Alergia na bielkovinu kravského mlieka vs. intolerancia laktózy
Mlieko a výrobky z neho sú čoraz viac na čiernej listine u mnohých ľudí. Dôvody, prečo je tomu tak, sú objektívne i subjektívne. Obzvlášť, ak sa ukáže, že mlieko môže ľudskému zdraviu aj škodiť...
Argumenty:
PREČO NIE
Dôvodov, prečo sa mlieku vyhýbať, je viacero. Jeden z najznámejších tvrdí, že mlieko je potravinou (iba) pre deti a vo zvieracej ríši pre mláďatá. Žiadne dospelé zviera vo voľnej prírode mlieko nekonzumuje a že tak robí človek je iba zvyk, hoci nie práve najšťastnejší. Oproti materskému mlieku obsahuje kravské mlieko až o 300 % viac mliečnej bielkoviny kazeínu, čo má za extrémne krátky čas napomôcť zvieratám k vysokej hmotnosti. Aj to je argument, prečo mnohí mlieko odmietajú.
Okrem toho sa mnohým nepáči, že kravské mlieko obsahuje hormóny a antibiotiká – látky, ktoré sú hovädziemu dobytku vo veľkochovoch podávané a konzumáciou človeka sa dostávajú aj do ľudského tela. Tiež môže obsahovať pesticídy, ktoré sa v poľnohospodárstve využívajú pre lepšiu úrodu, ako aj rádionuklidy a ťažké kovy, ktoré sa do mlieka dostávajú zo životného prostredia a z vody.
Ovocno - mliečne smoothie. Tipy a nápady.
PREČO ÁNO?
Mlieko (hovoríme o kravskom) je súčasťou jedálnička mnohých ľudí, a to najmä kvôli jeho špecifickej chuti. Argumentom ZA je aj jeho zloženie. Obsahuje vápnik – dôležitý pre kosti, zuby, činnosť nervov a svalov. V mlieku tiež nechýba vitamín A, D, vitamíny skupiny B, fosfor, zinok, draslík, bielkoviny. Odporcovia však poukazujú na to, že tieto látky je možné ľudskému telu dodať aj z iných zdrojov, a preto skutočne konzumácia mlieka u človeka nie je nutná...
Spotreba mlieka vo svete
Slováci sa zaraďujú medzi krajiny s nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov.
Najväčší konzumenti kravského mlieka (na osobu je tam spotreba až cca 2 litre/deň) sú Fíni, Nóri, Dáni, Novozélanďania či obyvatelia USA. Vysoká konzumácia je aj v Írsku, Veľkej Británii, veľmi nízka je v Japonsku. Naproti tomu napr. Číňania spotrebujú iba cca 2 litre mlieka na osobu za celý rok.
Na Slovensku sú ohľadne spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na osobu/rok viaceré štatistické údaje. Jeden napr. tvrdí, že zatiaľ čo Slováci v r. 1989 spotrebovali 252,3 kg, v r. 2013 to už bolo iba 157,4 kg.
Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné. Avšak pôvod vzniku a príčiny sú radikálne odlišné, a to platí aj pre liečebné postupy.
ALERGIA na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Asi neprekvapí, ak povieme, že sa radí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie. Najčastejšie sa objavuje u detí do veku 1 roka (aj preto sa malým deťom v tomto veku neodporúča konzumovať kravské mlieko). Avšak, ak sa táto alergia u detí objaví, veľmi často do 3 - 6 rokov zmizne.
Na druhej strane, pribúda detí, u ktorých sa ABKM objaví neskôr, a čoraz častejšia je i u dospelých. V skratke povedané, ide o nežiaducu reakciu organizmu na bielkovinu kravského mlieka, spôsobenú imunitnými mechanizmami. Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa zvykne spájať aj s rozvojom astmy a peľovej alergie.
Príznaky alergie
Myslieť na túto alergiu treba v prípadoch, ak sa približne v čase od 2 do 72 hodín po konzumácii mlieka alebo mliečnych výrobkov objavia u jedinca:
- tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, nafukovanie, zvracanie...)
