Nedostatok železa? Pomôžu PISTÁCIE
Zelené druhy listových šalátov môžu len tíško závidieť. Najväčším množstvom železa sa právom pýšia pistácie.
Tie sa spolu s mandľami a medom považovali už pred vyše 1700 rokmi pred Kristom za najlepšie plody zeme. Odvtedy sa rozšírili do Stredomoria a Severnej Ameriky, kde sa pestujú dodnes. Hoci sa tvarom podobajú píniovým orieškom, výživovým profilom ich však pistácie zďaleka predbiehajú.
Aké poklady vlašské orechy ukrývajú? Možno budete prekvapení...
Výživové hodnoty pistácií
Obsahujú viac bielkovín, a to takmer 20 % ich hmotnosti. Na rozdiel od iných orechov majú menej tuku, necelú polovicu obsahu. Sacharidy tvoria 14 gramov na 100 g tejto zelenej pochúťky. Pistáciové orechy sú veľmi bohaté na draslík, horčík, fosfor a vápnik.
Draslík pomáha zlepšovať činnosť srdca, horčík, fosfor a vápnik prispievajú ku kvalitným svalom, kĺbom a šľachám. Obsahom železa sa vraj vyrovnajú šošovici. Zo stopových prvkov sa môžu pochváliť obsahom medi, ktorá pomáha rýchlejšiemu vstrebávaniu železa do krvi.
Pistácie na anémiu
Železo je minerálna látka, ktorá je nevyhnutná na tvorbu krvného farbiva hemoglobínu, čím pomáha lepšie okysličovať krv, znižuje únavu a zvyšuje energiu. Pistácie sa tak s veľkou obľubou používajú na liečbu anémie, nakoľko kombinácia medi a železa v nich obsiahnutých je často lepšia než mnohé lieky určené na chudokrvnosť. Nakoľko obsahujú menej tukov, než ostatné orechy, môžu sa vo väčšej miere konzumovať aj v období diét.
Plány na štíhlu líniu však môžu zmariť, ak sa jedia pražené a solené. Pražením v rastlinných olejoch sa totiž vytvárajú škodlivé transmastné kyseliny, ktoré sa ukladajú do podkožného tuku, a to najmä v citlivých oblastiach brucha, stehien a zadku. Sodík je súčasťou soli, ktorá v nadmerných dávkach zvyšuje krvný tlak.
