Kto nežiarli, nemiluje. Pravda, či mýtus? A čo vy, žiarlite?
Aká miera žiarlivosti je ešte lichotivá a aká je už nebezpečná? Je pravda, že kto nežiarli, nemiluje, alebo je to len mýtus?
Partnerský život vo dvojici, či už ide o manželstvo alebo život "na divoko" nie je vždy taký ružový ako sa vidí na začiatku. Partnerské spoužitie si vyžaduje mnoho kompromisov, ústupkov, ale aj veľkú dávku trpezlivosti. Láska a vášeň rozhodne nestačí.
Žiarlivosť. Hovorí sa jej zabijak vzťahov, ale aj korenie lásky....
Nie každému sa podarí nájsť harmóniu spoločného života. Ľudia, okolnosti, životné skúsenosti a plány sa jednoducho časom menia a mnohí sa napriek snahe a prísľubu večnej lásky, nakoniec rozhodnú pre ukončenie vzťahu. Dôvody bývajú rôzne, no jeden z najčastejších, je žiarlivosť. Hovorí sa jej zabijak vzťahov, ale aj korenie lásky....
Čo sa skrýva za slovíčkom žiarlivosť?
Žiarlivosť (lat. zelotypia) je zložitý emocionálny stav. Je kombináciou viacerých emócií ako je hnev, zúfalstvo, úzkosť, pocit menejcennosti, nedostatočnosti a nízke sebavedomie, ale predovšetkým je to strach zo straty lásky.
"Žiarlivosť je zvláštny spôsob strachu o srdce." (Novalis Friedrich Leopold von Hardenberg)
Žiarlivosť je súčasťou každého medziľudského vzťahu. Je celkom prirodzená a v malej dávke dokáže byť i milá a lichotivá.
Ak sa však prekročí jej miera, vie byť nebezpečná, veľmi intenzívna a zničujúca. Dokáže priniesť neistotu, úzkosť, napätie a v konečnom dôsledku priviesť vzťah do záhuby. V niektorých prípadoch vedie k psychickému a fyzickému násiliu, dokonca sa často stáva motívom vrážd. Hovorí sa, že žiarlivosť je temná sestra lásky.
Vedeli ste, že za každou treťou vraždou na Slovensku je žiarlivosť?
Aká žiarlivosť, či jej prejavy, sú teda v poriadku, čo je v medziach prirodzenosti a čo je už cez? Žiarlivosť podľa jej miery môžeme rozdeliť na prirodzenú a chorobnú, tzv. patologickú.
Môže byť žiarlivosť prirodzená?
S touto formou žiarlivosti sa stretol azda každý. Drobné a hlavne prirodzené prejavy žiarlivosti sa vyskytujú v každom vzťahu a väčšinou sú príjemné a milé. Dokážu vzťah utužiť a okoreniť.
Čítajte tiež: Odpustenie a tolerancia ako kľúč k spokojnému životu
Pre každého je lichotivé, ak partner oň prejaví záujem a nie je mu ľahostajný. Takáto žiarlivosť je neškodná, trvá len krátko a poväčšine sa vyrieši sama. Ak nie, postačí si dôvody žiarlivosti vysvetliť, vydiskutovať s partnerom a upraviť správanie.
Často sa objavuje na začiatku vzťahov, kedy sa partneri navzájom ešte len spoznávajú. Prirodzená žiarlivosť má na rozdiel od chorobnej žiarlivosti dôvod. Môže byť vyprovokovaná rôznym nevhodným správaním ako je napríklad:
- flirtovanie, zvádzanie, či koketovanie, slovné poznámky... Nie je to však nič, čo by sa nedalo vyriešiť rozhovorom a odstrániť. Niekedy sa partneri takýmto spôsobom navzájom doberajú a čakajú na reakciu, čím si takpovediac overujú lásku toho druhého. Ide o také neškodné a milé podpichovanie, malé dôvody na žiarlivosť, ktoré zmiznú tak rýchlo ako prišli.