- kožné ťažkosti (ekzém, žihľavka, opuch tváre)
- dýchacie ťažkosti (nádcha, astma, chronická nádcha, náchylnosť k zápalom mandlí)
Ďalšími prejavmi môže byť anémia (chudokrvnosť). U detí sa môže alergia na bielkovinu kravského mlieka spájať s poruchami rastu a neprospievaním.
Diagnostika a liečba alergie
Stanoviť túto diagnózu nie je ľahké. Lekára určite pri anamnéze zaujíma, aké ťažkosti daná osoba má, či sa táto alergia vyskytuje v rodine. Ďalej je vhodné vykonať laboratórne testy, ktorých cieľom je zistiť špecifické protilátky proti BKM v krvi. Alergiológ môže urobiť kožné testy.
Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté – napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov ap.) a sledujú sa príznaky.
Ak postupne miznú, napr. hnačky, bolesti brucha, kožné vyrážky a po nasadení mlieka a výrobkov z neho sa opäť objavujú, diagnóza je jasná.
Podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy ap. Dôležitá je aj spolupráca s gastroenterológom, ktorý môže účinnou liečbou pomôcť pri tráviacich ťažkostiach či poškodení tráviaceho traktu, ak k nemu v dôsledku mliečnej stravy u alergika došlo.
INTOLERANCIA laktózy
Hoci v minulosti nebola až taká známa, dnes je údajne problémom až takmer 200 miliónov Európanov. No nevyhýba sa ani ostatným obyvateľom sveta, samozrejme. Osoby, ktoré trpia touto intoleranciou, majú nedostatok enzýmu laktáza. Tento enzým sa podieľa na štiepení mliečneho cukru – laktózy.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný laktózu vstrebať, ale môže ju rozštiepiť na menšie časti. Keď má však málo enzýmu laktáza, nestrávená laktóza v žalúdku kvasí, v dôsledku čoho sú bolesti brucha, nadúvanie, hnačky.
ožné a dýchacie ťažkosti sa pri intolerancii laktózy, na rozdiel od alergie na bielkovinu kravského mlieka, nezvyknú objavovať. Avšak, zatiaľ čo sa spomínaná alergia týka iba kravského mlieka, intolerancia laktózy súvisí aj s ďalšími druhmi mliek, ktoré obsahujú laktózu.
Čo jesť pri intolerancii?
Intoleranciu laktózy môže lekár pacientovi zistiť viacerými spôsobmi, napr. zmeraním hladiny cukru v krvi (glykémie), alebo pomocou analýzy dychu po požití laktózy (tzv. vodíkový dychový test). Jeho podstata spočíva v tom, že pri kvasení mliečneho cukru sa tvorí vodík, ktorý sa v čreve vstrebáva a je vydychovaný pľúcami.
Ďalší test spočíva v určovaní pH stolice, ktoré je pri laktózovej intolerancii kyslé. Pomocou je aj expozičný test (podobný ako pri alergii na mliečnu bielkovinu, avšak v tomto prípade sa vylučujú potraviny s vysokým obsahom laktózy). Avšak, keďže znížená tvorba laktázy je geneticky podmienená, nemožno jej preventívne predchádzať. Keď sa však objavia prejavy, je možné ich zmierniť diétou. Navyše, u starších ľudí sa tvorba laktázy vekom prirodzene znižuje, a tak práve niektorí ľudia začnú mliečne výrobky netolerovať vo vyššom veku.
Čo majú teda jesť?
Osoby s intoleranciou laktózy majú dve možnosti – konzumáciu špeciálnych bezlaktózových produktov, ktoré sú dnes v ponuke mnohých potravinových reťazcov. Oproti bežným potravinám sú však drahšie. Druhým riešením je užívanie špeciálneho výživového doplnku vo forme kvapiek alebo tabletiek, ktorý obsahuje enzým laktáza a konzumuje sa pred užívaním potravín s laktózou. Tento doplnok laktózu v organizme rozloží a zmierni prejavy, ktoré po jej užívaní vznikajú. Je dostupný v lekárňach alebo v obchodoch (aj internetových) s výživovými doplnkami.
