnou psychológiou, a tam je tiež dodnes bádateľské zázemie pre tento faktor úspešného života.
S duchovným kvocientom pracuje napríklad v českom prostredí známy americký pedagóg a podnikateľ Stephen Covey a rad ďalších autorov. Ide v podstate o schopnosť využiť duchovné prostriedky pri riešení každodenných problémov a nerovná sa automaticky miere religiozity. Ide predovšetkým o mieru zmierlivosti, dôvery, pokory, vďačnosti, skromnosti, viery. Vysoká miera SQ preukázateľne zlepšuje a predlžuje život.
Muži verzus ženy
Vedci overili, že ľudia oboch pohlaví odpúšťajú ľahšie, keď sú schopní vidieť seba samých schopných dopustiť sa rovnakého činu ako ich vinník. Vtedy vnímali útok alebo urážku ako menšiu.
Sú muži pomstychtivější ako ženy, alebo platí príslovie, že žiadne psy sa nepobijú tak, ako rozčúlené suky? Nič nie je vopred dané. V časopise Journal of Personality and Social Psychology publikovali výsledky sedemročného výskumu vykonaného pred pár rokmi v Case Western Reserve Univerzity v Ohiu. Preukázal, že rozdiely medzi pohlaviami existujú, ale za určitých okolností môžu miznúť.
Tieto rozdiely sa totiž, na prekvapenie výskumníkov, objavovali rovnomerne po celú dobu výskumu až do chvíle, keď sa mužom podarilo vcítiť sa do vinníka a pochopili, že sú schopní sa dopustiť rovnakého činu. Zrazu im bolo odpustenie bližšie. V tomto momente sa rodové rozdiely v prístupe k odpúšťaniu zmazali. Vedci overili, že ľudia oboch pohlaví odpúšťajú ľahšie, keď sú schopní vidieť seba samých schopných dopustiť sa rovnakého činu ako ich vinník. Vtedy vnímali útok alebo urážku ako menšiu.
Urážky sa lepšie odpúšťajú, keď sa zdajú byť malé a pochopiteľné, a keď vidíme sami seba ako osoby podobné útočníkovi, keď sa do neho vcítime, keď sa mu priblížime. Tak výsledky výskumu komentovali výskumníci.
Zaujímavý poznatok z výskumu o ženách?
Ženy pri vyvolaní spomienky na to, že niekoho podobným spôsobom ako fiktívny vinník urazili, cítili hlavne vinu. Reakciou nebolo ani tak ľahšie odpustenie vinníkovi (hoci miera pomstychtivosti klesla,) ako snaha zveličiť jeho čin natoľko, aby sa vo svojej reakcii cítili lepšie.
Mohlo by vás zaujímať: 10 pravidiel ako premeniť hádku na efektívnu komunikáciu