Aj vás trápi alergia? Môže za to genetika alebo životný štýl?
Alergia je neželaná reakcia jedného z mechanizmov imunitného systému na cudzorodú látku – alergén. Dnes pomerne bežné ochorenie, s ktorým má skúsenosť približne 20 – 25 % populácie.
Alergia je neželaná reakcia jedného z mechanizmov imunitného systému na cudzorodú látku – alergén.
Úlohou imunitného systému človeka je zabezpečiť ochranu organizmu pred cudzorodými látkami, teda cudzorodú látku (alergén) zneškodniť. Pre zdravý organizmus alergén zvyčajne nebýva škodlivý, pri alergii sa však z niektorých buniek vyplaví histamín a ďalšie podobné látky, ktoré škodlivo pôsobia na niektoré tkanivá.
Alergénom môže byť čokoľvek, z inhalačných alergénov sú najčastejšími alergénmi pele, roztoče a plesne, ktoré sa pohybujú v ovzduší a do organizmu sa dostávajú vdýchnutím.
Najčastejšie spomedzi peľových alergénov sú to pele stromov: lieska, breza, jelša, alebo tráv, obilnín a buriny: palina, ambrózia, žihľava či púpava.
Z potravín sú to najčastejšie: vajcia, mlieko, citrusové a exotické ovocie, ryby, morské živočíchy, orechy, predovšetkým arašidy, kakao... Alergickú reakciu u precitlivených jedincov však môže vyvolať aj bodnutie včelou či osou, alebo aj nevyskúšaný liek pri prvom podaní.
Typické prejavy alergickej (sezónnej) nádchy
- Sekrécia z nosa – pri alergickej nádche zvyčajne býva vodnatý výtok z nosa, ale výnimkou nebýva ani sekrét sfarbený do zelena. Časť ľudí trpiacich sezónnou nádchou má tzv. „zadnú“ nádchu, to znamená, že im z nosa netečie, ale sekrét zateká priamo do hrdla.
- Upchatie nosa – niektorí pacienti udávajú len pocit opuchnutej, zdurenej nosovej sliznice a pritom nemajú žiadnu sekréciu.
- Kýchanie.
- Svrbenie nosa, prípadne podnebia či očí.
- Môže byť sprevádzaná i stratou čuchu alebo chuti.
- Komplikáciami môžu byť zápaly prinosových dutín alebo uší.
Alergický zápal postihuje tri lokality:
- nos
- prinosové dutiny
- spojivky
Odrkrytie alergie závisí nielen od dedičnosti, ale aj od faktorov životného prostredia.
Ruka v ruke dedičnosť s faktormi životného prostredia
Ak je jeden z rodičov alergik, dieťatko má 30 – 50 % „šancu“ na zdedenie alergie. Alergia matky má väčšiu prieraznosť u dieťaťa ako alergia u otca, teda ak je alergikom mama, „šanca“ je vždy vyššia.
Pri oboch rodičoch – alergikoch sa riziko zvyšuje už na 60 – 80 % a v prípade, že obaja rodičia sú alergickí na ten istý alergén, pravdepodobnosť prejavov alergie u ich potomka je takmer 100 %-ná.
Aj rodičia, ktorí nie sú alergici, môžu mať potomka s prejavmi alergie, pretože dieťa je nositeľom inej genetickej informácie a zároveň vyrastá v inom životnom prostredí ako jeho vyrastali jeho rodičia. Preto jej odkrytie často závisí nielen od dedičnosti, ale aj od faktorov životného prostredia.
Genetické predispozície teda existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš životný štýl a vonkajšie prostredie. Vhodné je zamyslieť sa nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa odblokovať stres.
Čítajte tiež: Oxidatívny stres: udržte ho na uzde!