POZOR! Osoby s intoleranciou laktózy si musia dávať pozor nielen na skryté mlieko v potravinách, ale aj na užívanie liekov. Množstvo liekov na predpis i voľno predajných totiž obsauje laktózu.
Diéta
Na rozdiel od alergie na mliečnu bielkovinu, pri intolerancii laktózy nie je nutná až taká striktná diéta s úplným vylúčením mlieka a výrobkov z neho. Osoby s intoleranciou laktózy zvyčajne znesú malé množstvá niektorých mliečnych produktov. Navyše, niektoré mliečne výrobky obsahujú iba malé množstvo laktózy, napr. niektoré tvrdé a zrejúce syry, jogurty ap.
Každá osoba s intoleranciou laktózy má pritom iný prah znesiteľnosti laktózy, a tak to, čo môže jednému spôsobiť tráviace ťažkosti, inému nespôsobí žiadne. Aj preto sa s intoleranciou laktózy, hoci s určitými obmedzeniami, dá „normálne“ žiť.
Viete, že... intolerancia laktózy môže byť trvalá alebo prechodná? Prechodne môže nastať pri narušení črevnej mikroflóry, napr. po prekonanom infekčnom ochorení, ktoré ohrozí trávenie, či po užívaní antibiotík. Keď sa črevná flóra obnoví, pominie aj intolerancia laktózy.
Mliečne výrobky bez laktózy
Keďže intolerancia laktózy sa týka stáleho väčšieho počtu ľudí, aj výrobcovia potravín na to reagujú a hľadajú si k tejto špecifickej skupine zákazníkov cestu. Objavujú sa tak bezlaktózové maslá, mlieka, syry, jogurty. Oproti bežným výrobkom sú však drahšie.
Na druhej strane, množstvo výrobkov laktózu obsahuje. Preto sa treba vyhýbať produktom s obsahom srvátky, sušeného mlieka a „light“ mliečnym výrobkom. Pravidlo pri výbere potravín je v podstate jednoduché – keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskystuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. Naopak, najmenej laktózy je v tučných výrobkoch. Ďalej baktérie mliečneho kvasenia (napr. laktobacily, bifidobaktérie...) premieňajú laktózu na kyselinu mliečnu, ktorá osobám s intoleranciou laktózy neškodí, preto sú pre ne vhodné všetky zakysané výrobky, jogurty, adicofilné mlieka ap.
Stravovanie s alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ako aj intoleranciou laktózy, nie je jednoduché, ale dospelí, ktorých sa tieto diagnózy týkajú, potvrdia, že je to len vec zvyku. V súčasnej dobe je to pre indispované osoby ľahšie v tom, že výrobcom potravín vyplýva zo zákona povinnosť informovať na obaloch výrobkov o alergénoch.
A tak sa pri ich nákupe stačí iba viac začítať do etikiet a vyberať si tie „správne potraviny“. Problémom ale je stravovanie mimo domu, teda v reštauračných zariadeniach, bufetoch ap. Ponuka hotových jedál, ktoré sú vhodné pre mliečnych alergikov, je u nás ešte stále malá. A preto je pre nich najlepšou voľbou stravovanie doma pripravenou stravou.
„Vápnikový paradox“
Za jeden z najväčších argumentov, prečo sa odporúča konzumovať mlieko, je to, že je bohatým zdrojom vápnika. Americká výskumnička Dr. Amy Joy Lanou, Ph.D. so svojimi kolegami analyzovala 58 dostupných štúdií v tomto smere, pričom zistila, že „mliečne výrobky nepodporujú zdravie kostí u detí a mladých dospelých.
