Najčastejšie pestované GM plodiny. Aká je situácia v Európe?
Keď v r. 1973 vznikol prvý geneticky modifikovaný organizmus (GMO), konkrétne baktéria, pre mnohých sa to mohlo zdať ako začiatok novej éry. Ako sa po vyše 40-tich rokoch ukázalo, nie všetko išlo tak hladko, ako si pôvodne mysleli tvorcovia týchto organizmov (biotechnologické korporácie).
V priebehu posledných desaťročí zaznamenalo genetické inžinierstvo výrazné míľniky. V r. 1974 bola vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš, v r. 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka (GM paradajka).
Kto sa v tom má vyznať? Čítajte: Farbivá a konzervanty, emulgátory a stabilizátory...
Táto paradajka bola geneticky upravená tak, aby jej plody nikdy celkom nedozreli, čím sa podarilo oddialiť ich starnutie. Táto GM paradajka s názvom Flavr SavrTM bola neúspešne uvedená na trh spoločnosťou Calgene, ktorú po jej neúspechu odkúpila spoločnosť Monsanto.
Flavr SavrTM však v skutočnosti nebola prvá pestovaná GM plodina. Tou bol GM tabak, ktorý sa neoficiálne začal pestovať v Číne už v r. 1992, ale oficiálne sa pestovanie GM plodín v Číne začalo až v r. 1996, podobne ako vo väčšine sveta.
Čítajte tiež: Čo sú to GMO (geneticky modifikované organizmy) a ako sa produkujú?
Ako to vyzerá dnes s pestovaním GM plodín?
V r. 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy. V priebehu 18-ročnej histórie zaznamenalo pestovanie GM plodín viac než 100-násobný nárast z 1,7 milióna hektára pôdy v r. 1996 na uvedených 181,5 miliónov hektárov v roku 2014 so súčasným ročným nárastom medzi 3 až 4 %.
Zo zoznamu 28 krajín, v ktorých sa pestujú GM plodiny, patrí až 20 krajín medzi chudobné rozvojové krajiny. V týchto 28 krajinách žijú skoro 4 miliardy ľudí, takže asi 60 % celosvetovej populácie môže byť vystavených vplyvu GM plodín.
Medzi najčastejšie pestované GM plodiny v posledných rokoch patria:
- sója
- kukurica
- bavlna
- repka
- cukrová repa
- alfalfa (lucerna)
- zemiaky
- ryža
- papája
- baklažán
- tekvica
V r. 2014 predstavovala GM sója 82 %, GM bavlna 68 %, GM kukurica 30 % a repka olejná 25 % celosvetovej produkcie. Tieto 4 plodiny sa v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, čo je 49 % celkovej produkcie GM plodín.
Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín je USA, ktorá produkuje 40 % celosvetovej produkcie (73,1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93 %, GM sója 94 % a GM bavlna až 96 % celej ich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za ňou nasleduje Brazília (23,2 %), Argentína (13,3 %), India a Kanada (po 6,3 %).
Inšpirujte sa: Konzervujte a pečte zdravo. Dá sa to!
Situácia v Európe?
Je úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len 5 európskych krajín pestuje v posledných rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0,1 mil. ha), za ktorým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a naše malé Slovensko (každý menej ako 0,05 mil. ha).
Prvá schválená GM plodina v Európe bola GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v r. 1998. V Európe sa v súčasnosti komerčne pestuje len GM kukurica, ale dovážať sa sem môže viac druhov GM plodín.
V r. 2012 už bolo v EU schválených 75 GM produktov, čo je oproti r. 2007 nárast o 24 produktov. Len nedávno Európska komisia, s veľkou nevôľou občanov a ekologických organizácií, povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kukurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z ktorých možno vyrobiť potraviny a krmivá.
V Slovenskej republike sa v posledných rokoch pestovala na skúšobné účely nielen GM kukurica, ale aj GM cukrová repa. V súčasnosti sa u nás komerčne pestuje GM kukurica MON 810, ktorá sa pestovala v r. 2014 na rozlohe 411 ha v okrese Piešťany, Sobrance a Humenné.
Najväčším výrobcom GM semien je spoločnosť Monsanto, ktorá je zodpovedná za 90 % celej produkcie a ktorá, všeobecne, dominuje globálnemu komerčnému osivárskemu trhu s hodnotou takmer 45 miliárd dolárov.
Zvyšok patrí firmám ako Syngenta, DuPont (Pioneer), Bayer, Group Limagrain alebo Dow, ktoré sa spolu so spoločnosťou Monsanto delia o už takmer 16-miliardový (v dolároch) trh s GM plodinami (35 % celosvetového trhu s osivami).
Čítajte tiež: Podozrivé ÉČKA. Za čo všetko môžu?