TIP
Ak vás nahnevá, že sa váš partner či partnerka otočí za niekým iným ako ste vy, nerobte hneď scény a unáhlené závery. Radšej si spomeňte na situáciu, kedy sa aj vám otočilo očko či celá hlava za niekým iným alebo keď ste sa "zakecali" so známym/mou a dali tak partnerovi možný dôvod na žiarlivosť.
narušenie vernosti vo vzťahu - ak sa stane vaše podozrenie z nevery partnera opodstatnené, je to samozrejme prirodzený podnet na žiarlivosť. Je len na vás, či vo vzťahu ostanete alebo ho ukončíte. V prípade, že sa rozhodnete pokračovať vo vzťahu, najskôr vás budú podozrievanie a pocity žiarlivosti dlho prenasledovať, ale nedovoľte, aby vás celkom pohltili. Keď už ste sa rozhodli pre záchranu vášho vzťahu a partnerovi ste neveru odpustili, urobte všetko preto, aby sa do vášho spoločného života vrátila dôvera. Pracujte na odstránení a budovaní vzájomnej dôvery, ale aj na zvyšovaní vlastného sebavedomia.
TIP
Komunikujte spolu. Hovorte otvorene o svojich potrebách a pocitoch, prejavujte si lásku a vzájomnú náklonnosť. Ukážte partnerovi ako si ho vážite a milujete. A nikdy nezabúdajte, že najväčším prejavom lásky je dôvera.
Ak váš partner nežiarli vôbec, rozhodne to nemusí byť znamenie, že vás dostatočne nemiluje. Najskôr váš vzťah len zovšednieva. Určite sa neprikláňajte k vyvolávaniu scén, či vyrábaniu podnetov pre žiarlivosť. Radšej sa prikloňte k iným prejavom lásky alebo sa jednoducho otovrene porozprávajte o tom, čo vám prekáža a čo vám chýba.
Príbeh na záver:
"S partnerom sme nikdy na seba extrémne nežiarlili. Vždy to bolo v rámci normy. Ani jednému to nevadilo, ale skôr lichotilo, že máme o seba stále záujem. S vážnejšími scénami som začala ja, ale to len preto, že som mala podozrenie na manželovu neveru. Jeho správanie sa zmenilo, niečo mi nesedelo, ostal mĺkvy, zamyslený, často ma nepočúval, ked som sa na niečo pýtala..., žena to proste vycíti. Žiaľ, mala som pravdu, po dlhom naliehaní, otázkach, vyhrážkach a žiarlivostných scénach, to napätie nevydržal a priznal sa, že ma po kamarátovej rozlúčke so slobodou podviedol. Tiež sa priznal, že dotyčnú vôbec nepozná a presviedčal ma, že išlo o jednorazové zlyhanie, za ktoré mohol alkohol....
Nedokázala som mu uveriť ani odpustiť, nechcela som ho vidieť ani počuť, hneď som sa na pár dní odsťahovala k sestre. Netušila som, čo bude ďalej, ale vedela som, že svojho muža a naše deti nedokážem opustiť a rozbiť rodinu. Stálo ma to veľa sebazaprenia. Dlho som ho podozrievala, žiarlila, nikam som ho nechcela pustiť, sledovala som jeho správanie, telefonické rozhovory, bolo to veľmi napäté a ťažké obdobie, ale potom som si jedného dňa povedala, že už nevládzem, že mu proste budem musieť začať pomaly veriť, ak s ním chcem naďalej ostať žiť.
Našťastie som aj na manželovi videla, že ho všetko mrzí a keby mohol, tak by vrátil čas. Snažíme sa spoločne. A musím povedať, že napriek tomu že som nezabudla, odpustila som a s manželom sme napriek jeho nevere a mojej žiarlivosti spolu už dlhé roky." Jana, 42