Na zdravie kostí má pozitívny vplyv fyzická aktivita, zatiaľ čo dôkazy spájajúce zdravie kostí s konzumáciou mliečnych výrobkov sú príliš slabé, tvrdí Dr. Lanou. „Deti a mladí potrebujú cvičenie, slnečný svit a stravu bohatú na ovocie a zeleninu, ktoré im pomôžu udržať zdravú telesnú hmotnosť,“ konštatuje.
Táto štúdia narazila v USA na tzv. „vápnikový paradox“, pretože úroveň spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v Spojených štátoch patrí k najvyšším na svete, a napriek tomu osteoporóza a zlomeniny sú v USA tiež jedny z najčastejších diagnóz, v porovnaní so svetom. „Nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré podporujú predstavu, že mlieko je preferovaným zdrojom vápnika,“ uzatvára Dr. Lanou svoje zistenia.
Avšak, keďže vápnik je dôležitým prvkom pre zdravie človeka, osoby s alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy by nemali na jeho konzumáciu zabúdať. Odporúča sa, aby konzumovali výrobky, ktoré sú na vápnik bohaté (a zároveň im neškodia).
Sú to napr. pohánka, hrášok, brokolica, špenát, kel, tekvica, kapusta, orechy, strukoviny, ovsené vločky, citróny, pomaranče, marhule, hrušky, hrozno, sezamové a slnečnicové semiačka, mak, sardinky a ryby (losos), vaječný žĺtok, sója, mandle, figy.
A keďže vápnik sa v tele lepšie absorbuje spolu s vitamínom D a kyselinou listovou, netreba zabúdať ani na ne. Vitamín D sa nachádza v slnečnom žiarení, treščej pečeni, rybom oleji, morských rybách či vaječnom žĺtku.
Kyselina listová je súčasťou zeleniny ako karfiol, brokolica, ružičkový kel, kapusta, špargľa, špenát, zelený hrášok, fazuľa, uhorky, tekvica, paradajky, červená repa; z ovocia – datle, figy, vlašské orechy, pomaranče, avokádo, banány, čerešne, višne, jahody, maliny... Tiež sa nachádza v bravčovej pečeni a treske.
Viete, že...
- 2 pomaranče obsahujú toľko vápnika ako pol hrnčeka kravského mlieka?
- v 100 gramoch sardiniek je vápnika ako v cca 3 dcl mlieka?
Doživotne?
Ak by vás zaujímalo, ktorá zo spomínaných diagnóz má horšiu prognózu, tak vedzte, že ak sa alergia na bielkovinu kravského mlieka objaví v ranom detstve, najneskôr do puberty zvykne ustúpiť. Ak sa objaví u dospelých, môže byť spúšťačom ďalších potravinových, ale i tzv. skrížených alergií.
Intolerancia laktózy je záležitosťou na celý život. Môže mať latentnejšie a výraznejšie obdobia, avšak spravidla sa s ňou osoba musí naučiť existovať po celý život.
Ak aj vy uvažujete nad náhradami kravského mlieka, vybrať si môžete napríklad mlieko:
- kozie – je ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko, bohaté na vitamíny a ďalšie významné zložky, nezahlieňuje
- ovčie – obsahuje viac minerálov, vitamínov, bielkovín ako kravské mlieko
Pre alergikov na mliečnu bielkovinu a osoby s intoleranciou laktózy sú vhodné aj niektoré rastlinné náhrady mlieka. Sú dostupné v bežných, príp. špecializovaných predajniach s potravinami a výživovými doplnkami, avšak nie všetky tieto „mlieka“ sú vhodné na dennú konzumáciu. Niektoré možno pripraviť aj doma rozmixovaním semienok či orechov a zmiešaním s vodou.
Na Slovensku je dostupné napr.: ovsené mlieko, pšenové, ryžové, sójové (nevhodné pre ľudí trpiacich alergiou na sóju), pohánkové, orechové, mandľové, kokosové, makové, mlieko zo semien atď.
